O láske a smrti

Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.

Od masakry v Černovej uplynulo presne sto rokov. Až vtedy som sa dozvedel o príbehu vdovy Kataríny Debnárovej, matky siedmich detí – najmladšie malo pár mesiacov. Muža jej zabil blesk.

Pri streľbe žandárov do bezbranného davu ju trafili do pľúc. Omráčená sa pozbierala zo zeme, ranu si upchala strapcom z vlniaka a nejako sa dovliekla domov. Len čo prepadla cez prah pitvora, zostala ležať bez života. Deti ju kriesili studenou vodou, bolo jej tam po členky.

Neprebrala sa, a tak si drobizg matku horko ťažko vyložil na posteľ.

Lekár, navštevujúci vtedy desiatky ranených po celej dedine, usúdil, že je mŕtva. Došli horekujúce ženy poumývať nebohú a pripraviť ju do rakvy. Aj príbuzní a susedia, že si rozoberú siroty.

Chúďatá v hroznom náreku nalepené na materi, nechceli sa jej pustiť. Žiadna sila ich neodtrhla.

Dva dni to trvalo a mŕtva netuhla.

Potom otvorila oči a pohla rukou.

Nesmela, nemohla odísť. Od toľkého drobizgu sa nedalo.

Cit materský bol ozaj mocnejší ako smrť.

Vyšlo v zbierke Iba tak II. (2008).

Ilustračná fotografia – Pixabay

Známy ružomberský spisovateľ a vysokoškolský predagóg, pochádza z Černovej. Je autorom desiatok románov, poviedok a noviel, ako aj divadelných a rozhlasových scenárov.