R1: príbeh, ktorý potrvá ešte veľmi dlho

Hoci diaľnicu D1 v úseku Hubová – Ivachnová, vrátane tunela Čebrať, opäť stavajú, Ružomberčanov by to nemalo uspokojiť a o tému diaľnic a rýchlostných ciest by sa naďalej mali zaujímať. Veľmi dôležitá je aj rýchlostná cesta R1.

V roku 1997, keď vznikli európske usmernenia k medzinárodným dopravným koridorom, známe ako TEN-T, nechala vláda vypracovať štúdiu severojužného prepojenia Slovenska.

Pre veľkú vyťaženosť a historickú opodstatnenosť vymysleli inžinieri možnosť rýchlostnej cesty Trstená – Ružomberok – Banská Bystrica – Zvolen – Šahy. Dnešná, medzinárodná E77, slovenským značením rýchlostná cesta R1.

Ružombersko-bystrická verzus žilinsko-martinská lobby

Lenže cestu a s ňou predpokladaný rozvoj chce každý. A tak vznikla aj alternatíva v podobe R3: Trstená – Kraľovany – Martin – Žiar nad Hronom – Zvolen – Šahy. Dnes pretransformovaná do inej alternatívy, no stále cez Martin, mimo Ružomberka.

Od samotného nápadu prepojiť stred krajiny severojužnou diaľnicou či rýchlostnou cestou sa dlhé roky nič súvisiace so stavbou nedialo. V roku 2001 vznikla Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KURS 2001), kde je riadne zakreslená R3 cez Martin. Cesta R1 cez Ružomberok je naznačená len ako možná.

Novovzniknutý Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) cestu R1 nerešpektoval a do svojho územného plánu ju nikdy nezakreslil. Nefiguruje ani v jednom z doteraz prijatých piatich doplnkov. A teda sa s ňou nepočíta.

„Nerozumieme tomuto účelovému konaniu. Dávno to tam malo byť, ale kraj cestu cez Ružomberok zakaždým rozporoval. Nepribudla zatiaľ ani za súčasnej županky Eriky Jurinovej,“ hovorí k téme poradca primátora Ružomberka pre infraštruktúru Tomáš Mišovič.

V roku 2011 prebehla celoštátna aktualizácia dokumentu KURS, kde sa R1 cez Ružomberok už plnohodnotne dostala. Aj napriek oficiálne podanému nesúhlasu zo strany ŽSK v tom čase vedenom Jurajom Blanárom.

Tomáš Mišovič, poradca primátora Ružomberka a Iniciatívy stredné Slovensko v oblasti dopravy. Foto – redakcia.

Tomáš Mišovič tvrdí, že tým, že R1 je naplánovaná v kraju nadradených slovenských aj plánovacích dokumentoch, územné rozhodnutie na jej realizáciu v území kraja môže byť vydané.

„Vybrané varianty jednotlivých úsekov je potrebné zosúladiť s územnými plánmi dotknutých obcí, aj s územným plánom vyššieho územného celku Žilinského kraja,“ oponuje mu Národná diaľničná spoločnosť (NDS).

Igor Janckulík je podpredseda ŽSK, ktorý sa špecializuje na dopravu. Do marca 2018 bol splnomocnencom vlády SR pre rýchlostné cesty. Tvrdí, že štát sa musí konečne rozhodnúť, či chce preferovať R1 alebo R3 cez Martin. Absencia R1 v Územnom pláne ŽSK nie je podľa neho brzdou pre jej realizáciu.

„Dôvodom je nepripravenosť stavby vzhľadom na proces posúdenia jej vplyvov na životné prostredie a všetky nasledujúce konania. Práve v tomto roku ŽSK pripravuje obstarávanie nového Územného plánu regiónu Žilinského kraja, v ktorom sa v zmysle platnej legislatívy bude zaoberať aj riešením R1,” odpovedal Janckulík.

Štúdia EIA a nič ďalej

Ešte skôr, ako vznikla aktualizácia KURS v roku 2011, nechala Slovenská správa ciest predsa len vypracovať zámer na posúdenie vplyvov cesty R1 na životné prostredie (EIA). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v roku 2010. Aj napriek námietke ŽSK, ktorý so zámerom nesúhlasil. A aj napriek námietkam obyvateľov Bieleho Potoka, ktorí nechceli tunel priamo v mestskej časti vo Veľkej Fatre a navrhovali ho presunúť do tunela Brankov na opačnú stranu cesty – do masívu Nízkych Tatier.

Slovenská správa ciest (SSC) následne rozbehla projekčné práce pre vydanie potrebných povolení. Prvý úsek, Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, má vydané územné rozhodnutie. Druhý úsek, Slovenská Ľupča – Korytnica, na príkaz vtedajšieho ministra dopravy Jána Figeľa stiahli v roku 2011 z procesu územného konania.

„Tento krok nemal žiadne opodstatnenie, lebo prebehla EIA a počas prípravy projektovej dokumentácie na územné rozhodnutie sa vyriešili všetky potrebné náležitosti. Stavať sa nemuselo, no mali by sme potrebné povolenia a nevyšla by dovtedajšia práca nazmar. Týmto územným rozhodnutím by bol environmentálne prijateľne prekonaný masív Nízkych Tatier, to znamená, že ktokoľvek by cestu mohol rýchlo dokončiť. A to bol asi pre niekoho problém,“ uvažuje nad príčinami stiahnutia Mišovič.

Ján Kovalčík z inštitútu INEKO. Zdroj – ineko.sk

Ján Kovalčík z inštitútu INEKO, ktorý sa téme diaľnic a rýchlostných ciest dlhodobo venuje, si myslí, že štát a SSC nechali v tomto prípade štúdiu EIA vyrobiť príliš skoro a možno aj zbytočne. Rovnako, ako na mnohých iných miestach Slovenska. „Aktuálne má NDS skončený proces EIA až na takmer 70(!) úsekov diaľnic a rýchlociest. Väčšina z nich má realizáciu v nedohľadne, niektoré sa nebudú stavať nikdy,“ tvrdí Kovalčík.

Obdobná situácia nastala aj v roku 2016. Už NDS zadala zákazku na aktualizáciu dokumentácie pre územné rozhodnutie v úseku Slovenská Ľupča – Korytnica, no Úrad pre verejné obstarávanie neexistenciu súťaže napadol a zadanie zrušil. NDS novú súťaž na tento kľúčový úsek doteraz nevypísala.

„Vyzerá to tak, že o dobudovanie R1 nie je žiaden záujem! Nerozumiem porovnávaniu R1 a R3, pričom trasa R3 od Martina po Žiar nad Hronom nemá spracované ani základné stupne potrebne prípravy. Veľa ľudí to vníma abstraktne, ale tieto nepochopiteľné kroky pri R1 sa nedejú náhodou,“ tvrdí Mišovič.

Ešte pesimistickejší je analytik Kovalčík: „Ťah R1 nie je reálnou prioritou vlády. Projektujú sa z neho nejaké fragmenty, aby vládna garnitúra uspokojila nástojčivé apely z Ružomberka a Banskej Bystrice, ale žiadna príprava uceleného ťahu sa nechystá a výstavba už vôbec.“

Ďalšie zdržanie

NDS na otázku o príčinách vtedajšieho zastavenia R1 priamo neodpovedala. Argumentuje, že v roku 2015 vznikla štúdia realizovateľnosti cesty, a práce na jej prípravách tak od roku 2011 vlastne pokračovali.

Keďže za štyri roky to nebol príliš veľký výkon, do realizácie sa obúvali už aj starostovia z Liptova či Horehronia, ktorí sa pýtali na príčiny stagnácie príprav cesty. Vtedajší štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček im odpísal, že nie je možné určiť, či je výhodnejší variant R1 alebo R3. Preto je potrebná spomínaná štúdia realizovateľnosti.

Podľa nej treba niektoré úseky cesty R1 upraviť. Predovšetkým, v tom čase už na štyri časti rozdelený úsek Slovenská Ľupča – Ružomberok. A tak NDS v roku 2016 ohlásila zámer vypísať novú štúdiu EIA na celú trasu rýchlostnej cesty R1. Neskôr ju stiahla, ako neopodstatnenú. Dnes prebieha EIA jednotlivo na štyri úseky trasy R1 v častiach Korytnica – Liptovská Osada, Liptovská Osada – Ružomberok juh, Ružomberok juh –  Ružomberok I/18 a Ružomberok I/18 – križovatka s D1. Všetky by mali byť hotové najneskôr v lete.

Úplne ticho je ale okolo spomínaného, náročného a už raz nerealizovaného úseku Slovenská Ľupča – Korytnica. Podľa Mišoviča je tu stále platná EIA z roku 2010 a nič nebráni pokračovať v príprave dokumentov pre realizáciu cesty. Predstaviteľ ŽSK Igor Janckulík však odvolávajúc sa na doposiaľ platnú štúdiu EIA (2010) tvrdí, že úseky Slovenská Ľupča – Korytnica a Korytnica – Ružomberok sú súčasťou ochranného pásma NATURA 2000, sú tam prírodné biotopy a prioritné druhy ochrany prírody.

Igor Janckulík, podpredseda ŽSK, do marca 2018 splnomocnenec vlády pre rýchlostné komunikácie. Zdroj – igorjanckulik.sk

„Preto je možné navrhovanú činnosť povoliť len z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu. ŽSK nemá informácie o tom, že by do dnešného dňa bol stanovený vyšší verejný záujem nad záujmami ochrany prírody pre realizáciu cestnej stavby R1 Banská Bystrica – hranica kraja – Ružomberok,” tvrdí pre Ružomberský magazín podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Igor Janckulík.

Obchvat Ružomberka

Nerealizovaná EIA z roku 2016 otvorila pre Ružomberok ďalšiu podstatnú tému, ktorú EIA z roku 2010 ešte neriešila. Ako by sa mohla R1 napojiť pri Ružomberku na D1.

V lete 2015 rokovala v Ružomberku vláda. Aj o téme rýchlostných ciest. A vydala uznesenie prikazujúce „zabezpečiť začatie verejného obstarávania na zámer EIA stavby R1 – Ružomberok, obchvat“.

Od rokovania vlády v Ružomberku uplynuli už takmer štyri roky – vydanie záverečného stanoviska (EIA) o vplyvoch na životné prostredie je podľa portálu INEKO v pláne v lete tohto roka.

Naprojektovanie obchvatu Ružomberka, teda úseku Ružomberok, juh – Ružomberok I/18 a Ružomberok I/18 – križovatka D1, je okrem samotnej stavby potrebné aj pre posúdenie v prebiehajúcom procese EIA. NDS prvý raz vypísala súťaž na dodávateľa projektov ešte v roku 2017, aby následne všetky práce na projektoch zrušila.

„Tú súťaž nezmyselne zrušili a vyhovorili sa, že je potrebné zmeniť ju, aby ju mohli preplatiť z eurofondov. Stratili sme viac ako rok času a myslím, že ani súčasným projektovaním nedosiahneme všetko, čo bude potrebné pre vydanie územného a stavebného povolenia ako aj súťaže na zhotoviteľa,“ predpovedá udalosti a naznačuje príčiny zdržania projektov na obchvat Ružomberka Tomáš Mišovič.

Podozrenie na zbytočné a obchodnými záujmami poznačené zrušenie súťaže má aj Ján Kovalčík.

„Zrušili sme ho, lebo až po vyhlásení súťaže bol obchvat Ružomberka zaradený do Zoznamu projektov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 – Národné projekty. Zahrnutím do zoznamu možného financovania zo zdrojov Európskej únie vznikla potreba doplnenia predmetu zákazky o nové dielčie požiadavky na predmet zákazky, a jednoduchým doplnením by sme porušili princíp verejného obstarávania,“ odpovedali k odkladu projektovania cesty okolo Ružomberka diaľničiari.

V tom čase, v máji 2017, vznikla Iniciatíva stredné Slovensko. Okolo miest Banská Bystrica a Ružomberok sa združili ďalšie mestá, obce a firmy na strednom Slovensku, ktoré boli nespokojné so situáciou a postupom riešenia okolo rýchlostnej cesty R1. Iniciatíva stála aj za protestmi a blokádami ciest, ktorých sme boli svedkami najmä v roku 2017.

Titulná fotografia – Návesť na R1 pri Zvolene. Zdroj – wikimedia.org

Pokračovanie článku tu.

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 1/2019.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.