Pri riešení prašnosti a zápachu sa mesto bude inšpirovať Ostravou a Třincom

Takmer každé dva týždne zvykla od marca zasadať komisia na riešenie problematiky zápachu a prachu v meste.

Prvý bod, ku ktorého riešeniu sa práca komisie blíži, je navrhnutie strategického plánu zlepšenia kvality ovzdušia v meste.

Štúdia prašnosti a strategický plán

Vypracovanie plánu dostal na starosť Jíři Bílek z Vysokej školy banskej v Ostrave, ktorý sa stal poradcom primátora Igora Čombora pre oblasť životného prostredia. Je tiež autorom štúdie zdrojov prašnosti v meste, ktorú na objednávku mesta zrealizoval v roku 2015. Financovalo ju Mondi SCP.

Jíři Bílek (vľavo) počas posledného zasadnutia komisie. Foto – MsÚ/Viktor Mydlo.

Štúdia podľa Bílka dokazuje, že za viac ako 50 percentami znečistenia ovzdušia v meste sú spaľovacie procesy. „Spaľovanie zahŕňa aj priemysel, ale ten tvorí len jednotky percent v rámci celého balíka spaľovania. Potom nasleduje doprava, kde ak zarátame resuspenziu, teda znovuzvírenie častíc, dosahuje cez 20 percent. Okolo 10 percent je biogénna hmota, ktorá pochádza z okolitej prírody. My tomu hovoríme spraš, je to všetko, čo sa sfúkne na mesto z otvorených lokalít alebo lesa,“ identifikoval v štúdii spred štyroch rokov Bílek.

Aj z nej bude vychádzať pri vypracovaní spomínaného strategického plánu, s ktorým už má skúsenosti zo severnej Moravy. „Potrebujeme popísať aktuálny stav, kde nám pomôže aj už zrealizovaná štúdia. Musíme vziať do úvahy charakter vetra a počasia, treba zhodnotiť stav a starostlivosť o verejnú zeleň, prácu v oblasti čistenia verejných priestorov, charakteristiku priemyselných znečisťovateľov a tiež analyzovať dopravu, mestskú aj tranzitnú, ktorá tadiaľto prechádza. Treba sa tiež pokúsiť odhadnúť vývoj,“ popisuje Bílek.

Odporúča, aby sa plán vybudoval na päť, desať a dvadsať rokov. Tak, aby sa dal po týchto rokoch hodnotiť a kontrolovať. Plán má zahŕňať aj opatrenia v oblasti palivovej politiky, napríklad možné dotácie na kotle pre domácnosti, opatrenia v oblasti dopravy, ale zároveň aj názory obyvateľov, kde by mali popísať nielen to, čo ich na stave ovzdušia hnevá, ale aj kroky, ktoré by boli sami ochotní urobiť pre jeho zlepšenie.

Varovný systém zrejme zaplatí Mondi SCP

Súčasťou diskusií v komisii je varovný systém obyvateľstva, ktorý by mal upozorňovať na možné riziko a jeho rozsah v prípade priemyselnej havárie, zhustenej dopravy či nízkej oblačnosti počas vykurovacieho obdobia, čo najčastejšie zhoršuje kvalitu ovzdušia nad mestom.

„Nečakajme, že to Mondi zaplatí. Mali by sme sa snažiť získať peniaze z eurofondov alebo z iných zdrojov, ale je potrebné v tejto veci konať,“ povedala na júnovom zasadnutí komisie Eva Svozilová z občianskej iniciatívy Za zdravý Ružomberok.

„Varovný systém je o veľkých peniazoch,“ odvetil jej zástupca primátora Ján Bednárik (KDH). „Kapitola v eurofondoch na oblasť ovzdušia existuje, ale ministerstvo za posledné dva roky nevypísalo žiadnu výzvu. Ak by aj vypísalo, je to najdlhšia cesta, ktorá existuje. Nám trvalo tri roky, kým sme od vyhlásenia výzvy spustili merania,“ pridal sa Bílek.

„Nikto neodstráni fenomén, že fabriku budú ľudia vnímať ako škodlivú. Je to psychológia, keď ľudia vidia to množstvo pary, ktoré sa z nej valí, nemajú dobrý pocit. Ale aj preto, aby si fabrika tento imidž napravila, nič sa nestane, ak sa bude podieľať na zlepšení životného prostredia. Spoločnosť Mondi SCP v krátkej dobe uvoľní prostriedky, aby sa v tejto oblasti začalo niečo diať,“ komentoval dianie primátor Igor Čombor (nezávislý).

Členovia komisie na výjazdovom stretnutí v apríli v Ostrave a Třinci. Foto – MsÚ Ružomberok

Návšteva Třinca a Ostravy

Nekompletná komisia bola na konci apríla na pracovnej ceste v Třinci a Ostrave, kde sa taktiež musia vysporiadať s čistotou ovzdušia a fabrikami s ťažkým priemyslom priamo v meste.

„Výsledkom spolupráce Třineckých železiarní s komunitou je vzájomná komunikácia a intenzívnejšia účasť podniku na živote mesta. Absolvovali sme aj praktickú ukážku monitorovacieho systému v oblasti ekologickej záťaže, tzv. ostravské ropné lagúny, a následnú prezentáciu varovného a meracieho systému pre Ružomberok,“ povedal o ceste vedúci oddelenia životného prostredia na Okresnom úrade v Ružomberku Dušan Mataj.

„Do týchto lagún sa zbierali staré oleje z celej republiky ešte aj niekoľko rokov po rozdelení. Tieto oleje sa miešajú s nejakými prípravkami na vápennej báze, a keď sa nedodrží postup a dávkovanie, tak chemickými reakciami vznikajú okrem iného sírne zápachy, ktoré sa online monitorujú a zverejňujú. Tento monitoring a varovný systém zaviedli po tom, ako po nedodržaní postupov došlo doslova k otráveniu obyvateľov neďalekého 50-tisícového sídliska. Prevádzkuje ho hygiena,“ pridal svoj poznatok Milan Filo z iniciatívy Za zdravý Ružomberok.

„V Třinci treba vyzdvihnúť vybudovanie športových areálov a rekreačných oblastí, bicyklových trás, ekologické autobusy, vybudovanie nabíjacích staníc pre autá, výsadbu zelene, vybudovanie novej železničnej stanice v centre mesta, čistenie ciest, a to všetko na najvyššej úrovni,“ okomentovala návštevu Svozilová.

„Inšpirujúce bolo vidieť pochopenie, že k rozvoju mesta Třinec došlo práve vďaka priemyslu, čo je aj prípad Ružomberka. Železiarne boli prvé, oveľa skôr ako mesto samotné. Ľudia prišli za prácou a následne sa rozvíjalo mesto okolo železiarní. Mesto a firma úzko spolupracujú na rôznych spoločných projektoch a v meste je vidieť veľké množstvo zelene. Mesto sa tam k svojej priemyselnej histórii hlási, má múzeum železiarní, čo bolo ďalšou inšpiráciou. Environmentálnej záťaž Ostravy – lagúny, sú online monitorované tak, ako aj u nás. Inšpiratívne bolo ukazovanie farebných indikátorov (zelená až čierna) namiesto nameraných hodnôt, čo všeobecnej verejnosti dá jasnejšiu predstavu o stave ovzdušia, než ukazovatele konkrétnych hodnôt,“ píšu v spoločnom stanovisku členovia Komisie pre riešenie problematiky zápachu a prašnosti Marianna Matajová a Vladimír Krajči, ktorí zastupujú fabriku Mondi SCP.

V spoločnom stanovisku tiež vyzdvihujú spôsob dotácie na výmenu vykurovacích kotlov v domácnostiach, kedy štát i kraj pomohli v ostravskom regióne finančne uskutočniť výmenu približne 8-tisíc kotlov za zhruba 30 miliónov eur.

„No bolo to konkrétne opatrenie vedúce k výmene jedných z najmenej efektívnych a najviac škodlivých spôsobov vykurovania. Ak by sa okrem dostavby obchvatov Ružomberka podarilo niečo podobné zaviezť u nás, bol by to obrovský krok vpred v kvalite života v regióne,“ píšu Matajová s Krajčim.

„Vzťahy medzi fabrikou a mestom Třinec sú vybudované na určitej úrovni. Ide o akési partnerstvo – rovnocenný vzťah medzi mestom a veľkou fabrikou. To partnerstvo potom prináša väčšie výsledky ako akékoľvek iné usporiadanie. U nás sa usilujeme o niečo podobné, každoročne podpisujeme Memorandum so spoločnosťou Mondi SCP, cez ktoré fabrika zlepšuje život obyvateľom regiónu. Musí to byť symbióza – fabrika investuje do regiónu, na druhej strane potrebuje na svoj rozvoj pochopenie zo strany komunity a samosprávy,“ zhodnotil návštevu primátor Čombor.

Komisia sa naposledy stretla začiatkom júna. Už trikrát sa radnici nepodarilo dostať na rokovanie zástupcu Úradu hlavného hygienika SR, ktorého pozývajú kvôli možnosti vypracovať štúdiu o zdravotnom stave obyvateľstva regiónu. To je jedna z hlavných požiadaviek petície občanov a iniciatívy Za zdravý Ružomberok. Jedným z novomenovaných poradcov primátora je aj bývalý dlhoročný Hlavný hygienik Slovenska Ivan Rovný.

Rokovanie komisie. Druhý zľava Dušan Mataj z Okresného úradu, Milan Filo z Okresného úradu a člen iniciatívy Za zdravý Ružomberok, Rastislav Šaravský a Eva Svozilová obaja z iniciatívy Za zdravý Ružomberok. Foto – MsÚ/Viktor Mydlo

 

Viceprimátori Michal Lazár a Ján Bednárik s primátorom Igorom Čomborom počas rokovania komisie. Foto – MsÚ/Viktor Mydlo.

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 6-7/2019.

Titulná fotografia – Komisia pre riešenie problematiky zápachu a prašnosti v meste počas výjazdu v Ostrave a Třinci. Foto – MsÚ Ružomberok.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.