Ak by ste si svoj príbytok radi vyzdobili podomácky vyrobenými dekoráciami z prírodných surovín, vyskúšajte slané cesto.
Mnohí sa s ním zoznámili v školských laviciach, a tam ich vzťah aj skončil. Aj keď ide o jednoduchý materiál, ktorý si viete (takmer) kedykoľvek pripraviť v pohodlí domova, pravdou zostáva, že ponúka nespočetné množstvo možností.
Nenechajte sa však pomýliť jedlými surovinami a radšej si na hotových výtvoroch neskúšajte pochutiť, vášmu chrupu by to rozhodne neprospelo a chuťovým pohárikom neulahodilo.
Nevinné začiatky
Záľubu v (ne)zvyčajnom materiáli našla pred zhruba desiatimi rokmi aj Jozefína Gunišová, rodáčka z Liptovskej Lúžnej, žijúca v Ružomberku.
„Prišla s tým dcéra, keď bola malá. Na materskej som mala kopec času, a tak sme sa spolu začali takýmto spôsobom baviť. Nad kuchynskou linkou som mala voľný priestor, ktorý sme vyplnili vymodelovaným a vyfarbeným ovocím. Švagrinej to hneď padlo do oka, takže sme podobnú dekoráciu vyrobili aj jej. Následne sa to zapáčilo jej susede, ktorá sa pochválila kolegyniam v práci. Šlo o fabriku, kde robili samé ženy. Objednávky odrazu nemali konca,“ s úsmevom si spomína na svoje začiatky 49-ročná dolnoliptáčka.
Najskôr si vzory vytvárala sama, neskôr oslovila Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) a rozbehla spoluprácu s pani Menkynovou, ktorá tu v tom čase pracovala. Šikovná výtvarníčka jej zasielala nákresy, podľa ktorých mohla modelovať.
„Bolo to niečo celkom iné a výsledok ma milo prekvapil. Tvary boli jednoduché, ale veľmi efektné,“ zhrnula svoje dojmy.
Vytvárala najmä rôzne menšie dekorácie – okrem kvetov či ovocia to boli aj bábiky, hojdacie koníky alebo Madona s dieťaťom. K najväčším a najnáročnejším dielam patril reliéf s tatranskými končiarmi v pozadí.
Len tri suroviny
Výhodou slaného cesta je, že sa dá pripraviť zo surovín, ktoré sa bežne vyskytujú v každej domácnosti. Stačí vám len hladká múka, soľ a voda.
„Ja ho robím v pomere jedna k jednej, teda na jednu šálku múky pripadne jedna šálka soli. Vody prilievam toľko, aby sa z cesta dalo dobre tvarovať – správnu konzistenciu musí každý odhadnúť sám. Nesmie byť ani príliš riedke, no ani príliš suché,“ prezrádza, ako na prípravu cesta.
Pokiaľ chcete docieliť jemnejší povrch bez viditeľných kryštálikov soli, môžete si vyrobiť hustý slaný roztok, ktorý následne zmiešate s múkou.
S cestom treba pracovať rýchlo. „Keď dlhšie stojí, začína mľandravieť. Ak by ste si ho napríklad odložili do chladničky a chceli v modelovaní pokračovať až na druhý deň, materiál by stratil tú správnu konzistenciu a môžete ho akurát tak vyhodiť,“ vystríha.
Hotové cesto môžete vyvaľkať a vykrajovať z neho rôzne tvary, otláčať naň pečiatky alebo modelovať figúrky. Pokiaľ chcete výrobky oživiť, no naďalej zachovať prirodzený vzhľad, dotvorte ich napríklad koreninami. Ak vám ide o vianočnú atmosféru, siahnite po badiáne, klinčekoch či škorici.
Nápady v snoch
Keď ste s modelovaním hotoví, prichádza na rad sušenie. „Ja si rúru vyhrejem na 50 stupňov a suším 20 až 30 minút v závislosti od veľkosti výtvorov. Určite sa s tým netreba ponáhľať. Pri vyššej teplote by sa nám vytvárali nepekné prasklinky,“ špecifikuje.
Cesto je usušené, keď chytí jemný hnedastý odtieň. Ak vám nejde o prírodný vzhľad a máte radi farbičky, teraz je ten správny čas na to, aby ste sa pohrali aj s nimi. Pani Gunišovej sa osvedčili vodové farby. „Dajú sa rôzne natónovať,“ ozrejmuje s tým, že farby používa len príležitostne.
Ak chcete docieliť pekný lesk, môžete vaše výtvory potrieť vajíčkom. „Robila som tak aj ja, keď som spolupracovala s ÚĽUV. Požiadavkou totiž bolo, aby som používala čisto prírodné materiály, hoci je životnosť v tomto prípade o čosi nižšia. Väčšina výrobcov používa lodný lak a ja som nebola výnimkou, pokiaľ si zákazníci nepriali inak,“ približuje.
Výrobky zo slaného cesta sú tvrdé, no krehké, ich prevážanie je teda problematické. Zároveň sú náchylné na vlhkosť, do kúpeľne si ich teda rozhodne nedávajte.
„Bežnú izbovú vlhkosť však zvládajú bez problémov. Kuchyňu mi zdobili celé roky a boli úplne v poriadku,“ hovorí pani Gunišová, ktorú výroba zo slaného cesta už neživí.
„Všetko je dočasné, vystriedala som rôzne zamestnania, slané cesto však naďalej zostáva moje hobby. Mnoho ráz ma počas dňa zaujme nejaká drobnosť a ráno sa zobúdzam s ucelenou predstavou, ako by som ju mohla využiť pri mojej tvorbe. Motívy sa mi jednoducho prisnijú,“ zdôveruje sa na záver.
Titulná fotografia: Dekorácia z dielne Jozefíny Gunišovej. Foto – autorka
Zvyšné fotografie výrobkov Jozefíny Gunišovej- archív respondentky
