Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
V súčasnosti môžeme literatúru rozdeliť do troch kategórií. Tá prvá pozostáva z kvalitnej beletrie, hľadajúcej Boha, ktorá pomáha čitateľovi byť lepším človekom, vťahuje ho do sveta fantázie, pomáha mu žiť v statočnosti a zároveň rozdávať to krásne, čo v ňom rastie vďaka knihám a posolstvám v nich obsiahnutým.
Druhú skupinu zapĺňa literárny brak. Seriózna literárna kritika ho odsúva na bočnú koľaj ako menej kvalitnú. Niet v ňom viacvýznamovosti, absentuje metaforizácia, je obyčajne prvoplánový a postavy zväčša čiernobiele, čiže absolútne kladné alebo absolútne záporné.
Patrí sem aj záplava sentimentálnej literatúry určenej hlavne ženám a tínedžerkám. V otrepaných príbehoch o láske sa do seba zaľúbia on a ona, ona je bohatá a on chudobný, jej v láske bránia príbuzní, lenže keď sa dievčina ocitne v nebezpečenstve, padne na výlete do priepasti, alebo ju unáša rozbesnená voda pri náhlej povodni, on ju zachráni a nakoniec sa vezmú.
Schéma príbehov je rovnaká ako holý vianočný stromček, čiže autorka alebo autor naň vešia len zakaždým iné ozdoby: rôzniace sa postavy, miesta deja, historické okolnosti.
Takéto „love story“ môžeme pokojne nazvať „vegetou“, keďže to obyčajne čítajú ženy v domácnosti počas varenia polievky. V jednej ruke držia knihu, v druhej varechu a pri každej dojímavej pasáži im padajú slzy do váry, takže ju potom už vôbec netreba soliť.
Ak ide o zvlášť napínavý text, obyčajne padne kuchárka aj s varechou do hrnca a potom sa v ňom nachádza hlavne mäsový vývar, alebo, ak sa v polievke odpadnutá zdrží dlhšie, ide o výživný vývar z kostí.
Brakovou literatúrou sú ale napríklad aj knižky o Winetuovi alebo Tarzanovi, a tie nemôžeme zatracovať, pretože nenásilne povzbudzujú dospievajúcich mládežníkov k čestnosti, hrdinstvu, boju proti bezpráviu a pomoci slabším.
Tretia kategória znamená hrozbu pre výchovu a vzdelávanie, človeka degraduje, vyslovene podrýva základy rodiny a celej spoločnosti. Je to tzv. odpadová literatúra, ponúkajúca zvrátenú filozofiu života a človeka, zámerne mohutne vydávaná a propagovaná, plná vulgarizmov najhrubšieho zrna, obscénnych, hrubo pohlavných príbehov, nenávisti a zločinov.
Jej autor, prezentujúci vo svojom „diele“ filozofiu chlieva, sa váľa v najhnusnejšej špine ako posledná ošípaná a vťahuje do hnoja aj čitateľa: Poď, budeme obaja prasce, budeme spolukrochkať v lajne a najväčšom hnuse. Pridaj sa ku mne, budeš „in“!
Čitateľ sa musí rozhodnúť, kam sa chce zaradiť. Alebo siahne po umeleckej literatúre, podávajúcej ruku dvíhajúcu z prachu života núkajúcej ideály krásy a čistoty duše, zušľachťujúcej, alebo sa načiahne o odpade a skĺzne do hnoja medzi ostatné prasce.
Je to len a len na ňom.
Vyšlo v zbierke Iba tak V. (2014).
Ilustračná fotografia – mytrencin.sme.sk, zdroj – Petit Press
