Pokrstili nemého sprievodcu historickým Ružomberkom

V Kine Kultúra predstavili Hruboňovci svoju druhú spoločnú knihu, Náš Ružomberok na historických pohľadniciach.


Keď otec so synom skĺbia svoje záľuby a vedomosti, môže z toho vzísť zaujímavý výsledok. Napríklad taká kniha. Viac by vedeli povedať Antonín a Anton Hruboňovci. A aj tak učinili – vo štvrtok podvečer v Kine Kultúra predstavili publikáciu Náš Ružomberok na historických pohľadniciach.

Mladšie letá mesta

Kniha s vyše 400 dobovými pohľadnicami zachytáva, ako Ružomberok „vyrastal“ od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny.

„Išlo nám aj o zachovanie kultúrneho dedičstva pre ďalšie generácie Ružomberčanov. Aby ostalo zachované, ako kedysi mesto vyzeralo a ako sa v priebehu desaťročí vyvíjalo,“ priblížil cieľ publikácie mladší z dvojice autorov, historik Anton Hruboň. Práve v poslednej tretine 19. storočia sa podľa neho Ružomberok začal meniť na jedno z najprogresívnejších miest vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchie.

Knihu rozdelili do piatich tematických kapitol. Prvá časť obsahuje najstaršie pohľadnice, litografie, ktoré patria podľa Antonína Hruboňa k najkrajším vôbec. Postupne dostávajú priestor jednotlivé verejné priestranstvá, námestia, ulice, architektonické dominanty, obchody, ale aj už neexistujúce zákutia. Ďalej sa čitatelia oboznamujú s významnými udalosťami mesta. Na záver zaradili autori špecifickú edíciu pohľadníc, ktoré sa vymykajú z radu.

K pokrvnému otcovi a synovi sa pridal ďalší otec, krstný, primátor mesta Igor Čombor.

Historický pilier

Na rozdiel od iných kníh s podobnou tematikou sa autori snažili tú svoju obohatiť. Na niektorých pohľadniciach sú zaujímavé texty – pikošky späté s daným obdobím.

„V jednej pohľadnici z roku 1940 píše na Vianoce pisateľka svojej priateľke v Čechách o  národnostných treniciach, po rozdelení krajín a vzniku Slovenského štátu. Aj to, aká bola vtedy krutá zima a Ružomberčania mali pre nedostatok uhlia uhoľné prázdniny,“ uvádza Antonín Hruboň, prednosta kliniky vnútorného lekárstva v Ústrednej vojenskej nemocnici, ktorý je vášnivým zberateľom pohľadníc. Rátať ich môže už na tisícky.

„Ružomberok má aj napriek všetkým problémom na čom stavať. Jedným z pilierov je minulosť. Musíme si uvedomiť, že mesto nemôže svoju identitu donekonečna stavať iba na Hlinkovi či basketbale, hoci dosiahol úžasné výsledky,“ začína vysvetľovať prínos knihy mladší z Hruboňovcov.

Mal by ju stavať na tom, že je mesto historické, ktoré bolo známe aj v takom veľkom kolose, akým bolo Rakúsko-Uhorsko, dodáva. „Keď sem turisti prídu, či už v zime lyžovať alebo v lete, nechcú sa len škvariť na slnku, ale aj spoznať dušu mesta, dozvedieť sa o ňom niečo,“ myslí si historik.

Ide v poradí už o druhú spoločnú knihu Hruboňovcov. Pred tromi rokmi zmapovali skrz pohľadnice aj storočnú históriu Ústrednej vojenskej nemocnice.

Titulná fotografia – autori knihy počas autogramiády, zľava – Anton Hruboň, Antonín Hruboň. 

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po stáži v sekcii zahraničného spravodajstva denníka SME ma viac zaujíma domáce dianie, aj v regióne, ktorý mi je už štvrtý rok prechodným domovom.