Poslanci by podporili úver na mestotvornú investíciu

Je vhodné zadlžiť mestom úverom? Ak áno, na čo konkrétne by si malo mesto požičať? Po zverejnení štatistiky inštitútu INEKO, podľa ktorej patrí Ružomberok z hľadiska zadlženosti k najzdravším samosprávam, sme sa na pôžičku pýtali štyroch poslancov.

Slavomír Klačko (Klub primátora)

Osobne si myslím, že je vhodný čas na to, aby si mesto úver vzalo. Dôvodov vidím viac. Jedným z nich je dobrá finančná kondícia mesta, čoho dôkazom je aj nedávno zverejnený rebríček finančnej stability miest na Slovensku.

Ďalším dôvodom sú aktuálne výhodné podmienky na finančnom trhu, čo sa týka úrokových sadzieb. Tak ako každý úspešný podnikateľ má úver alebo leasing, aby napredoval a rozvíjal sa, ako väčšina rodín má úver na bývanie či zabezpečenie životných potrieb, malo by podľa mňa rovnako postupovať aj mesto.

Podľa môjho názoru by sa prostriedky z úveru mali použiť na investičné akcie väčšieho rozsahu pre skvalitnenie života čo najväčšieho počtu obyvateľov nášho mesta. Jedná sa napríklad o stavbu novej plavárne, dlho sa len rozpráva o centre mesta, no osobne vidím priestor aj na komplexnú rekonštrukciu miestnych komunikácií, ktoré sú najviac využívané, ako ulice D. Makovického, Plavisko, Za dráhou, Poľná, S. Viatora.

Za zmienku by určite stála investícia do celomestskej zmeny systému zberu odpadov z klasických kontajnerov na polopodzemné resp. podzemné.

Jednoducho povedané, je potrebné urobiť niečo veľké, viditeľné, čo bude slúžiť nám všetkým.

Pavel Šípoš (KDH)

Mesto Ružomberok je v dobrej finančnej kondícii, a preto si myslím, že zobrať úver v určitých prípadoch nie je problém. Ide o prípady, kedy mesto úverom vykrýva investície, ktoré sú strategické a rozvojové. Myslím si, že tento prípad spĺňa napríklad dlho očakáva výstavba  novej  plavárne pri zimnom štadióne.

 

Miroslav Kerdík (Za slušný Ružomberok)

Ružomberok patrí medzi najstabilnejšie mestá na Slovensku z hľadiska nízkej zadlženosti (1,9 % bežných príjmov mesta), čo vyplynulo z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) za rok 2018.

Na základe tohto pozitívneho výsledku súhlasím so zapožičaním finančných zdrojov formou úveru v súlade so zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov na financovanie významných projektov a investičných akcií, ako napr. výstavbu novej mestskej plavárne, ktorú navrhujem rozšíriť ešte o športovo-relaxačné, wellness centrum a služby beauty, ďalej na prípravu územia (pozemkové úpravy) pre rozvoj IBV (lokalita Černová – Hríby, Biely Potok – Luhy, Ružomberok – Nad Dielcom), výstavbu nových nájomných bytov, vybudovanie nového námestia v centre mesta v súčinnosti s vlastníkom pozemku a eventuálne spätné odkúpenie pozemku, opravu miestnych komunikácií a vybudovanie cyklochodníkov a infraštruktúry.

Potrebných investícií v meste je, samozrejme, oveľa viac, spomenul som však z môjho pohľadu tie najprioritnejšie.

Patrik Habo (Klub nezávislých poslancov)

Momentálne naše mesto nemá dôvod zadlžovať sa a nie je ani pripravené, aby čerpalo zmysluplný úver, ktorý by z dlhodobého pohľadu priniesol potrebný rozvojový efekt.

Mesto na jednej strane nevyužilo všetky nástroje a potenciál na použitie vlastných zdrojov. Na druhej strane chýba koncepčná príprava rozvoja Ružomberka, nie je pripravený takmer žiadny investične významnejší mestotvorný projekt, dotiahnutý z hľadiska projektovej a inžinierskej prípravy, majetkového vysporiadania či stavebných povolení, aby bolo možné finančné prostriedky aj reálne použiť a projekt skutočne zrealizovať.

Mestu chýba definícia strategických cieľov a projektov. Neaktualizuje a ani sa neriadi svojím vlastným schváleným Plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý má byť z dlhodobého hľadiska kľúčový a striktne záväzný pre každého primátora.

Potenciál vlastných zdrojov mesta vidím vo viacerých oblastiach:

  1. Mesto neefektívne využíva svoje príjmy. Pritom napríklad príjem mesta z podielových daní vzrástol v porovnaní s rokom 2013 o takmer 3,5 milióna eur (z 8,4 mil. eur v roku 2013 na 11,8 mil. eur očakávaných v roku 2019).
  2. Chýba transparentné verejné obstaranie komunálnych služieb, služby správy bytového fondu mesta alebo poskytovania služieb mestskej dopravy.
  3. Nedostatočná príprava efektívneho rozpočtu mesta, ktorý by bol zameraný na znižovanie režijných nákladov s dôrazom na tvorbu investičných zdrojov. Dnes takmer celý rozpočet mesta „prejedáme“ a náklady sa každoročne zvyšujú s nárastom príjmov.
  4. Potenciál vidím v doposiaľ nevýraznej participácii mestských podnikov na investičnom rozvoji mesta. Napríklad podiel investícií vodárenskej spoločnosti na zmysluplných rozvojových aktivitách mesta (najmä IBV) je veľmi nízky v porovnaní s investíciami v okolitých obciach.
  5. Chýba dôraz a proaktívna príprava na zabezpečenie externých zdrojov: granty EÚ, dotácie, kooperácia a spolufinancovanie so štátom, VÚC, susednými obcami, ale aj s veľkými podnikmi v meste.

Výraznejšie zadlženie nášho mesta by som podporil len s podmienkou, že vedenie mesta najskôr využije potenciál na zabezpečenie vlastných zdrojov a predloží mestskému zastupiteľstvu komplexnú inžiniersku pripravenosť celomestských projektov, ktoré zásadným spôsobom pomôžu k zvýšeniu kvality života Ružomberčanov alebo majú mestotvorný charakter.

Napríklad: realizácia priemyselnej zóny na vytvorenie podnikateľského prostredia a podporu zamestnanosti, realizácia IBV a HBV, krytá plaváreň a vyhrievané kúpalisko, parkovací systém, centrálne námestie, postupná rekonštrukcia ciest a chodníkov, cyklotrasy, denný stacionár pre seniorov a objekt pre centrum sociálnych služieb, renovácia Kalvárie a priľahlej oddychovej zóny, celomestské viacúčelové športovisko, výkup a obnova kaštieľa sv. Žofie, obnovenie Korýtka a podobne.

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 9/2019.

Titulná fotografia – Ilustračná. Vizualizácia možného námestia v priestore medzi Mostovou, Považskou, Podhorou a Panskou. Zdroj – Badas.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.