Kto sa nechá opiť predvolebným rožkom, nemá právo počas nasledujúcich štyroch rokov nadávať, že obyvatelia okolitých miest sa majú lepšie.
V auguste sme si pripomenuli – respektíve v Ružomberku skôr nepripomenuli – 50. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Nasledovali viac ako dve desaťročia okupácie sovietskymi jednotkami a nenormálna normalizácia.
Žiaľ, okupácia nie je len vecou minulosti. Máme ju tu zas. Nie vojenskú, ale predvolebnú.
Kandidáti, najmä tí, ktorí budú na voličov útočiť z najvyšších miest a s najväčším rozpočtom, nasadia svoje jednotky športovcov, riaditeľov škôl a iných miestnych celebrít, ktorými počas veľkolepých predvolebných podujatí postupne obsadia celé mesto.
Tak, ako pred polstoročím, to niektorí budú robiť z presvedčenia, ďalší len budú plniť rozkazy svojich nadriadených, a nájdu sa aj takí, ktorí poprevracajú kabáty kvôli sľúbenému žoldu.
Spriaznené hlásne trúby spustia demagógiu o vnútorných nepriateľoch, ktorí sú príčinou doterajšej stagnácie, o svetlých zajtrajškoch a priam nadľudských schopnostiach vodcu, ktorý dňom-nocou pomáha všetkým, ktorí sa naňho s pokorou obracajú.
A keďže ľud potrebuje chlieb a hry, guláše, pivá, párky, ba aj pizze rozdávané zadarmo nebudú mať konca kraja. Začne sa mítingová turistika, nakúpení umelci budú vytvárať euforickú atmosféru, takže na konci dňa si nejeden človek-milión povie, že predsa sa len v tom Ružomberku máme dobre, a hodí hlas mýtickému hrdinovi tých dní.
Kto sa však nechá opiť predvolebným rožkom, nemá právo počas nasledujúcich štyroch rokov nadávať, že obyvatelia okolitých miest sa majú omnoho lepšie.
Veľká časť kandidátov na primátora a poslancov nie je nepopísaným listom. Volič nie je odkázaný len na sľuby, ale môže (musí!) sa pozrieť na ich skutky. Čo pred štyrmi rokmi sľubovali, a čo z toho splnili – nielen v meste, ale aj v mikropriestore svojho volebného obvodu? Ako využili zverený mandát na čele mesta či v mestskom zastupiteľstve? Akými ľuďmi sa obklopili?
V cirkvi sa neraz vraví, že veriaci majú takých kňazov, akých si vymodlia. Rovnako platí, že občania majú takých politikov, akých si zaslúžia (a zvolia).
Za budúcnosť nášho mesta nenesie zodpovednosť nikto iný, len my sami.
Reprofoto – Peter Kravčák
