V Ružomberku je v súčasnosti približne 50 bezdomovcov. Niektorí z nich zvyknú najmä v zimných mesiacoch využívať služby útulku pre ľudí bez prístrešia na ulici Scota Viatora.
Keďže má útulok kapacitu len 15 lôžok a v mimoriadnych prípadoch vie zabezpečiť nocľah pre najviac 19 ľudí, viacerí bezdomovci prespávajú v opustených domoch, zabudnutých unimobunkách, alebo sa prevezú rýchlikom na trase do Košíc či Bratislavy.
„V minulosti využívali tiež rôzne kanály, v ktorých sa nachádzajú rúry s teplou vodou, ale v posledných rokoch ich bolo mnoho zakrytých, a tak sú pre bezdomovcov momentálne nedostupné. Niektorých prichýlia v zimných mesiacoch známi, niekedy aj na čierno v ubytovniach,“ približuje sociálny pracovník Tomáš Zvada, správca ružomberského útulku pre občanov bez prístrešia.
Dôvodom, prečo niektorí bezdomovci služby útulku nevyužívajú však nebýva len naplnená kapacita zariadenia. Potenciálnych klientov často odrádza aj spoplatnenie služieb a dodržiavanie interných predpisov útulku, ktorého podmienkou je aj vyhýbanie sa alkoholu.
Keď však v zimných mesiacoch teplota výrazne poklesne, v útulku zabezpečia prístelky naviac a nocľah poskytnú aj tým, ktorí sú pod vplyvom alkoholu.
Počas mrazivých dní spolupracuje oddelenie sociálnych služieb a zdravotníctva ružomberskej radnice, ktoré sa venuje práci s bezdomovcami, aj s mestskou políciou. K prijatiu mimoriadnych opatrení pristúpili aj v uplynulých týždňoch.
„Hliadky mestskej polície sa počas nočných služieb vo väčšej miere zamerali na monitorovanie miest, kde sa nachádzajú bezdomovci. Spolu s vedením oddelenia sociálnych služieb mestského úradu a správcom mestskej ubytovne bola vyčlenená jedna miestnosť pre ľudí v núdzi, ktorí by potrebovali prichýliť počas týchto chladných nocí,“ uvádza ružomberská mestská polícia v tlačovej správe zo začiatku marca.
Nie vždy si nechajú pomôcť
„Útulok poskytuje ľuďom bez domova ubytovanie na určitý čas, službu strediska osobnej hygieny a služby práčovne. Vytvára podmienky na prípravu stravy, vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, pranie, žehlenie, údržbu bielizne a šatstva, záujmovú činnosť,“ popisuje služby útulku Dagmar Majeríková, vedúca oddelenia sociálnych služieb a zdravotníctva na ružomberskom mestskom úrade.
Keďže však mnohí, ktorí prídu do útulku prvý raz, nemajú žiaden príjem a často ani občiansky či zdravotný preukaz, zamestnanci im pomáhajú vybavovať aj úradné záležitosti. Komunikujú napríklad s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo poisťovňami, aby mohli dotyční poberať štátne sociálne dávky či dôchodky. Mnohým klientom sa tiež snažia pomôcť s hľadaním práce alebo ubytovania.
„Nie vždy sa však stretneme s pochopením. Niektorí našu pomoc využijú a sú vďační, iní sa po niekoľkých mesiacoch vrátia späť na ulicu a sme tam, kde sme boli, pretože po pár mesiacoch opäť skončia v útulku,“ konštatuje Majeríková.
„Každý z nich má za sebou svoj životný príbeh, rôzne, nie vždy najlepšie skúsenosti s pomocou od úradníkov a je tu aj veľa iných faktorov, ktoré si vo svojom bežnom živote nevieme ani predstaviť. Verte, že v niektorých prípadoch majú aj moji kolegovia slzy v očiach, pretože sa cítia úplne bezmocní. Naopak, keď sa nám podarí niekomu z týchto občanov pomôcť, dostať ho zo zlej životnej situácie, je to pre nás veľké zadosťučinenie,“ dodáva.
Pomáhajú aj rehoľné sestry
Ročné náklady na prevádzku zariadenia predstavujú približne 40-tisíc eur, pričom zhruba polovicu hradí štát. Ekonomicky oprávnené náklady na jedného klienta za minulý rok vychádzajú na takmer 2 670 eur.
Ľuďom bez domova pomáhajú aj rehoľné sestry satmárky na Námestí Andreja Hlinku, ktoré im každodenne pripravujú jedno teplé jedlo.
Bezdomovci sa naviac môžu zaevidovať aj na mestskom úrade a vybaviť si kartičku do výdajne Potravinovej banky v objekte útulku pre ľudí bez prístrešia, kde každý deň dopĺňajú tovar.
„Čo sa týka oblečenia, ľudia bez domova si vedia vypomôcť okrem nás aj v Spišskej katolíckej charite, ktorá sa nachádza na Mariánskom námestí, alebo v občasných zbierkach oblečenia – zóna bez peňazí, ktorá sa raz alebo dvakrát za rok koná v alternatívnom bare Panoptikum,“ vymenúva sociálny pracovník Zvada.
Foto – Peter Kravčák
