Pasienková recidíva na pokračovanie

Nezabudneme – Pokračujeme (po slovensky povedané oko za oko a zub za zub).

Je to už takmer štvrťstoročie odvtedy, čo sa v bratislavskej športovej hale na Bajkalskej ulici schádzala vtedajšia elita HZDS s premiérom a jeho ideologickou verchuškou.

Bola to hala na Pasienkoch v rokoch 90-tych, kde sa slovne útočilo na prezidenta M. Kováča a neskôr aj na prezidenta ČR V. Havla. A to aj v čase, keď bola jeho manželka a neskôr i on vážne chorý. Predseda vlády V. Mečiar si s jeho bonmotmi a vtipmi z nich uťahoval a rozosmieval tak trojtisícový dav fanúšikov svojou, ako to vtedy nazývali opozičné médiá – tzv. „pasienkovou kultúrou“.

Ale ani to niekedy nestačilo, zalistujúc v pamätiach tých rokov bolo možné na TV obrazovke vidieť i krátku jazykovú lekciu prezidentovi Kováčovi. V istom spore mu ju dával poslanec NR D. Slobodník s novinárkou Republiky E. Zelenayovou. „Pán prezident nehovorí sa – kde ste bola, ale kde ste boli„. Nuž aj takto sa vtedy hľadali chyby na prezidentovi Michalovi Kováčovi.

Po rokoch, kedy popradský nepolitik a podnikateľ  –  súčasný prezident SR v druhom kole v roku 2014, vyhral nad politikom a kandidujúcim predsedom vlády, to opäť zaváňa pasienkovou kultúrou. Po viac ako dvadsiatke rokov parlamentných gagov, čo sme sa napočúvali naposledy najmä od jazykových fajnšmekrov národniarov, ktorí si vymieňali zámky, (PSNS – SNS) je to už len smutnou a grotesknou históriou slovenskej politickej nedorobenosti.

Predposledný premiér SR – dnes už len predseda najsilnejšej politickej strany, ktorého zvrhla vlaňajšia ulica, sa stále nemôže zmieriť s prehrou, ktorú mu uštedril daňový podvodník A. Kiska. (V jeho reči spočiatku scientológ, človek, ktorý svojimi podvodmi a úžerou okrádal klientov z Triangelu a Quatra, a napokon i plánovač štátneho prevratu 2018).

Navážať sa do otvorených dverí, do ktorých Kiska, už druhýkrát ako prezident vchádzať v paláci nebude, je zbytočné. Aj keď mu vlani 15.marca bývalý premiér povedal, že ešte neodchádza, no na TA3-jke mu 20. februára t.r. v jeho vyhlásení A. Kiskovi povedal, že Fico tu už nie je.

Prezident Kiska  je „ daňový podvodník, prezident, podnikateľ karpatského typu“, – tak sa v druhej a tretej dekáde februára o ňom v krátkom slede trojdňových udalostí,vyjadril doktor práv a docent Robert Fico. Človek, ktorý hovorí o prezumpcii neviny, človek, ktorý zrazu (bez toho, aby bol najprv ústavný sudca) siahal bez postupu priamo na najvyššiu métu predsedu ústavného súdu SR, človek ako to zdôrazňujú niektoré noviny – právnik, bývajúci v byte daňového podvodníka. Nakoniec, aj bývalý premiér vlády, do ktorej sa implantovali stopy a kontakty talianskeho kriminálneho pozadia.

Nezabudneme – Pokračujeme, tak znie nadpis posledných slovenských dní pripomínajúcich si jedno smutné výročie z juhoslovenskej Veľkej Mače.

A Andrejovi Kiskovi, predsa nezabudneme a v pokračovaní sčítame i to, („ako správni a slušní Slováci“) tak, ako to predseda najsilnejšej politickej strany, ktorá sa chystá opäť vyhrať voľby komentoval : – …“ neprijali ho, nebol nikde, … ani v Pekingu či v Moskve „… .

Nuž, akáže to škoda pre slovenskú diplomaciu, veď ho tam “štátnicky“ a s poctami Gosdumy zastúpil Andrej Danko. A, našťastie, treba si pripomenúť aj „úspech“, kedy R. Fico stihol nadplán a nadprácu pre bulharské väznené zdravotné sestry, aby sa stretol s líbyjským panarabským diktátorom M. Kaddáfim v jeho stane takmer presne pred 12-timi rokmi.

Kiska bol na valnom zhromaždení v OSN a hovoril po anglicky, Gašparovič po slovensky, (aj s chybami a brebtami, ako to v 13-stom roku písal slovenský bulvár a prilepil k nemu i videá). Zaujímavým by bola možno štatistika činnosti posledných prezidentov a počtu ich vystúpení v prejavoch o stave republiky.

Nevedno, kedy sa pasienková kultúra na Slovensku skončí, kedy sa premiér a prezident prestanú častovať slovami, o ktorých bežní Slováci hovoria, že patria do štvrtej cenovej skupiny. Za pridanú viac ako tisícku eur poslancom slovenského parlamentu, by sa už očakávalo zlepšenie jazykovej kultúry, menej urážok a osobných invektív v nej.

 A vôbec, ide tu aj o primárnu slušnosť a úctu k osobám (a nie  vzájomne sa napádajúcich politikov vo vysokom štátnom postavení),  zákonodarcov – osoby, ktoré by mali byť svojim správaním príkladom pre mladšie slovenské generácie. Mnohí občania a politológovia začali po tom všetkom, čo sa vo februári 2019 za múrmi štátnych inštitúcií v Bratislave odohralo, hovoriť nahlas o nebezpečnej morálnej a duchovnej  kríze v politike a spoločnosti, ktorú už treba zastaviť.

A tak tri vážne indikácie slovenskej pasienkovej recidívy sú na svete: zavlečenie prezidentovho syna do cudziny, vražda novinára a najnovšie (zatiaľ ešte neoverené) vydieranie prezidenta republiky predsedom jednej politickej strany. Ktovie, čo nám prinesie ich ďalšie pokračovanie.

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.