Problémy v meste riešime príliš živelne

S mestským poslancom Jurajom Burganom sme sa rozprávali o situácii v ružomberskom KDH, spolupráci s primátorom Čomborom, zmene prístupu k riešeniu problémov mesta, ale aj o detských pieskoviskách.

Minulý rok vás obyvatelia Rovne zvolili do mestského zastupiteľstva. Pomohlo vám aj vaše meno?

Je pravdou, že otec, ktorý bol dve funkčné obdobia poslancom za KDH, je pomerne známy. Ťažko však povedať, či a koľko hlasov mi to pridalo. Rovnako ako to, že som kandidoval za KDH.

Ste členom strany?

Nie, na kandidátke KDH som kandidoval ako nezávislý.

Kto vám dal ponuku?

Vždy som sa zaujímal o dianie v meste, vo viacerých veciach som sa priamo angažoval a dlhšie som sa pohrával s myšlienkou, že by som priamo vstúpil do komunálnej politiky. Kandidatúru za KDH mi ponúkol poslanec Pavol Šípoš s tým, že so širšou podporou sa mi toho podarí presadiť viac, ako keby som bol sám. Po polroku v mestskom zastupiteľstvo mu dávam za pravdu.

Je váš klub spokojný s výsledkom, ktorý vo voľbách dosiahol?

Žiaľ, do zastupiteľstva sa nám nepodarilo dostať ďalšie nové tváre. Poslaneckým nováčikom v klube KDH som vlastne len ja. Na druhej strane, možno to zatiaľ nevidieť, ale veľa vecí sa postupne mení k lepšiemu. Aj vďaka tomu, že jedným z viceprimátorov je Ján Bednárik.

Ten pôvodne kandidoval na primátora, pričom mnoho ľudí je dodnes presvedčených, že to bol ťah dohodnutý s primátorom Igorom Čomborom s cieľom odčerpať hlasy ostatným dvom protikandidátom.

Takéto tvrdenie odmietam. Jánovi Bednárikovi som osobne pomáhal s kampaňou a videl som, že išiel do toho naplno. Po prehratých voľbách sa do viceprimátorovania nehrnul, musel kvôli tomu zanechať Vodárenskú spoločnosť Ružomberok, kde sa cítil dobre. Na konci dňa však môžeme byť všetci radi, že sa jedným z viceprimátorov stal práve on. Možno toho veľa nenahovorí, ale je skutočným pracantom a šikovným manažérom, ktorý rieši množstvo zanedbaných vecí.

Kto ich zanedbal? Primátor? Predchádzajúci viceprimátor Michal Slašťan, ktorý bol tiež z KDH?

Mám na to svoj názor, ale nechcem verejne hodnotiť prácu iných.

Dobre, poďme potom k vašej práci. Čo považujete za najväčší problém mesta, do ktorého riešenia sa chcete osobne vložiť?

Koreňom všetkých problémov je, že mnohí nepristupujú k mestu ako k svojmu domovu. Jedna konkrétna skúsenosť. Rozprával som sa s človekom, ktorý sa sťažoval na to, že mesto je špinavé, že ho treba viac čistiť a pomedzi to nemal problém hodiť špak z cigarety na zem.

Za to, ako mesto vyzerá, je zodpovedný každý z nás. Nie len primátor, poslanci či technické služby. Keď sa chceme mať lepšie, potrebujeme skončiť s hrabaním sa na vlastnom piesočku a vložiť sa do zveľaďovania spoločného dobra.

To je síce pekne povedané, ale skúste aj načrtnúť ako na to?

Pracujem v oblasti softvérových riešení, z čoho vyplýva, že k veciam pristupujem analyticky a systematicky. Práve preto mi vadí častá živelnosť pri riešení problémov v meste. Neraz nevieme, čo vlastne chceme a preto postupujeme neefektívne.

Môžete to ilustrovať na niečom konkrétnom?

Vezmime si pieskoviská na detských ihriskách. Vyhláška hovorí o ich pravidelnom čistení a dosypávaní. Zmonitoroval som situáciu na Rovni a zistil som, že na viacerých miestach je stav nevyhovujúci.

To je aktuálna situácia aké je riešenie?

Jednotlivé pieskoviská som zmeral, zistil som, koľko kubíkov piesku do nich potrebujeme a tak teraz môžem dať príslušnému oddeleniu mestského úradu požiadavku na riešenie s konkrétnym zadaním.

Táto iniciatíva je nesporne chvályhodná, ale je úlohou poslanca chodiť a merať pieskoviská?

Samozrejme, že nie, ale chcel som osobne ukázať, ako by sa veci v meste mali riešiť. A je jedno, či ide o pieskoviská, zimnú údržbu alebo kosenie mesta. Potrebujeme zmonitorovať stav, oboznámiť sa s faktami, zanalyzovať ich a na základe toho nastaviť jasný systém riešenia. Nerobiť veci len odhadom, živelne a naoko. Lebo darmo sa potom hneváme na technické služby, keď im mesto nevie dať presné zadanie čo, kedy a koľkokrát majú urobiť.

Celé by si to na začiatku určite vyžiadalo nejaké vstupné investície, ale výsledkom môže byť efektívnejšie a hospodárnejšie riešenie problémov mesta.

Chválili ste viceprimátora Bednárika, že je šikovným manažérom, vás na májovom zasadnutí mestského zastupiteľstva zvolili za predsedu Dozornej rady Technických služieb Ružomberok, máte politické krytie nielen klubu KDH, ale aj vášho koaličného partnera. Keď sa takto budeme rozprávať na konci volebného obdobia, budete nám vedieť odprezentovať konkrétne výsledky, ktoré sa vám podarilo dosiahnuť?

Verejný odpočet nechceme robiť až pred voľbami, ale každý rok.

Prečo má váš klub, rovnako ako Klub primátora, problém zverejniť koaličnú dohodu, ktorú máte medzi sebou podpísanú?

Nemáme podpísanú koaličnú dohodu, ale len memorandum o spolupráci.

Je medzi tým nejaký rozdiel?

Pozrite sa, v tom dokumente nie sú žiadne dohody o rozdeľovaní funkcií, ani nič podobné. Je to skôr programový dokument zahŕňajúci veci, ktoré chce postupnou prácou presadiť jedna či druhá strana.  V podstate tam nie je nič, čo by ľudí mohlo nejakým spôsobom prekvapiť.

Tým skôr sa pýtame, prečo potom máte problém aspoň v hrubých rysoch načrtnúť, na čom ste sa s Klubom primátora dohodli?

Lebo aj keby sme to memorandum zverejnili od slova do slova, nezamedzili by sme tým novým neprajným reakciám, konšpiráciám a obvineniam typu, že určite v tom dokumente nie je všetko, že určite máme nejaké tiché dohody a podobne.

Je to vaše rozhodnutie, ale potom sa nemôžete čudovať, že o vašej spolupráci s primátorom a vzájomných dohodách kolujú najrôznejšie informácie.

Poslanci KDH hlasujú podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Nie sme žiadne poslušné ovečky, ktorým niekto čosi nakáže a oni podľa toho konajú. Vieme si dupnúť a povedať svoje. Napríklad aj vo veci čistoty ovzdušia, parkovacej politiky alebo čistenia mesta. Na druhej strane musíme brať ohľad na to, že sme len šiesti v 25-člennom zastupiteľstve, v ktorom má Klub primátora 11 poslancov.

Z doterajších hlasovaní a diskusií je však zjavné, že s Klubom primátora postupujete v úplnej zhode, bez akéhokoľvek prejavu vlastného názoru.

Môže sa to tak javiť, ale pravda je iná. Na rozdiel od uplynulého volebného obdobia opäť funguje mestská rada, kde má KDH dvoch zo siedmich členov. Pred jej zasadnutím sa vždy stretneme v rámci klubu, kde si ujasníme spoločný postup. Následne sa veci prediskutujú na mestskej rade, v niektorých prípadoch aj vyhádajú, nakoniec sa ale nájde spoločné riešenie, ktoré je potom na zasadnutí zastupiteľstva odobrené. Určite to nefunguje tak, že primátor nám nakáže, ako máme hlasovať a my to mlčky vyplníme.

Zasadnutia mestskej rady sú na rozdiel od zasadnutí zastupiteľstva neverejné, takže ľudia nevidia, ako to tam prebieha. Vašej interpretácii môžu, ale nemusia veriť.

Nemusia, ale je to naozaj tak, ako vravím. V mnohých veciach sa s Klubom primátora, ale aj s Klubom za slušný Ružomberok, ktorý má tiež v mestskej rade dvoch členov, ihneď zhodneme, kým pri iných sa sporíme.

Jednou z tém, o ktorej sa pravidelne búrlivo diskutuje, je individuálna bytová výstavba. Poslanec Patrik Habo sa angažuje v IBV Hríby v Černovej, zatiaľ čo viceprimátor Bednárik začal pretláčať IBV Nad Dielcom. Považujete za správne, aby sa namiesto spájania síl pre rozbehnutie výstavby, ktorú mesto zúfalo potrebuje, vytvárala akási rivalita?

Dovolil by som sa vás opraviť v tom, že Bednárik sa v IBV Nad Dielcom začal angažovať ešte minulé volebné obdobie, keď bol len radovým poslancom. V súčasnosti sú obe IBV dobre rozbehnuté, aj keď pri každej z nich sa postupuje iným spôsobom. Dokonca považujem za pozitívne, že Hríby aj Nad Dielcom majú svojho „advokáta“, ktorý sa snaží konať v prospech veci. Fandím obom, nech sa čím skôr začne stavať na oboch miestach.

 

Kto je Juraj Burgan

Narodil sa v roku 1983 v Ružomberku. Vyštudoval geodéziu a kartografiu na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. V súčasnosti pracuje v žilinskej pobočke nadnárodnej počítačovej spoločnosti Descartes Systems Group. Je dlhoročným členom Slovenského skautingu. S manželkou Veronikou majú jednu dcéru.

Foto – Marek Hasák

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.