Ochranné rúška šijú dobrovoľníci, módne návrhárky aj väzni

V lekárňach sú takmer vypredané, štátne hmotné rezervy ich neposkytli. Nedostatok ochranných rúšok si našinec musí vyriešiť svojpomocne.

Niektoré samosprávy zabezpečujú prepotrebné ochranné pomôcky aspoň pre najzraniteľnejšie skupiny. Aj ružomberská radnica už avizovala, že seniori dostanú rúška zadarmo. Objednala ich v piatok, prvú várku rúšok očakáva v stredu.

„Do stredy budeme mať pripravený systém, prostredníctvom ktorého budú oslovení bytoví dôverníci, ktorí rúška dostanú a odovzdajú ich tam, kde treba. Čo sa týka domov, oslovujeme poslancov, ktorí vo svojich obvodoch rozdajú ochranné rúška,“ priblížil spôsob distribúcie hovorca mesta Viktor Mydlo.

Dôchodcovia dostanú ochranné pomôcky zdarma vo viacerých dolnoliptovských obciach. V Lúčkach sa už nimi môžu chrániť občania od 62 rokov. Doručili im ich dobrovoľníci a členovia Dobrovoľného hasičského zboru v priebehu minulého týždňa. Rozdali bezmála 400 rúšok, vrátane informačných letákov – o koronavíruse, zásadách ochrany, starostlivosti o rúška.  Zároveň dostali aj kontakty na lekárov a políciu, ktorej majú nahlásiť nezodpovedných.

„Je veľa obyvateľov, ktorí si zabezpečili rúška vlastnou cestou. Za to ich veľmi chválim. Občania si pomáhajú navzájom, a kto vie šiť, pomôže tomu, čo túto zručnosť nemá,“ odpovedali z obecného úradu v Lúčkach, ktorý zatiaľ objednal 500 rúšok. V prípade potreby má sľúbené ďalšie.

V Martinčeku darovali rúška všetkým obyvateľom

V Martinčeku dostal rúško zadarmo každý občan. Našiel si ho v poštovej schránke, spolu so sprievodným návodom na použitie. Postaral sa o to krajčírsky tím dobrovoľníčok, ktorý dali dokopy Eva Surová a Danka Maliňáková z miestneho spolku Slovenského červeného kríža (SČK).

„Pôvodne sme chceli šiť rúška len pre seniorov, no keďže prejavilo záujem viac dobrovoľníčok, ušili sme do štvrtka večer asi 435 rúšok,“ ozrejmila vedúca spolku Danka Maliňáková. Teda počet, ktorý vystačil pre celú dedinku. Rúška darovali podľa žiadostí aj do susednej obce či na infektologickú kliniku vojenskej nemocnice.

Jedna z ôsmich dobrovoľníčok v Martinčeku pri šití rúšok. Zdroj – Danka Maliňáková.

Dohromady šilo osem žien. Z materiálov, ktoré našli doma. Z bavlnených látok, obliečok či posteľných plachiet.

K šiacemu stroju sadla aj Katarína Moravová. „V pondelok sme riešili organizáciu. Silvia Kohútová, ekonómka obecného úradu, nám dala zoznam obyvateľov. Rozdelili sme si ulice, poslali sme si návod a povyvárali látky. Od utorka sme šili,“ rekapituluje priebeh minulého týždňa Moravová, ktorá vyrábala rúška pre deti z celého Martinčeka. „Materiál sme dali svoj, nepoužívali sme gumičky, ale stužky a šnúrky. Do detských rúšok sa dá vložiť filter, majú vo vnútri vrecúško.“ Posledné rúška roznášali v piatok doobeda.

Zmobilizovali sa aj v Likavke

Aj Likavka hľadala ľudí, ktorí by vedeli v domácich podmienkach ušiť rúška. Materiálu mala obec dostatok, potrebovala však rozšíriť formujúcu sa skupinku ochotných rúk.

Na starostovu výzvu zaregovalo do soboty vyše 20 dobrovoľníkov, aj mimo Likavky. „Za necelý týždeň sme takto ušili vyše 800 rúšok. Niektoré domácnosti poskytli látku, inde ženy šijú po večeroch, keď sa vrátia z práce. Nik za to nič nepýta,“ približuje starosta Marián Javorka. Dodáva, že okrem organizovaného šitia spontánne šijú gazdinky rúška svojim rodinám, priateľom či susedom. Počet rúšok v obci je preto podstatne vyšší.

Rúška do domácností distribuujú členky Slovenského červeného kríža, rozdali ich už približne 700. Prednostne pritom kontaktujú starších a osamelo žijúcich občanov. Poskytujú tiež informačný servis o základných zásadách ochrany, no najmä monitorujú zdravotný stav obyvateľov, ich sebestačnosť, respektíve akútne potreby v oblasti zásobovania potravinami, liekmi, dezinfekčnými prostriedkami či teplou stravou.

Minulý týždeň rozniesli prvé rúška aj v Liptovskej Lúžnej, kde ich obec kúpila pre občanov nad 70 rokov. Obecný úrad v Hubovej tiež prisľúbil, že poskytne z vlastných zdrojov ochranné rúška tým, ktorí nemajú možnosť ich získať.

Príležitosti sa chopili aj návrhárky

Posledné dni trávi šitím rúšok aj ružomberská rodáčka Lenka Sršňová. Začala pred deviatimi dňami, keď bol na Slovensku cítiteľný nedostatok rúšok.

„Moji známi, priatelia, aj rodina mi začali posielať správy, či by som im nevyrobila rúška. A keď už ich musia nosiť, radi by ich mali hravé a farebné, aby im prinášali radosť v týchto zvláštnych dňoch. Potom sa do toho ozvala kamarátka Lucia Pašková, ktorá veľmi podporuje iniciatívu Kto pomôže Slovensku, že potrebujú rúška, a tak šijem aj pre nich,“ vysvetľuje nám návrhárka žijúca v Bratislave Lenka Sršňová.

Šikovnej návrhárke pomáha pri práci nielen manžel, ale aj vlastný tím pomocníčok. Spolu už vyrobili okolo 400 rúšok a v šití pokračujú aj naďalej. „Aj ateliér Michaely Bednárovej momentálne pracuje na rúškach. Rúška pre neziskový sektor robíme spolu, aby nám išla práca lepšie od ruky,“ hovorí o spolupráci Lenka Sršňová.

Rúška z ateliéru Lenky Sršňovej. Zdroj: Lenka Sršňová

Mladá návrhárka vyrába rúška pre priateľov a zákazníkov z materiálov, ktoré jej poostávali zo starších kolekcií. Nájdu sa však aj látky, ktoré majú už od výroby chybnú potlač a keďže ich už nevie použiť na šaty, poslúžia ako ochrana pred koronavírusom.

„Tieto rúška nepredávam, nedajú sa zatiaľ bežne kúpiť. Je to moja forma pomoci v tejto situácii. Nie každý má možnosť a vie, ako si rúško vyrobiť. A na druhej strane, aj v týchto ťažkých časoch je super, aby sa ľudia cítili príjemne a urobili si radosť, napríklad aj veselým rúškom, pretože nosiť rúško nie je hanba,“ hovorí Lenka.

Výrobe rúšok sa v týchto dňoch venuje aj módna návrhárka Ivana Kuráňová, ktorá má vlastnú značku Moela.

„Sme piati. S dievčatami sedíme od pondelka za strojom minimálne desať hodín denne a manžel strihá. Vytvorili sme viacero veľkostí, ale pre zjednodušenie výroby používame už iba dve: detské a univerzálne. Teraz sa snažíme dokončiť jednu väčšiu objednávku, ale veľa toho aj darujeme,“ hovorí Ivana Kuráňová o tom, ako musela ísť móda bokom..

Rúška šije aj návrhárka Ivana Kuráňová. Zdroj: Ivana Kuráňová

Materiálom na výrobu rúšok je certifikovaná zdravotnícka bavlna. Rúška stačí oprať, prežehliť a môžu sa hygienicky používať znova a znova.

Počet rúšok, ktoré dokážu denne ušiť, záleží aj na počte iných zákaziek. „Posledných šesť dní sme sa venovali len rúškam a dokázali sme ušiť približne 300 rúšok denne. Teraz sa musíme opäť povenovať aj inému šitiu. Rúška budeme šiť dovtedy, kým ich ľudia budú potrebovať a kým nám vystačí materiál, s ktorým je teraz problém. Všetko, čo oddnes našijeme extra, sme sa rozhodli s manželom darovať starším občanom v meste,“ prezrádza plány Ružomberčanka Ivana Kuráňová.

Nastrihané rúška. Zdroj: Ivana Kuráňová

Rúška šijú aj väzni

Ochranné rúška šije aj dokopy 113 odsúdených v siedmich ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). V Ružomberskej väznici sa na výrobe podieľa 20 väzňov.

„Odsúdení v Ružomberku za deň ušijú priemerne 1000 rúšok, záleží to ale od dostupnosti používaných materiálov, čo môže spôsobiť spomalenie výroby. V ústavoch, kde odsúdení vyrábajú rúška, bola aj v minulosti vykonávaná krajčírska činnosť. Bola však zameraná na šitie odevných zvrškov,“ prezrádza hovorkyňa ZVJS Monika Kacvinská.

Do dnešného dňa vyrobili odsúdení vo všetkých ústavoch približne 50 000 rúšok, pričom v ich výrobe sa naďalej pokračuje. Rúška na tvár väzni vyrábajú predovšetkým zo zdravotnícky odporúčaných materiálov, ktoré je možné prať pri vysokej teplote, chemicky čistiť a žehliť.

Rúška sú primárne distribuované podľa požiadaviek do všetkých ústavov ZVJS, ako aj pre subjekty spadajúce pod rezort ministerstva spravodlivosti. Rúška sú taktiež poskytované orgánom činným v trestnom konaní, sudcom, obhajcom, advokátom a iným osobám poskytujúcim právnu pomoc v prípade ich vstupu do ústavu za účelom vykonania úkonov s obvineným alebo odsúdeným.

K šitiu rúšok zbor pristúpil vzhľadom na vznikajúcu problematickú situáciu a zástupcovia zboru sa nechali inšpirovať kolegami z Maďarska, kde sa šitím rúšok v ústavoch zaoberajú dlhodobo. „Nechceli sme čakať, kým sa vyskytnú prípady aj u nás a až potom reagovať, keďže ZVJS stráže má vo svojich radoch tisíce zamestnancov a príslušníkov a rovnako nemalý je aj počet väznených osôb,“ vysvetľuje dôvody zapojenia väzňov do šitia hovorkyňa väznice Monika Kacvinská.

Autorky: Nikola Marhefková, Anna Zábojníková

Titulná fotografia: Lenka Sršňová počas výroby rúšok. Zdroj: Archív návrhárky