Akademický senát v stredu zvolil docenta Jaroslava Demka za nového rektora Katolíckej univerzity (KU). Rozprávali sme sa s ním o jeho prioritách, dojmoch z voľby aj o spolupráci univerzity s mestom.
Aké sú vaše dojmy po zvolení za rektora KU?
Je ťažké opísať pocity, ešte ich nemám „vyčistené“. Cítim radosť, ale aj zodpovednosť. Pochopiteľne, kladiem si otázky, ako ďalej.
Keď vlastníte súkromnú firmu alebo ste v nej zamestnaný, máte jasnú vlastnícku štruktúru i prislúchajúce kompetencie.
Univerzita je zložitejší systém. Katolícka univerzita v Ružomberku je verejná škola s konfesijným charakterom. Ale máme tu verejné právo – zákon o vysokých školách – a právo cirkevné. Istými kompetenciami disponuje správna rada, vedecká rada aj akademický senát. Zároveň u nás funguje systém silných fakúlt.
Je potrebné otvorene povedať, že dochádza i k stretu rôznych záujmov. A to je asi najzložitejšie; manažovanie týchto vzťahov je výzvou pre každého rektora.
Viem, čo treba urobiť, a verím, že pre novú víziu KU nadchnem aj ďalších kolegov zdieľajúcich podobné názory. Prinajmenšom ľudí, ktorí by vedeli nové pohľady aspoň akceptovať a, najmä, aby naozaj vedeli realizovať potrebné kroky, ktoré posunú univerzitu vpred. Človek veľa urobí aj sám, ale nie všetko. Deň má iba 24 hodín. Ten nenatiahneme.
Napriek tomu, že ste nemali žiadneho protikandidáta a do volieb ste vstupovali so 14 nomináciami, vás akademický senát zvolil až v druhom kole. Čím si to vysvetľujete?
Senátori sú slobodní ľudia. Každý sa rozhoduje inak, podľa určitých kritérií. Možno je pre niektorých senátorov ťažšie sa rozhodnúť, ak vás nepoznajú. Keby ma nezvolili ani v druhom kole, prijal by som to úplne normálne.
V prezentácii svojej vízie pred akademickou obcou ste spomenuli viacero úloh, ktoré pred vami stoja. Ktoré z nich považujete za svoje priority?
Absolútna priorita je ukotvenie KU ako univerzity. Posilnenie jej univerzitného charakteru. Univerzita nie je univerzitou preto, lebo to má uvedené v názve, ale preto, lebo má univerzitné poslanie: má robiť kvalitný výskum, má mať tretí stupeň vysokoškolského štúdia – doktorandov. Jej ďalším znakom je skutočnosť, že môže „vyrábať“ docentov a profesorov.
Za posledné dva roky sme nemali ani jednu inauguráciu či habilitáciu. To vnímam ako slabšie miesto. Treba preto podporovať, aby malo čo najviac katedier doktorandské štúdium a rovnako, aby mali fakulty inauguračné a habilitačné práva aspoň v kľúčových vedných odboroch.
Hlavné priority sú späté so všetkými procesmi týkajúcimi sa akreditácie študijných odborov a zastavenia poklesu počtu študentov, respektíve jeho stabilizácie. Cestou by bolo budovanie humanitných smerov, ktoré by reflektovali spoločenskú objednávku a požiadavky praxe. Rád by som otvoril diskusiu o zriadení technickej akadémie, ktorá by vôbec položila otázku, či chceme mať v Ružomberku technické smery.
V súvislosti s týmito ideovými prioritami však súčasne musíme riešiť aj finančný stav. Uskutočňovanie cieľov sa prelína s financiami univerzity.
Pred akademickou obcou ste spomenuli aj to, že univerzitu by malo byť viac cítiť v meste. Ako to chcete docieliť?
Prítomnosť a činnosť študentov by mala byť v meste citeľná. Ako príklad dám katedru hudby. Angažovala sa koncertmi na Vianoce i Veľkú noc. Ich hlasy a tóny tu cítiť.
Ďalším vzorom by mohol byť Folklórny súbor Čebrať. Mali krásne vystúpenie. Nabudúce by mohli vystupovať aj v centre mesta, napríklad v Kultúrnom dome Andreja Hlinku.
Navrhol som založiť tradíciu akademického festivalu v Ružomberku, povedzme pod názvom Akademický Ružomberok. V mestách, ktoré majú univerzity, to žije. Dôverne to poznám vo Zvolene, kde Akademický Zvolen fungoval úžasne, podobným podujatím sú napríklad Nitrianske univerzitné dni. Vystúpenia sa nesústredia len v kultúrnych miestach či na štadiónoch; uskutočňujú sa sprievody a aktivity v celom meste.
Viem si predstaviť Akademický Ružomberok a nemusí byť nevyhnutne orientovaný na folklór. Nedávno vznikol na KU aj divadelný súbor, preto určite môže účinkovať aj na verejnosti.
Spomenul by som aj basketbal, šport vysokoškolákov. Mesto má ženský ligový basketbalový klub, naša univerzita je dostatočne žensky obsadená. Ide o ďalší presah medzi mestom a univerzitou.
Viem si predstaviť aj tradíciu stavania májov. Chopiť by sa toho mohol Čebrať. Ja spievať neviem, ale ten máj by som pomohol postaviť (úsmev).
Vnímam mesto a univerzitu ako spojené nádoby: čím živší duch vládne v meste, tým bude aj na univerzite. A naopak. Veľmi si prajem, aby to tu žilo.
Nikola Marhefková
Titulná fotografia – Anna Zábojníková
