Slovensko a Slovinsko si vo svete zvyknú zamieňať. To, že tieto krajiny sa síce v mnohom líšia, no zároveň majú veľa spoločného, demonštruje výstava Slovensko-slovinská dimenzia. V Liptovskom múzeu si ju môžete pozrieť do 27. februára.
Výstava bola prvý raz verejnosti prístupná v lete 2016, odvtedy bola viackrát reprízovaná.
„Putuje od Dvorany Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v Bratislave cez Ľubľanu, Skopje, časť výstavy bola dokonca sprístupnená aj v Londýne, vlani sme boli v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Sme veľmi radi, že sme ju mohli priniesť aj do tohto krásneho priestoru,“ povedala počas nedávnej vernisáže Marta Botíková z Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave.
Nadčasová expozícia
Myšlienka usporiadať výstavu súvisí s 25. výročím nezávislosti Slovinska, ktoré pripadlo práve na rok 2016. V rovnakom roku predsedalo Slovensko Rade Európskej únie.
„Vlani sme si pripomenuli osmičkové výročia, teraz deviatkové. V každom prípade je to vždy dobrá príležitosť oboznámiť verejnosť či vysokoškolskú mládež s okolnosťami, súvislosťami a faktami, ktoré sa nám podarilo zozbierať,“ zhrnula význam výstavy Botíková.
Expozícia má umelecký aj náučný charakter. Zaujímavé výtvarné diela či etnologické exponáty dopĺňajú podrobné textové materiály v slovenčine, slovinčine aj angličtine, ktoré vypracovali študenti FF UK v Bratislave. To, čo majú národy spoločné a v čom sa, naopak, líšia, tvorcovia ilustrujú cez viacero sfér. Sú nimi napríklad architektúra, vlastiveda, literatúra či jazyk.
„Chceli sme priblížiť tie najzaujímavejšie oblasti ľudskej práce – včelárstvo, salašníctvo a dobytkárstvo, vinohradníctvo, vinárstvo, z domácich remesiel chudobných ľudí je to práca s drevom, práca s drôtom a podomový predaj. A všetko vrcholí suvenírovou, sviatočnou a ďalšou tvorbou, ktorú reprezentuje aj krátky film,“ vymenúva ďalšie oblasti etnologička Botíková.
Kraňská včela
O príbuznosti, respektíve rozdielnosti jazykov sa mohli priamo v praxi presvedčiť aj účastníci vernisáže. Keď sa slovinská lektorka na FF UK v Bratislave Saša Vojtechová Poklač, jedna z organizátoriek výstavy, prihovárala návštevníkom Liptovského múzea vo svojom rodnom jazyku, zmienila sa, že má rada prácu s otrokmi. To, čo už z kontextu dôvtipnejším Slovákom vyplynulo uviedol na pravú mieru aj prekladateľ – otrok znamená v slovinčine dieťa.
Lektorka rozrozprávala, že počas návštevy Ružomberka sa pobrali aj do školy na Dončovej ulici, kde sa žiakom rozhodli priblížiť včelárstvo.
„Zhromaždilo sa tam viac ako 50 detí, všimla som si, že poznajú život včiel aj prácu s nimi. Práve tam som mohla zistiť, že aj na Liptove poznáte slovinskú kraňskú včelu,“ s úsmevom sa podelila o svoje dojmy. Prezradila tiež, že za tým, že je na Slovensku už 16 rokov, hoci pôvodne tu mala pobudnúť len rok, má zásluhu aj okolie Ružomberka.
„Veríme, že naša prezentácia kultúrno-historických a súčasných paralel a rozdielov dvoch krajín, návštevníkov osloví, len neviem, či si nás vo svete budú menej zamieňať, keď aj na tejto výstave môžeme zistiť, že sme síce rozdielni, no v mnohých dimenziách veľmi podobní,“ uzavrela Botíková.
Podujatie organizačne zastrešuje Žilinský samosprávny kraj – Liptovské múzeum v Ružomberku, FF UK v Bratislave, Veľvyslanectvo Slovinskej republiky na Slovensku a Centrum pre slovenčinu ako druhý a cudzí jazyk.
Titulná fotografia: Otvorenie výstavy Slovensko-slovinská dimenzia v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Foto – autorka
