Banskú Bystricu vymenil za Ružomberok, mimovládnu organizáciu za politiku. Poslanec mestského zastupiteľstva Ivan Rončák hovorí o pomeroch v ružomberskej politike.
V roku 2010 ste sa z Banskej Bystrice prisťahovali do Ružomberka a hneď ste boli zvolený do mestského zastupiteľstva. Ako sa vám to podarilo?
Chcel som uspieť, tak som išiel do toho naplno. Čokoľvek robím, nikdy sa neporovnávam s okolím a nešpekulujem, že keď druhí nejdú na plný plyn, tak zľavím aj ja.
Vaša východisková pozícia bola v porovnaní s inými kandidátmi ťažšia nielen v tom, že ste žili v meste len krátko, ale navyše ste kandidovali za iný volebný obvod, v akom ste bývali. Zabezpečilo vám zvolenie to, že ste v rámci kampane „door-to-door“ obšliapali všetky domácnosti na Lazinách?
Bolo mi jasné, že som neznámy a tomu som prispôsobil svoju kampaň. Ak som chcel, aby ma ľudia volili, musel som sa im predstaviť, aby vedeli, kto som a čo im ponúkam. Kombinácia odbornosti, úprimnosti a osobného prístupu sa vyplatila.
S akou predstavou ste vstupovali do ružomberskej lokálnej politiky?
V tom čase som pracoval pre Transparency International Slovensko, kde som viedol samosprávny program. V podstate od skončenia vysokej školy som sa venoval problematike transparentnosti v miestnych samosprávach. Mal som teda vcelku dobrý prehľad o tom, čo pozitívne funguje v iných mestách a to som chcel preniesť aj do Ružomberka.
Keby ste mali byť konkrétnejší?
Viackrát som sa snažil stransparentniť fungovanie obchodných spoločností, v ktorých má mesto svoj podiel.
Podarilo sa?
Myslím, že mestský úrad začal fungovať o čosi transparentnejšie, ale v mestských firmách sa toho veľa nezmenilo. Vo svojom úsilí som bol ale limitovaný tým, že počas prvého aj druhého funkčného obdobia som pôsobil v opozícii. Najmä za pôsobenia primátora Čombora boli opoziční poslanci marginalizovaní, vytlačení na úplný okraj.
Čo to znamená?
Že neboli pripustení vôbec k ničomu, boli označovaní za nepriateľov, neboli nominovaní do žiadnych orgánov mestských spoločností, nemohli viesť odborné komisie pri mestskom zastupiteľstve. Na začiatku volebného obdobia bolo bežné, že niektorý z predsedov koaličných poslaneckých klubov procedurálnym návrhom na zastupiteľstve ukončil diskusiu. Opoziční poslanci ani nemohli povedať, čo si o tej veci mysleli. Za primátora Pavlíka to takto vyhranené určite nebolo.
Opozičný poslanec môže akurát tak strážiť verejné financie, ale nemôže tvoriť mestské politiky. A priznám sa, že pozerať sa na to, ako mestský úrad nefunguje a nemôcť s tým nič urobiť, je naozaj frustrujúce.
Čomu to pripisujete?
Sami viete, aké dlhé bývajú zasadania mestského zastupiteľstva. Je to aj preto, že veľa času musíme venovať prijatým uzneseniam, ktoré ale výkonná moc, teda mestský úrad, neplní. Za zlé rovnako považujem zrušenie mestskej rady, kde mali zástupcovia poslaneckých klubov priestor na pravidelnú a intenzívnu diskusiu. Nemožno všetko nechávať len na zasadania zastupiteľstva.
V rokoch 2010 – 2014 ste boli členom poslaneckého klubu Ružomberok bez korupcie, kde bolo viacero výrazných tvárí. V priebehu volebného obdobia sa však tento klub v podstate rozpadol.
Začínali sme šiesti, ale po tom, čo Martin Alušic a Ľubomír Kubáň prešli do poslaneckého klubu KDH, sme ostali len štyria. Juraj Kurňavka, Vojtech Macko a ja sme potom vstúpili do strany #Sieť, za ktorú sme kandidovali v komunálnych voľbách v roku 2014. Miroslav Kerdík išiel ako nezávislý, ale po zvolení sa pridal k nášmu klubu.
Nepovažujete s odstupom času svoje pôsobenie v strane #Sieť za politickú chybu?
Nie, pretože som do tohto projektu išiel úprimne s cieľom pomôcť Slovensku a nášmu mestu. Preto som za #Sieť kandidoval aj v parlamentných voľbách v roku 2016.
Po voľbách, v ktorých #Sieť úplne pohorela a čoskoro sa aj rozpadla, ste vyhlásili, že to bol pre vás preplesk, po ktorom by ste najradšej ušli z politiky. Napokon ste nezutekali
Naozaj som nečakal, že Rado Procházka môže po voľbách urobiť taký obrat, aký urobil. Aj preto som #Sieť zakrátko opustil. Nikdy som však neuvažoval nad tým, že by som nedokončil svoj mandát v mestskom zastupiteľstve v Ružomberku. Chcel som sa voči voličom, ktorí ma zvolili, zachovať zodpovedne.
Ste v mestskom zastupiteľstve už osem rokov, takže dostatočne dobre poznáte svojich poslaneckých kolegov. Akí sú?
Časť z nich sedí v zastupiteľstve zo zištných dôvodov, ale sú tam aj takí, ktorí majú skutočne radi svoje mesto.
Ktorých je viac?
V súčasnosti tých prvých.
Aké sú tie zištné dôvody?
Napríklad trafiky v predstavenstvách a dozorných radách mestských spoločností, kde si dokážu prilepšiť aj o stovky eur mesačne.
S ktorými poslaneckými kolegami si najlepšie rozumiete?
Ľudsky s Pavlom Šípošom, ktorý mi je generačne najbližší. Veľmi dobre sa mi komunikuje aj s Robom Kolárom či s Vojtom Mackom, ktorí sú manažérsky veľmi zdatní.
Kedysi ste o zasadaniach mestského zastupiteľstva písali aj blogy. Prečo ste s tým prestali?
Bolo to v čase, keď som sa ako člen strany #Sieť začal viac venovať celoštátnej politike a nechcel som negatívne písať o ružomberských členoch nášho možného koaličného partnera, teda KDH.
Vnímate ružomberské KDH negatívne?
V Ružomberku platí, že vládne to zoskupenie, ku ktorému sa prikloní KDH. To, že sa v roku 2014 priklonilo k súčasnému primátorovi, nepovažujem za dobré rozhodnutie.
V blogu, v ktorom ste oznámili koniec blogovania, ste napísali, že máte obavy zo svorky okolo primátora a že v ružomberskej politike je veľa zlých a zákerných ľudí.
Po nástupe primátora Čombora som si všimol, že sa okolo neho začali motať ľudia, ktorí vo mne vzbudzovali obavy. Vyhodnotil som si to tak, že v tom čase nemalo zmysel ísť na barikády a schytávať tam.
Aj sa vám niekto vyhrážal?
Nie, až tak ďaleko to nedospelo.
Vaše predchádzajúce slová zneli, akoby ste rezignovali.
Nerezignoval som, ale ak nie je záujem o to, čo by som chcel mestu a jeho občanom ponúknuť, neostáva mi nič iné, ako sa s tým zmieriť.
Budete sa v tohtoročných komunálnych voľbách uchádzať o znovuzvolenie?
Sám pre seba som si sformuloval dve podmienky, za ktorých by som do toho išiel. Prvou je, že sa nájde rozumný kandidát, ktorý v primátorských voľbách vyzve súčasného primátora. Nechcem byť tretíkrát opozičným poslancom. Druhou podmienkou je zmena volebných obvodov v meste tak, aby poslanci mali silnejší mandát. Aby ich zvolenie či nezvolenie nezáležalo od desiatich hlasov.
Takže požadujete menej volebných obvodov?
Áno, niektoré sú dlhodobo súce na zlúčenie. Napríklad Centrum, Satelity a Laziny. Rozhodne sa na júnovom zastupiteľstve.
Keď hovoríte o rozumnom kandidátovi, ktorý vyzve súčasného primátora, tak momentálne sa zdá, že tých kandidátov bude hneď niekoľko. Čo, samozrejme, vyhovuje Igorovi Čomborovi, pretože hlasy jeho protikandidátov sa vzájomne roztrieštia.
Ideálne by bolo, keby sa vedeli medzi sebou dohodnúť, aj keď neviem, či to dokážu. Mali by si spomenúť na situáciu v Banskobystrickom samosprávnom kraji, kde bývalého župana chceli poraziť hneď viacerí kandidáti. Podarilo sa im to len vďaka tomu, že sa medzi sebou dohodli.
Kto je Ivan Rončák
Narodil sa v roku 1978 v Banskej Bystrici. Absolvoval štúdium histórie a politických vied na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, následne postgraduálne štúdium (PhD.) v odbore teória politiky na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave. Odborne sa venuje najmä problematike verejnej správy a samosprávy, otázkam transparentnosti a boja proti korupcii. V rokoch 2007 – 2014 bol koordinátorom samosprávneho programu v Transparency International Slovensko. V súčasnosti pôsobí v odbornom tíme poslaneckého klubu OĽaNO v NR SR, je aj členom správnej rady OZ Združenie občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS). Je ženatý, má tri deti.
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 4/2018.
Peter Kravčák, Imrich Gazda, Fotografie – Marek Hasák
