Po viac ako troch rokoch začali znovu raziť diaľničný tunel Čebrať

Samotnému spusteniu razby tunela predchádzal verbálny konflikt primátora a časti obyvateľov Hrboltovej, ktorí prišli vyjadriť svoj nesúhlas s trasovaním diaľnice ponad túto mestskú časť.

Stavebné stroje v stredu krátko predpoludním opätovne začali vŕtať diery do horského masívu Čebrať. Z rovnomenného diaľničného tunela je od februára 2015 vyrazených len približne 200 metrov. Vtedy pre nestabilný terén nad Hrboltovou, kde bol plánovaný západný portál tunela, práce zastavili.

Kratší úsek, dlhší tunel, viac peňazí

„Nové technické riešenie sme, bohužiaľ, našli až hľadaním mimo pôvodnej trasy, a preto sme boli nútení robiť nové dokumentácie a povolenia. Dotklo sa to síce asi len troch kilometrov trasy celého úseku, ale tým pádom museli byť práce v tuneli zastavené,“ vysvetlil stručne, inak rozsiahle problémy, investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Jiří Hájek.

Zhotoviteľ pätnásťkilometrového úseku Hubová – Ivachnová, na ktorom je aj tunel Čebrať, Združenie Čebrať (tvoria ho stavebné firmy OHL-ŽS a Váhostav-SK, a.s.) následne pokračoval v čiastočnej výstavbe mostných objektov na trase.

„Práce čiastočne pokračovali, ale nie v plnom rozsahu. Ekologicky a ekonomicky to bolo správne, lebo materiál, ktorý vyťažíme v tuneli, použijeme ako násypový pod diaľnicu a na spojenie mostných objektov. A preto sme museli čakať s prácami aj inde,“ ozrejmil situáciu Hájek.

Úsek Hubová – Ivachnová bude po novom asi o tristo metrov kratší a nebude mať ani pätnásť kilometrov. Naopak, tunel Čebrať, kvôli spomínanému nestabilnému podložiu, predĺžili o viac ako 1,5 kilometra a dokopy bude mať 3 600 metrov.

„Výdavky sú naplánované na 288 miliónov eur. Je to drahšie, ale bude dlhší tunel a zase sa niektoré mostné objekty oproti pôvodnému plánu robiť nebudú. Máme sľúbené, že aj tie nadpráce, oproti pôvodne navrhovanej trase, budú zaplatené z Európskej únie,“ informoval minister dopravy a výstavby Arpád Érsek, ktorý sa opätovného začiatku razby tunela osobne zúčastnil.

Pôvodný úsek bol vysúťažený a zazmluvnený medzi NDS a Združením Čebrať na 227 miliónov eur.

Minister dopravy Arpád Érsek (v strede) v tuneli Čebrať.

Ešte štyri a pol roka?

„My predpokladáme, že dohodnutá suma bude dodržaná. Zhotoviteľ predpokladá, že ju prekročí. Ale máme nastavený mechanizmus v dodatku, kde sme si určili, že oprávnené náklady mu budú preplatené. Súčasnú sumu sme odhadli podľa našich znalostí podmienok,“ povedal Jiří Hájek z NDS.

Pôvodne mala byť diaľnica okolo mesta hotová už vlani v júni. Hľadanie nového technického riešenia a odsúvanie výstavby spôsobovalo aj posúvanie termínu dokončenia. Z rokov 2019, 2021 a naposledy jún 2022 je dnes koniec roka 2022.

„Logicky sme sa trošku zdržali, kvôli posledným odvolaniam, ktoré tu boli. Pre nás optimisticky platí koniec roku 2022 a ten budeme chcieť dodržať a možno aj predstihnúť. Priestor na zdržanie tu však nie je,“ vyslovil prognózu Hájek.

„Ak chceme mať tento úsek preplatený, musíme dodržať termíny Európskej únie a na konci roka 2022 strihať pásku,“ doplnil minister Érsek.

Jednu tunelovú rúru budú raziť rýchlosťou štyri metre za deň. Ide o priemerný údaj, ktorý podľa Hájka bude kolísať.

„Niekedy sa podaria dva, niekedy aj osem metrov. V závislosti od terénu. Ale chceme nabehnúť na trojzmennú prevádzku, a keď začneme o rok, po získaní všetkých stavebných povolení, raziť aj zo západnej strany, pôjde to rýchlejšie.“

Nová a stará trasa úseku diaľnice Hubová – Ivachnová v číslach

Začiatok výstavby 2018 2014
Dĺžka 14 919 metrov 15 280 metrov
Tunel Čebrať 3 600 metrov 2 026 metrov
Počet mostov 19 22
Dĺžka mostov 3893 metrov
Počet križovatiek 3 2
Cena 288 mil. eur 227,26 mil. eur

Zdroj: Národná diaľničná spoločnosť, Ružomberský magazín.

Hádka s primátorom

Na začiatok razenia tunela prišli aj asi dve desiatky obyvateľov Hrboltovej s transparentmi. Opakovane vyjadrili hlasný nesúhlas so súčasnou trasou diaľnice a neakceptovaním ich pripomienok v procese Posudzovania vplyvov diaľnice na životné prostredie (EIA).

Prišlo aj k hlasitej výmene názorov medzi obyvateľmi a primátorom.

„Príďte sa konečne niekto pozrieť, ako to bude v Hrboltovej vyzerať, kadiaľ pôjdu autá a čo všetko tu hrozí,“ kričala jedna zo žien.

„Odstavíte Ružomberok od stavby ciest len preto, lebo neviete pristúpiť na kompromis,“ oponoval jej rovnako krikom primátor.

„Nie sme proti diaľnici, chceme, aby ju postavili, len nesúhlasíme s variantom, aký je schválený,“ opakovane vyjadrila dôvod nespokojnosti poslankyňa za mestskú časť Hrboltová Anna Šanobová.

Primátor Igor Čombor (vľavo) pri výmene názorov s obyvateľmi Hrboltovej pri začiatku razenia tunela Čebrať.

Veľké obavy v Hrboltovej

„Diaľnica a západný portál je rovno nad našimi domami, v lokalite, ktorá je posúdená ako najzložitejší zosuvný úsek na Slovensku. Sú tam šmykové polia podmáčané vodou, ak sa do toho zabrdne, máme veľké obavy, čo sa stane. Preto navrhujeme predĺženie tunela a východ z neho mimo Hrboltovej v kilometri jeden a pol,“ spresnila Šanobová.

Po zrušení variantu V0, ktorý sa pred tromi rokmi ukázal ako nerealizovateľný, vznikli ďalšie štyri nové alternatívy (V1-V4). V procese štúdie EIA boli posúdené len V1 a V2. Práve variant V3 považujú v Hrboltovej za najekologickejší a najprívetivejší k tejto mestskej časti. NDS ho však nedala na posúdenie do procesu EIA.

„Tieto varianty sa posudzovali ešte pred spustením procesu EIA a NDS ich vylúčila ako technicky nerealizovateľné. Geomorfologické podmienky a celkové prírodné podmienky toto riešenie neumožňujú a zhoršili by sme situáciu obce Hrboltová. Zjednodušene povedané, museli by sme tam vyrobiť obrovskú jamu, zbúrať Hrboltovú, postaviť tunel a diaľnicu a následne jamu zasypať,“ opisoval problémy s variantmi V3 a V4 Hájek.

„To je klamstvo. Odmietame to. Existuje štúdia z roku 2010 objednaná NDS, kde je tento variant uvedený. Nezaradenie tohto variantu do procesu EIA považujeme za hrubé porušenie zákonnosti celého procesu a budeme sa dostupnými možnosťami voči tomu brániť a dožadovať nápravy,“ reagovala Šanobová.

V záverečnom stanovisku EIA sa pripúšťa, že stavebná doprava môže ísť aj cez mestskú časť, čo je druhý dôvod obáv Hrboltovčanov.

„Obci Hrboltová sa vyhýbame. Musel by tam omylom zablúdiť nejaký kamión, inak do Hrboltovej nepôjdeme,“ sľúbil investičný riaditeľ NDS Hájek.

„Nemôže sa všetko na tomto svete všetkým páčiť. Niekto musí prevziať zodpovednosť a rozhodnúť. Vyzývam Ružomberčanov, aby podporili dielo, aby prehovorili s tými, ktorí robia nejaké prieťahy. Mojím cieľom je, aby sa toto dielo pohlo vpred a myslím, že väčšina Ružomberčanov rovnako tú cestu chce,“ povedal k požiadavkám Hrboltovčanov minister dopravy Arpád Érsek.

Anna Šanobová.

Primátor víta obnovenie stavby

Na výzvy Anny Šanobovej, prečo nemohla byť účastná stretnutí mesta a NDS dal prísľub sprostredkovania stretnutia medzi NDS a obyvateľmi Hrboltovej primátor Igor Čombor.

„Ľudia z Hrboltovej si musia uvedomiť, že začali raziť východný portál, a že sa ešte nerazí západný portál, ktorý sa ich týka. To bude až o rok. Mnoho vecí sa už presadilo v ich prospech, čo musia akceptovať. Vylúčila sa nákladná doprava, posunul sa portál o 200 metrov, takisto sa plánuje protihluková stena a možno sa zrealizujú aj ďalšie požiadavky tak, aby sa eliminoval škodlivý dopad na časť Hrboltovej čo najviac, ako je to len možné,“ zmiernil svoj tón primátor v reakcii pre médiá.

Sám je však neúprosným zástancom výstavby.

„Ružomberok je kľúčové miesto v doprave na Slovensku. Ak sa tu nevybudujú cesty západ – východ a sever – juh, trpí celé Slovensko. D1 je prvá lastovička a razenie tunela nám dáva prvý dobrý signál, že sa to naozaj podarí a postaví. Ale celé to nebude mať zmysel, ak sa nepostaví čo najrýchlejšie aj R1 na Bystricu a Oravu, a tiež úsek D1 Turany – Hubová,“ prezentoval svoj názor na stavbu Igor Čombor.

Povýšiť spoločenský záujem nad osobný

Investičný riaditeľ NDS Jiří Hájek.

Podobný názor ako primátor vyslovili aj traja prítomní starostovia dolnoliptovských obcí, ktorých sa výstavba diaľnice priamo týka.

„Výstavba diaľnice je nevyhnutná vec, sme s tým stotožnení a sme ochotní znášať to, čo s ňou prichádza. Likavka bude stavbou tunela a vyvážaním hornín po našich cestách dotknutá asi najviac. Ale kde je cesta, tam je život, práca, rozvoj, životná úroveň. Asi hovorím za všetkých Likavčanov, že povýšenie spoločenského nad osobné je pri takýchto príležitostiach nevyhnutné,“ vyslovil starosta Likavky Marián Javorka.

Dodal tiež, že komunikácia so zhotoviteľom stavby, Združením Čebrať, bola zatiaľ výborná a dokázali sa na všetkých nezrovnalostiach a problémoch obojstranne dohodnúť.

Doplnil ho aj starosta Martinčeka Juraj Bobek: „Je to významný medzník v histórií dolného Liptova s dosahom na celé Slovensko. Verím, že dnešným dňom zažehnávame obrovský dopravný problém, ktorý tu máme.“

„Škoda, že až dnes robíme niečo, čo už dávno malo byť hotové. Ale v Liskovej sa tešia, že mosty, ktoré vidia za dedinou, konečne spojí násyp a vznikne diaľnica. Najmä cez víkendy sa ľuďom uľaví, lebo to množstvo áut, zápach, hluk a prach vôbec nerobí život v obci kľudný. Mojím zbožným želaním už len je, aby sa aj zničené cesty, ktoré sa doteraz poškodili a ešte po stavbe zostanú, dali naspäť do poriadku,“ povedal starosta Liskovej Jozef Murina.

Nespokojní obyvatelia Hrboltovej.

 

Starostovia okolitých obcí Marián Javorka (vľavo), Jozef Murina (druhý zľava), Juraj Bobček (druhý zprava) a minister dopravy Arpád Érsek (vpravo).

 

V tuneli Čebrať.

 

Vŕtacia súprava v tuneli Čebrať.

 

Arpád Érsek a Igor Čombor.

 

Video, v ktorom NDS vysvetľuje postup stavby na úseku Hubová – Ivachnová. (Zdroj: nds.sk)

 

Titulná fotografia – obnovenie razby v tuneli Čebrať. Zdroj fotografií – autor.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.