Recept na dobré pivo vypočítate podľa vzorca

Černovčan Vladimír John sa neuspokojil s myšlienkou, že v Ružomberku nie je miesto, kde by ponúkali dobré pivo. Rozhodol sa, že si ho začne doma variť sám.

Nejdeme na pivo? Otázka, ktorá u nás priam zľudovela. Nielen horúce letné dni si pýtajú príležitosť osviežiť telo aj ducha dobre vychladeným pivkom.

Stalo sa už akousi tradíciou dať si ho po výdatnom obede, zdolaní vysokých kopcov či len tak v partii priateľov. Pri väčšej konzumácií vám dokonca garantuje záruku zábavy či nových priateľstiev.

Kto z nás sa však zamýšľa nad tým, či je správne načapované, či má dobrú penu, čo obsahuje alebo ako dlho zrelo?

Začínal s domácim mikropivovarom

Na položené otázky pozná odpoveď Vladimír John z Černovej. „Dostal som sa k tomu tak, že mám rád pivo. V každej krajine, kde som bol, som ho vždy vyskúšal. Vadí mi, že na Slovensku sa preferuje ležiak, ostatné pivné štýly nie sú tak známe a dostupné. Ba čo viac, v Ružomberku je veľmi málo podnikov, kde si môžete vychutnať dobré pivo, a skúsiť iný typ piva ako ležiak. To ma dohnalo k tomu, že som si ho začal variť sám,“ hovorí o svojich dôvodoch.

Domáce varenie piva. (Zdroj: Vladimír John)

Prvé pivo začal skúšať variť približne pred rokom a pol. Vtedy si však pomáhal domácim mikropivovarom, teda varením piva z koncentrátu. „Takéto pivo je už uvarené a zahustené. Vy ho počas prípravy len rozmiešate s vodou, pridáte chmeľ a za týždeň máte pivo,“ hovorí o jednoduchšom postupe Vladimír.

Sám priznáva, že zo začiatku sa mu stalo, že takto vykvasené pivo mu nechutilo, pretože nie je možné ovplyvniť jeho chuť. Postupom času sa však naučil, na čo si treba dávať pozor. Dnes si veľa informácií nájde na internete, pri varení používa aj knihu, odkiaľ čerpá recepty priamo od pivných majstrov.

„Recept na pivo sa dá vypočítať. Existujú pivné výpočty, podľa ktorých sa dá pivo navrhnúť od samého základu. Takto som si vypočítal aj dve svoje,“ vysvetľuje pivnú matematiku výrobca zlatého moku.

Druhov je mnoho

Najčastejšie varí ležiaky a Ipu. Pivné štýly by však chcel vyskúšať aj iné. „Poznáme nemecké, americké, anglické, ale aj novozélandské, štýlov existuje mnoho. Teraz mám navarené svetlé, polotmavé, pšeničné a IPU, no už mám pripravený recept aj na tmavé, ktoré čoskoro vyskúšam,“ vypočítava Vladimír.

Svetlosť piva ovplyvňuje druh jačmeňa. Každý jačmeň, ktorý si kupuje, má zadefinovanú farbu. „Málokde sa dnes čapuje aj rezané pivo. Kedysi to bolo oveľa bežnejšie. Niekde je dokonca uvádzané, že práve tmavé pivo je dobré piť v zime. Aj ženy ho majú radšej, lebo má chuť kávy,“ približuje svetlosť a chuť piva.

Pri ležiakoch platí, že pivo by malo byť plné chuti a mať hustú penu. (Zdroj: Vladimír John)

Základné ingrediencie pri výrobe piva sú voda, slad, chmeľ a kvasnice. Varenie zaberie Vladimírovi takmer celý deň. „Deň vopred si nachystám suroviny. Dôležitá je aj voda, dobré pivovary ju neraz používajú z vlastnej studne. Na Slovensku na rozdiel od zahraničia máme ale dobrú vodu aj z vodovodu. Nemal by byť v nej cítiť chlór, preto je dôležité, aby voda odstála. Na varenie piva v závislosti od štýlu potrebuje približne 20 litrov vody a 15 litrov na vysladzovanie,“ opisuje postup pri výrobe moku.

Ráno musí vstať skoro, aby si vopred nahrial vodu. Ak začne variť o siedmej ráno, okolo piatej je výroba hotová. „Varenie nie je náročné. Oveľa dlhší čas trvá vysladzovanie sladu a potom aj chladenie. Pivo sa chladí vodou cez špirálu.“

Počas varenia sa musí dodržiavať teplota a čas. Na každý druh piva je určený iný postup. Výsledok celodňového varenia však stojí za to. Pri dodržaní správneho postupu máte doma od 20 do 25 litrov poctivo uvareného piva.

Na varenie piva má špeciálny hrniec, ktorý si zadovážil výlučne na pivo. Vybavenie objednáva z rôznych internetových obchodov, aj z Číny, pretože na Slovensku je drahé. Pivo plní do flašiek, no časom si zaobstaral aj kyvetu, do ktorej sa mu zmestí 20 litrov. Takéto veľké nádoby má doma už tri.

Pena ako šľahačka

Aj pri pive platí staré známe – sto ľudí, sto chutí. „Každý ho vníma inakšie. Človek, ktorý má pivo rád a pije ho pravidelne, už vníma chuť. Ten, kto si ho dá len raz za čas, nerozozná rozdiel,“ vysvetľuje Vladimír.

Pri ležiakoch platí, že pivo by malo byť plné chuti a mať hustú penu. Jeho hustotu ovplyvňuje množstvo sladu. Kvalita piva pri domácom pive záleží aj od toho ako dlho zreje. Dobrý ležiak potrebuje zrieť aspoň 30 až 40 dní, náš výrobca ho necháva približne dva mesiace pri teplote od 2 do 5 stupňov. Aj IPA musí byť v chlade približne mesiac, potom je pena ako šľahačka.

Nízku penu majú anglické a americké pivá, ktoré často vidíme aj vo filmoch. „U nás je problém v tom, že krčmári vo všeobecnosti nevedia načapovať pivo. Keby sa naše pivá načapovali dobre, to znamená, že navrchu sa drží pena a je správne vychladené, tak aj chuť by bola lepšia. Dnes ale bežne vidíte, že vám podajú pivo, ktoré načapovali rýchlo, na jeden šup,“ hovorí o situácií na Slovensku.

Varenie piva zaberie Vladimírovi takmer celý deň. (Zdroj: Vladimír John )

V porovnaní s Českou republikou v pivnej kultúre zaostávame. U našich susedov existuje oveľa viac súťaží domácich sládkov. „V Čechách je oveľa väčšia ponuka fľaškových pív, pre nás nie veľmi známych,“ porovnáva výber piva so západným susedom.

Vysvetľuje si to tak, že Česi sú bližšie k Nemecku. Práve tam je bežné, že v obciach a mestách sú súkromné rodinné pivovary s reštauráciou, ktoré ponúkajú rôzne pivné štýly, nie len ležiaky ako je zvykom u nás.

Varenie piva je pre Vladimíra koníček. Nad otvorením vlastného pivovaru nepremýšľa, zatiaľ ho baví variť pre rodinu a známych. „Na otvorenie vlastného pivovaru by som musel mať väčšie vybavenie, musel by som sa tomu viac venovať a už by som ho nestačil variť sám,“ vysvetľuje Černovčan, ktorý má svoje pivné kráľovstvo v pivnici rodinného domu.

Titulná fotografia: Vladimír John z Černovej. Zdroj: autorka

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.