O zatvorených záchodoch pre cestujúcich

Záchody pre cestujúcich na autobusovom nádraží v Ružomberku zostávajú v sobotu a v nedeľu stále zatvorené. Čo majú na to povedať tranzitní cestujúci?

Rovnako pre obidve pohlavia to stále platí, a tak konštatovanie od niektorých, ktorí mesto za Váhom poznajú, a prechádzajú cez neho s poznámkou – „v Ružomberku zdochol pes“, tak potom je to zatiaľ skutočne tak.

Kedysi v minulom roku po dlhej a niekoľkoročnej pauze mesto vo svojom strede konečne zabezpečilo prevádzku verejných mestských toaliet. Niektorí jeho návštevníci si teda vydýchli, nemuseli za svojou fyziologickou potrebou bežať do blízkych reštaurácií, cukrární, postranných krčiem či do hotela Kultúra. Lenže v meste turizmu (ako si občas mesto prisvojí tento titul) stále niečo aj navzdory bombastickej podpore Mondi SCP pre mesto pod Čebraťom pokrivkáva. Primárna hygiena asi zatiaľ nebude jeho silnou stránkou.

Osud novej rekonštruovanej autobusovej stanice je od začiatku jej pôsobenia spečatený zatvorením toaliet v sobotu a v nedeľu.

No po Slovensku sa cestuje aj cez víkend. Autobusy začínajúce svoje niekoľko hodinové trasy na západe Slovenska končia až v Stropkove či vo Svidníku. V meste ruží mávajú niektoré spoje desaťminútové prestávky. Smutnejší pohľad pre cestujúceho so „slabšími držiakmi“ sa naskytá na vylepený plagát toalety autobusového nádražia na likavskej ulici Kačkova 1 – sobota a nedeľa zatvorené. A tak pre staršie dámy neostáva nič iné len utekať na železničnú stanicu (ak im to niekto oznámi) alebo zájsť ku zábradliu Váhu, kľuknúť si ako kačky a ukázať svoje zadnice smerom na neexistujúci Aupark.

Jednoduché riešenia pre zabezpečenie služby záchodov asi v meste neexistujú. Otvoriť záchody nie je problém, aj keď bezdomovci by mohli ich priestory zneužiť, či využiť na dočasný zimný ohrev. Pre ružomberskú samosprávu by to nemalo stáť na súkromnej likavskej gume trenírok, aj keď autobusové nádražie leží na území obce Likavka. Dobre organizovaná Mestská polícia by si zistila sobotné a nedeľné príchody a odchody diaľkových autobusových spojov do Ružomberka, občas by sa tam ukázala, keby už pri napospas vydaných a otvorených záchodoch musela nebodaj nejakého zimného bezdomovca z nich deportovať.

Úvahy, ako naložiť s týmto problémom sú rôzne, no pre okresné mesto, akým Ružomberok je, je to hygienický a etický problém.

Zrejme ani mesto a žilinskú VUCku tento problém netrápi a naň nedovidí. Veď jej poslanci už asi dávnejšie necestovali autobusmi po Slovensku. A tak, ak jednoduché riešenia neexistujú, potom popri iných miliónoch a milodaroch mestu, zostane na Kačkovej 1 v Likavke,  zaplatiť jednu pracovnú silu na autobusových toaletách v sobotu a v nedeľu. Z mestskej a dedinskej kasy tak veľmi za zúčtovacie obdobie miezd neubudne a mesto sa potom priblíži k titulu Mesto turizmu, mesto, kde ešte pes žije.

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.