Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
Premýšľali ste niekedy o tom, prečo majú napríklad Maďari toľko držiteľov Nobelovej ceny a Slováci ani jedného? Veď tvrdíme o sebe, že sme kultúrny národ, že Maďari prišli na naše pôvodné územie ako lúpežní barbari, polodivosi, že od starých Slovanov prevzali potom viaceré kultúrne zvyklosti, medziiným aj inštitúciu igricov – potulných spevákov a hudobníkov.
Okrem toho v maďarskom jazyku badať zreteľné stopy slovanskej lexiky, pretože na pomenovanie nového, kultúrneho a vyspelého im slovník barbara nestačil. A my sa svojou kultúrnosťou a vyspelosťou pýšime už viac storočí.
Lenže…
Medzi súčasnými Slovákmi a Maďarmi je poriadny rozdiel. Keď naši južní susedia objavia medzi sebou človeka vynikajúcich kvalít, nadaného a múdreho, všemožne ho podporujú, pestujú si ho a pomáhajú mu, aby dosiahol na méty, na ktoré obyčajný človek nedosiahne. Nobelovu cenu dostane tak i vďaka podpore svojho okolia aj celého národa.
U Slovákov ide o proces presne opačný. Schopného jedinca, vytŕčajúceho z priemeru udupeme, zrazíme mu hlavu, ohovoríme ho, opľujeme, v práci presunieme na podradné miesto alebo vyhodíme, znemožníme cez média, prípadne, ak sa mu i napriek tomu darí, aspoň ho podpálime.
Závisť v zasnúbení so škodoradosťou je naša najcharakteristickejšia vlastnosť. A keďže od závisti k nenávisti je iba krok, dotyčnému tak znepríjemníme existenciu a znechutíme ho, že radšej odíde z republiky.
Nedobrovoľný vyhnanec ocitnuvší sa mimo vlasti obyčajne veľmi rýchlo dosiahne vďaka svojej šikovnosti a húževnatosti úspechy, od ktorých sme ho doma vopred odstavili. Za našimi hranicami dávno pochopili, že výnimočný jedinec patrí k elite národa prinášajúcej nielen hmotné, ale aj kultúrne bohatstvo prospešné pre všetkých občanov štátu.
Jeho prácu a schopnosti teda patrične ocenia. Potom, ako sa takýto stane v cudzine známym a uznávaným, my nezabudneme hrdo na všetky strany vykrikovať:
„Vidíte?! Slovák! Múdra hlavička! Je predsa náš!“
Že sme predtým urobili všetko, aby sa zapotrošil ďalší veľký talent, a tak ešte viac schudobnela duševne i materiálne vyrabovaná pokladnica národa, že vlastne sme dotyčného zo Slovenska vyhnali, to už nespomenieme.
Vyšlo v zbierke Iba tak V. (2014).
Ilustračná fotografia – echo24.cz, zdroj – Shutterstock
