Prečo sa plaváreň stále nestavia

Odvtedy, ako poslanci schválili výstavbu novej plavárne, ubehol už celý rok. Lenže vedľa zimného štadióna, kde má nová plaváreň stáť, sa stále nič nedeje.

Odvtedy, ako poslanci schválili výstavbu novej plavárne, ubehol už celý rok. Mala to byť najväčšia investícia tohto volebného obdobia. So sumou prevyšujúcou tri milióny eur to mohla byť dokonca mestská stavba desaťročia. Lenže vedľa zimného štadióna, kde má nová plaváreň stáť, sa stále nič nedeje.

Pred minuloročnými Vianocami žilo mesto diskusiou, či stavať novú plaváreň alebo rekonštruovať starú. Poslanci sa napokon rozhodli pre prvú možnosť a zaviazali primátora zostaviť pracovnú skupinu zloženú z poslancov, ktorá bude spolupracovať na príprave architektonickej súťaže. Primátorovi zároveň odporučili, aby súťaž prebehla v externej réžii.

Rýchly rozbeh

Už na marcovom zastupiteľstve vedúci Oddelenia investícií Mestského úradu Pavol Dobrodej informoval, že všetky prípravné práce sú ukončené a pozemky vedľa zimného štadióna sú pripravené.

Mesto medzitým poverilo prípravou architektonickej súťaže spoločnosti 2021 architekti a VO SK. Prvá mala dohliadať na architektonické a druhá na legislatívne procesy. Primátor zároveň vymenoval poslaneckú skupinu vedenú Milanom Šlávkom, ktorá mala obom spoločnostiam tlmočiť predstavy mesta –  čo všetko má v plavárni byť a koľko to má stáť.

„Mali sme požiadavky, aby bazén mal 25 metrov a šesť dráh, aby tam bol detský výukový bazén, wellness oddychová zóna, štyri sauny, alternatívny zdroj vykurovania, možnosť prepojovacej chodby do zimného štadióna a pripravený exteriérový priestor pre prípadnú dostavbu vonkajšieho bazéna,“ opisuje očakávania mesta poslanec Šlávka.

Obe spoločnosti sa s poslaneckou skupinou stretli v apríli 2017 a zdalo sa, že všetko ide ako po masle.

Ako teda vyzeral ideálny scenár? V priebehu niekoľkých mesiacov by prebehla architektonická súťaž, z ktorej by vzišiel víťazný návrh, na jar budúceho roka by sa začalo stavať a v lete 2019 by sa už Ružomberčania kúpali v novej plavárni.

Prehadzovanie zodpovednosti

„Všetko išlo hladko, až kým sa do procesu nezapojila poslanecká skupina,“ hovorí Branislav Šarmír zo spoločnosti VO SK. Naráža na to, že so spoločnosťou 2021 architekti vypracovali podmienky architektonickej súťaže už v máji, ale viacerí poslanci s ich návrhom neboli spokojní. Preto radšej materiál zo zasadania mestského zastupiteľstva stiahli.

„Pokiaľ by súťaž prebehla hneď, bez zbytočných prieťahov, výsledok, či už kladný alebo záporný, by bol známy. Následne by sa urobili prípadné korekcie. Takto nemáme v rukách nič,“ konštatuje prednosta mestského úradu Marián Šeršík, ktorý má túto investíciu za mesto na starosti.

Čo vlastne poslancom na materiáli vypracovanom spoločnosťami VO SK a 2021 architekti prekážalo? Okrem dodania podkladov na poslednú chvíľu im vadilo viacero technických a projektových nedostatkov.

„Bazén mal mať podľa návrhu spoločností hĺbku 1,3 metra. Ale my sme po konzultáciách s ružomberskými plavcami dospeli k tomu, že pre skákanie z blokov je to nedostatočné a nebezpečné. Požadovali sme preto upraviť hĺbku aspoň na 1,8 metra,“ poukazuje na jeden z technických nedostatkov poslanec Róbert Kolár. (Róbert Kolár je väčšinovým spoločníkom v spoločnosti R PRESS, ktorá je vydavateľom Ružomberského magazínu.)

Poslancom sa taktiež nepozdávalo, že VO SK a 2021 architekti v podmienkach pripravovanej architektonickej súťaže nestanovili cenový strop stavby. „Požadovali sme limit 3,6 milióna eur. Bez započítania prípravy projektov a vysporiadania pozemkov. Spoločnosti sa však tomu bránili s tým, že je to neobvyklé,“ ozrejmuje poslanec Miroslav Zuberec.

Poslanec Ľubomír Kubáň sa k tejto výhrade pridáva s tým, že nestanovenie cenového stropu stavby by znamenalo, že zhotoviteľ by to s veľkosťou a cenou stavby mohol neprimerane prehnať. „My chceme len klasickú plaváreň s wellnessom, nie nejakú napodobeninu Bešeňovej alebo Tatralandie. Z oboch spoločností som však mal pocit, že oni chcú vytvoriť priestor pre niečo také, na čo nemáme a ani to nepotrebujeme,“ vysvetľuje Kubáň.

Poslancom sa nepáčila ani suma vyčlenená na víťaznú projektovú dokumentáciu. Víťaz by mal podľa návrhu zinkasovať približne osem percent z celkovej ceny plavárne. „Som stavbár a myslím, že sa rozumiem tejto problematike. Preto sa domnievam, že štyri percentá by boli dostatočnou odmenou pre autora víťazného projektu,“ domnieva sa poslanec Kolár.

Spoločnosti VO SK a 2021, ktoré mali pripraviť architektonickú súťaž, s výhradami poslancov nesúhlasia. Branislav Šarmír z prvej menovanej spoločnosti tvrdí, že vo veci cenového stropu boli ochotní ustúpiť a rešpektovať finančné možnosti mesta.

Aj výhrady k odmene za víťazný návrh a projektovú dokumentáciu bolo možné podľa Šarmíra zohľadniť. „Autor by musel cenu návrhu jasne zdôvodniť. Poznáme situáciu na trhu a výšku vstupných nákladov pre autora. Ide najmä o náklady na projektantov, ktorých by si autor musel objednať. Takže o nejakej prehnanej cene, ktorá by bola rizikom, nemôže byť ani reč,“ argumentuje Šarmír.

K tomuto pohľadu sa pridáva aj Peter Lényi zo spoločnosti 2021 architekti. Poslanci si podľa neho musia uvedomiť, že kvalitná architektonická súťaž čosi stojí. „Pokiaľ by poslanci hneď na začiatku obmedzili výšku odmeny za projektové práce, napríklad na päť percent, mohlo by dôjsť k tomu, že by sa súťaže nezúčastnili skúsení architekti,“ vysvetľuje zmýšľanie profesionálnych architektov Peter Lényi.

Odstúpenie od zmluvy

Vzájomné nezhody vyústili do toho, že v lete obe firmy odišli od rokovacieho stola. Posledným klincom do rakvy vzájomnej spolupráce boli ďalšie spory – tentoraz ohľadom licenčnej zmluvy.

Poslanci totiž požadovali, aby víťazný návrh – v prípade, že sa mesto a jeho autor vzájomne nedohodnú na konečnej odmene – prešiel do rúk mesta, ktoré by ho následne realizovalo.

„Takýto návrh, za ktorým stál najmä poslanec Zuberec, bol jednoducho neprijateľný. Víťaz predsa nemôže byť nútený vzdať sa svojich autorských práv,“ vysvetľuje Šarmír zo spoločnosti VO SK, podľa ktorého je takáto požiadavka dokonca protizákonná a jej akceptovanie by znamenalo, že celá architektonická súťaž by sa stala nelegálnou.

Poslanec Zuberec s takouto interpretáciou nesúhlasí. „Mesto sa nemôže ocitnúť v pozícii, že je nútené, aj za cenu neprimeraných finančných podmienok, dohodnúť sa s autorom víťazného návrhu,“ argumentuje Zuberec, pričom za pravdu mu dáva aj prednosta mestského úradu Šeršík: „Nemôžeme byť vydieraní nejakým subjektom.“

Architektonickú súťaž vyhlásia vo februári

Aj keď po lete sa všetky zainteresované strany pokúsili vrátiť k rokovaniam, spolupráca naďalej viazla. „Komunikácia s oboma spoločnosťami bola ťažkopádna, neraz sme na odpoveď čakali aj dva-tri týždne. Mal som dojem, akoby sme sa ocitli na vedľajšej koľaji, zatiaľ čo oni sa venovali prioritnejším projektom ako je naša plaváreň,“ zhrnul pocity aj ďalších poslancov Milan Šlávka.

„Nie sme si vedomí, že by na našej strane došlo k zdržaniu,“ oponuje Lényi zo spoločnosti 2021 architekti.

Keď napokon na novembrovom zastupiteľstve vystúpil za pracovnú skupinu Ľubomír Kubáň s návrhom odstúpiť od zmluvy so spoločnosťami VO SK a 2021 architekti, poslanci to jednomyseľne podporili.

Keďže architektonická súťaž je podľa poslaneckej skupiny, aj podľa oboch tvorcov takmer hotová, mesto ju chce dať schváliť Slovenskej komore architektov a vo februári ju konečne vyhlásiť. Ďalšie potrebné kroky sú tak už v rukách útvaru hlavného architekta mesta.

„Nikto nie je z týchto komplikácií nadšený, ale zísť zo zlej cesty je dobré čo najskôr. Asi je už zbytočné hádzať vinu jeden na druhého. Podstatné je, že súťaž máme takmer pripravenú, aj keď s niekoľkomesačným sklzom. O to skôr treba vyvinúť úsilie, aby – teraz už v réžii mesta – súťaž čo najskôr prebehla a mohlo sa stavať,“ uzatvára celý problém poslanec Šlávka.

Takýto zmierlivý pohľad však verejnosť, ktorej záleží na fungujúcej plavárni, asi neuspokojí. „Mám obavy, že nová plaváreň bude len ďalším nedokončeným projektom uloženým v mestskom archíve,“ hovorí Tibor Tišťan, otec jedného zo žiackych plavcov, ktorý sa osobne angažoval pri presadzovaní novej plavárne. „Prečo je to v Ružomberku tak, to je už iná téma,“ dodáva s miernou dávkou skepsy.

Nateraz je teda jasné, že súčasné vedenie mesta, ani poslanecký zbor sa vo volebnom roku novou plavárňou voličom nepochvália. Nielen oni, ale aj samotní obyvatelia budú napokon radi, keď vo volebnom roku aspoň úspešne prebehne architektonická súťaž.

Autor fotografií: Marek Hasák

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.