Priority mesta nie sú vždy prvoradé

Z obľúbeného riaditeľa gymnázia to dotiahol až na post viceprimátora. Ružomberská politika ho však v posledných rokoch sklamala. Neprajnosť a politikárčenie často bránia napredovaniu mesta, hovorí poslanec mestského zastupiteľstva za KDH Stanislav Bella.

V novembrových voľbách do krajského zastupiteľstva ste nekandidovali, hoci ste tam predtým pôsobili tri volebné obdobia. Ako to s vami bude v tohtoročných komunálnych voľbách?

Za poslanca mestského zastupiteľstva už nebudem kandidovať. V komunálnej politike som viac ako šestnásť rokov, mal som aj zdravotné problémy, dozrel čas skončiť. Napokon, avizoval som to už dávnejšie.

Prečo ste sa tak rozhodli?

Nielen športovci vravia, že v najlepšom treba prestať. Osemkrát som kandidoval v rôznych typoch volieb. Je čas dať priestor mladým ľuďom. Či už v hnutí alebo v mojom volebnom obvode Baničné.

V roku 2010 ste kandidovali aj za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Chýbalo mi necelých 200 hlasov, aby som sa dostal do parlamentu. Myslím, že takmer šesťtisíc preferenčných hlasov sa nepodarilo získať dosiaľ nikomu z nášho okresu.

Málokto si dokáže povedať – stačilo, končím. Sú za vaším rozhodnutím aj nejaké osobné sklamania?

Boli chvíle, keď som bol veľmi sklamaný. Z niektorých kolegov, ale aj z celkovej atmosféry, ktorá v poslednom čase ovládla mestskú politiku.

Na čo narážate?

Komunálne voľby pred štyrmi rokmi boli plné nedôvery, sklamal som sa vo viacerých ľuďoch. Čosi také som nikdy predtým nezažil. Ale nechcem nikomu uškodiť, takže to bližšie nebudem špecifikovať.

Nemusíte menovať konkrétnych ľudí, ale skúste aspoň bližšie charakterizovať tú atmosféru.

Svoje pôsobenie v komunálnej politike by som rozdelil na dva polčasy. Prvých osem rokov bolo fajn. Pracovalo sa mi veľmi dobre, poslanci medzi sebou komunikovali a čo sa dohodlo, to naozaj platilo. Počas ostatných ôsmich rokov sa to však zmenilo. Dohodnuté zrazu neplatilo, jednotlivé rozhodnutia často nepodliehali záujmom mesta.

Narážate aj na svoje pôsobenie v pozícii viceprimátora v rokoch 2010 – 2014?

Tam som to začal pociťovať oveľa citlivejšie. Vo vedení mesta sme mali svoj program a potenciál niečo urobiť. Neraz boli zo stola zmetené aj dobré veci, len aby na nich nemali zásluhy tí, ktorí ich navrhli.

Môžete uviesť nejaký príklad?

Napríklad kolonádny most cez Váh, ktorý sme schválili, ale potom poslanci zmenili svoje rozhodnutie a projekt stiahli. Alebo kúpa pozemku, na ktorom mal vyrásť Aupark. Večer bolo všetko dohodnuté a ráno nič z toho neplatilo. Záujmy mesta, ktoré dnes mohlo byť niekde úplne inde, zostali stranou.

Ale sú aj veci, ktoré sa počas vášho pôsobenia podarilo presadiť.

Teší ma najmä rekonštrukcia synagógy a výstavba cesty z Hrabova na Kalváriu. Verejnosť má z toho veľký osoh, no napriek tomu sa stále ozývajú aj nepriaznivé hlasy. Za úspech považujem rekonštrukciu domu smútku, nové priestory pre mestskú políciu či prestavbu internátu pri plavárni na nájomnú bytovku. Mnoho sa podarilo zrealizovať aj v samotnom Baničnom. Ale aby som nespomínal len materiálne veci, tak veľmi úspešnými a hodnotnými podujatiami boli napríklad Dni Andreja Hlinku či Národné stretnutie mládeže R13.

Boli ste aj prezidentom ružomberského basketbalu. Klub v tom čase dosiahol najväčší športový úspech od čias Smoleka a Hejkovej, semifinále FIBA Cupu, ale na druhej strane ste mali v klube nemalé finančné problémy.

Vedením klubu som bol poverený vtedajším primátorom Jánom Pavlíkom. Mal som tú prácu rád. MBK som viedol v čase, keď jediným sponzorom klubu bolo mesto. Žiadny z mestských podnikov vtedy basketbal nepodporoval. Na rozdiel od súčasnosti. Vo veľmi vážnych situáciách mi vedel pomôcť Milan Fiľo.

Prečo ste sa vtedy nestretli so širšou podporou?

Neviem, či to bolo kvôli mojej osobe, alebo osobe vtedajšieho primátora, ale vôľa podporovať basketbal v takom rozsahu, ako vidíme dnes, tu vtedy nebola. Bolo to veľmi náročné obdobie. O to viac som hrdý na podporu fanúšikov a na úspechy, ktoré sme napriek zložitej situácii dosiahli.

V komunálnych voľbách v roku 2014, keď ste boli v pozícii viceprimátora, KDH nominovalo do primátorských volieb Michala Slašťana. Napriek tomu, že pred štyrmi rokmi prehral. Nečakali ste, že primátorským kandidátom KDH budete práve vy?

Ani nie, nemal som také ambície. Aj keď priznávam, že časť verejnosti ma ku kandidatúre povzbudzovala. Osobne som sa však nikde netlačil a rešpektoval som, že KDH nominovalo Michala Slašťana.

Kandidovať ste mohli aj ako nezávislý…

Niektorí ma k tomu nahovárali. Aj pred tohtoročnými voľbami som už bol oslovený, aby som kandidoval. Svoje politické pôsobenie som však v roku 2000 spojil s KDH a nikdy by som sa proti nemu nepostavil. V tom som mal vždy úplne jasno.

KDH sa dvanásť rokov bez prestávky podieľa na vedení mesta. V rokoch 2006 – 2010 malo svojho primátora, v nasledujúcich dvoch volebných obdobiach zasa viceprimátora. Vždy stojí na strane podporovateľov aktuálneho primátora. Neškodí to hnutiu? Lebo hoci za primátorov Pavlíka a Čombora o veciach priamo nerozhodovalo, podieľalo sa na spravovaní mesta, a teda je zodpovedné za stav, v akom sa mesto nachádza. V dobrom aj v zlom.

Takto by som sa na to nepozeral. Netreba posudzovať, kto je z akého politického košiara, ale hodnotiť výsledky práce. Za svoje obdobie si dovolím povedať, že výsledky boli adekvátne vzhľadom na vtedajšiu situáciu. Nebyť spomínaných priekov, mohlo to byť ešte lepšie.

Po dvoch prehratých primátorských voľbách Michal Slašťan vyhlásil, že už nebude kandidovať na primátora. Vy ste práve oznámili, že s politikou končíte úplne. Bude mať KDH svojho kandidáta na primátora?

Áno, bude to Ján Bednárik. Svoj program a zámer čoskoro predstaví verejnosti.

Okrem Bednárika sa spomínajú aj ďalšie mená – najčastejšie Karol Javorka a Róbert Kolár. Všetci sa hlásia k tomu, že mesto potrebuje zmenu. Nehrá kandidatúra toľkých kandidátov v prospech súčasného primátora Igora Čombora?

Je to pluralitné a demokratické. Priestor na vzájomnú dohodu veľmi nevidím, lebo každý z nich chce presadiť svoju víziu.

Osobne sa prikláňate skôr k zmene alebo ku kontinuite vo vedení mesta?

Viem si predstaviť aj kontinuitu, ale vedenie mesta nemôže byť dvojčlenné. Primátor potrebuje nie jedného, ale dvoch zástupcov. Z vlastnej skúsenosti viem, že práce je dosť aj pre dvoch viceprimátorov. Jednoducho, v minulosti sa to takto osvedčilo.

Vraveli ste, že mestská politika sa zmenila k horšiemu. Čo by ste ako odchádzajúci poslanec odkázali tým, ktorí ostávajú.

Kľúčové sú ľudské vzťahy – úcta, rešpekt, spolupatričnosť. Je potrebné nachádzať vzájomnú zhodu, aby boli spokojní všetci, nie iba niektorí. Aspoň v lokálnej politike by sme sa nemali správať populisticky, niekedy aj na úkor iných. A k zhode dokážeme dospieť len tak, že sa budeme spolu rozprávať. Kedysi rokovania poslancov prebiehali na rôznych neformálnych úrovniach, kde sa veci vyrokovali, dohodli, našiel sa konsenzus. Dnes sa väčšinou stretneme len na zasadaní zastupiteľstva, a potom to tak aj vyzerá.

Nepredstavujete si to príliš idealisticky? K politike predsa patrí istá rivalita, nie?

To áno, ale dá sa to robiť aj korektne. Bez invektív, zlosti, kriku a znevažovania kolegov, ktorí majú iný názor. Myslím si, že s poslaneckými kolegami z Baničného sme toho boli dlhé roky dôkazom.

 

Kto je Stanislav Bella

Narodil sa v Zázrivej, v rokoch 1999 až 2011 bol riaditeľom Gymnázia sv. Andreja v Ružomberku. Popri tom pôsobil ako člen Výboru pre európske katolícke vzdelávanie a prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska. Od roku 2002 je poslancom mestského zastupiteľstva za KDH. V rokoch 2005 až 2017 bol poslancom krajského zastupiteľstva v Žiline. V rokoch 2011 až 2014 pracoval ako zástupca primátora mesta. V súčasnosti je odborným asistentom na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Má najvyššie rezortné ocenenie ministerstva školstva – medailu sv. Gorazda, je trojnásobný držiteľ ceny primátora Ružomberka a získal aj ocenenie za prínos pre európske katolícke školstvo. Je ženatý, má dve dcéry a tri vnúčatá.

Peter Kravčák, Imrich Gazda

 

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne č. 3/2018.