O ceruzke a našom živote

Novoročné zamyslenie zborového farára Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Ružomberku Davida Bázlika.

Vianoce na krátku chvíľu svojim slávnostným obrusom prekryli našu každodennú všednosť. Náš život sa na krátky čas zastavil. Netrvá to však dlho.

Nový rok je opäť pripomenutím, že čas i náš život idú ďalej. Ako prázdny skicár s tristošesťdesiatimi piatimi stranami leží pred nami nový rok 2018. Tak aspoň vyzerá moja asociácia, keď sa vysloví slovné spojenie Nový rok.

Berieme do rúk ceruzku a začíname tvoriť. Maľovať? Písať? To je na nás. Faktom je, že za nami zostáva kresba, čiara, stopa či posolstvo. Tento odkaz, ktorý za sebou zanechávame, čítajú naše deti, manželskí partneri, priatelia i naše okolie.

V čase, keď pred nami ležia čisté papiere nového roka, mám pre vás, milí Ružomberčania, štyri priania. Všetky sú spojené s predmetom, ktorý potrebujeme na to, aby na bielom papieri mohla byť vytvorená naša stopa.

Je to vec, ktorá sa za posledných dvesto rokov takmer vôbec nezmenila. Vec, ktorá bola prítomná všade tam, kde sa niečo krásne alebo inovatívne vytvorilo. Áno, tipujete dobre. Je to ceruzka.

Tak obyčajná a všedná, ako sa niekedy javí aj náš život. A predsa výnimočná, tak, ako výnimoční sme aj my. Nato, aby niečo krásne mohlo vzniknúť, je vždy potrebná ruka, ktorá ceruzku vedie.

1. Moje prvé prianie je, aby sme sa už na začiatku nového roka ako ceruzka dokázali odovzdať do ruky  múdreho a tvorivého Majstra. A zároveň si uvedomili, že všetci sme boli obdarovaní šikovnosťou, kreativitou a originalitou. Porozprávajme nášmu Tvorcovi o svojich plánoch a túžbach. Múdry Šalamún kedysi napísal: zlož na Hospodina svoje diela a tvoje úmysly sa zdaria (Príslovia 16,3).

Aj v tomto roku prídu udalosti a situácie, ktoré nás zaskočia, prekvapia, na ktoré budeme musieť reagovať. Je rozumné nechať sa viesť rukou, ktorá má aj v ťažkých a neprehľadných situáciách nadhľad.

2. Je viac než isté, že nie všetko sa nám v tomto roku podarí – krivé čiary na čistom hárku. Naše omyly, možno i vedomé slová, ktoré druhých bodnú a nebudú sa už dať vziať späť. Aj to sme my.

Je však rovnako isté, že aj my v roku 2018 zažijeme krivdu a budeme sa s ňou musieť vysporiadať. Aj v roku 2018 však máme k dispozícii veľmi užitočný dar. Gumu. Tou gumou na krivé čiary a nepodarky je odpustenie. Je to veľký a stále nedocenený dar zhora. Kiež by sme túto Božiu gumu boli ochotní používať častejšie ako v predošlom roku.

Moje prianie je, nech v rodinách, na pracoviskách, ale aj v komunálnej ružomberskej politike dokážeme prosiť o odpustenie a zároveň odpúšťať. Naše rodiny i naše mesto tak bude oveľa príjemnejším priestorom pre život.

3. Žijeme v dobe, kedy vonkajšie obaly predávajú výrobok. Aj nám viac záleží na tom, ako nás vníma naše okolie, než na tom, akí v skutočnosti vo vnútri sme. Akí sme za zatvorenými dverami, keď nás nikto nevidí? Naše oblečenie, imidž, fotky a statusy na sociálnych sieťach, to všetko má slúžiť k tomu, aby sme vynikli v dobrom svetle. U človeka však, rovnako ako pri ceruzke, nie je najdôležitejší obal.  Dôležité je vnútro – náplň. O svoje vnútro by sme sa mali starať rovnako, ako o náš vonkajšok. Len tak budeme môcť zanechať výraznú stopu.

Kiež v tomto roku investujeme viac do nášho vnútra ako do zovňajšku. A opäť jedna rada od staro-zmluvného Šalamúna týkajúca sa nášho vnútra: so všemožnou bdelosťou chráň si srdce, lebo z neho pramení život (Pr 4,23).

4. Ceruzka sa časom zatupí. Nebolo by vhodné, aby som povedal, že sme občas dosť tupí. Zostaňme radšej pri výraze otupení. Množstvo informácií a impulzov každý deň spôsobuje, že sa stávame otupení. Otupenosť sa prejavuje ľahostajnosťou voči cudzej bolesti a núdzi, ktorú vidíme často hneď vedľa nás. Otupenosť spôsobuje i pasivitu a neschopnosť urobiť rozhodnutie, či prijať zodpovednosť. Tupá ceruzka za sebou zanecháva nejasnú čiaru a nezrozumiteľné písmo.

Každá ceruzka preto potrebuje strúhadlo. Každý človek potrebuje skutočných priateľov, ktorí nás s láskou napomenú, ktorí nám dajú spätnú väzbu. Potrebujeme dobré vzory, od ktorých sa môžeme učiť. Oni sú tým strúhadlom pre náš život. Zastrúhanie vždy trochu bolí, prinajmenšom je nám nepríjemné. Kto by sa už tešil pravdivej kritike? Bez nej sa však neposunieme ďalej.

Vážme si takýchto priateľov, učiteľov a rodičov. Pre nás rodičov to niekedy môžu byť aj naše deti. To sú ľudia, ktorí nás posúvajú dopredu, vďaka ktorým rastieme, aj keď sa považujeme za dospelých. Napokon opäť Šalamún a kniha Prísloví na túto tému: kto rád prijme napomenutie, miluje poznanie, kto však nenávidí karhanie, je hlupák (Pr 12,1).

Keď budeš najbližšie držať v ruke ceruzku, spomeň si na to, že existuje ruka, ktorá ťa chce múdro viesť. Počas roka sa občas obzri, aby si videl, akú čiaru za sebou zanechávaš. Je pritom dobré vedieť, že existuje spôsob, ako opraviť svoje chyby. Nezabudni, že vnútro je dôležitejšie ako zovňajšok.

Keď si budeme na sklonku tohto roku prezerať ten popísaný skicár roku 2018, kiež máme viac radosti ako smútku nad tým, čo tam uvidíme.

Foto – wikipedia.org/Wolfgang Glock