Nezamestnanosť v okrese stúpa len mierne. Zdravotnícky personál chýba najmä v zariadeniach sociálnych služieb

Aktuálny epidémia a opatrenia, ktoré majú zabrániť v šírení ochorenia Covid-19 sa zatiaľ výraznejšie neodrazili v miere nezamestnanosti v okrese. Za posledný rok je teraz najvyššia, medziročne však dokonca klesla.

Miera evidovanej nezamestnanosti za marec 2020 bola v ružomberskom okrese 4,78 percenta. To je len o 0,07 percenta viac, ako vo februári. Sú to najaktuálnejšie čísla. Aprílové budú dostupné až o dva týždne.

Za posledných dvanásť mesiacov je marcová nezamestnanosť najvyššia. Medziročne však k marcu 2020 klesla, a to sme vlani nečelili koronavírusu.

V absolútnych číslach to znamená, že nezamestnaných je viac ako 1330 obyvateľov okresu Ružomberok. V skutočnosti je nezamestnaných ešte o 300 viac, ale tí sú buď dočasne práce neschopní, čerpajú ošetrenie člena rodiny (OČR) alebo absolvujú rekvalifikačný kurz, absolventskú prax či menšie obecné služby.

V rámci kraja je Ružomberok z desiatich okresov na 7. mieste. Vyššiu nezamestnanosť majú v Liptovskom Mikuláši, Turčianskych Tepliciach aj Dolnom Kubíne. Najlepšie sú na tom s nezamestnanosťou v Martine. Všetky okresy Žilinského kraja sú na tom lepšie, ako je celoslovenský priemer.

Nezamestnanosť za apríl narastie

Riaditeľ ružomberského Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) Roman Camber však hovorí, že uchádzačov o zamestnanie začína pribúdať.

„V posledných týždňoch evidujeme výraznejší nárast podaných žiadostí o zaradenie do evidencie uchádzačov. Medzi žiadateľmi sú občania, ktorí sa vrátili zo zahraničia, občania,  ktorí pracovali mimo náš okres i v našom okrese,“ hovorí Roman Camber.

Úrad nedisponuje presnou štatistikou, či je nárast, ktorý sa v číslach viacej prejaví zrejme už za apríl, dôsledkom pandémie koronavírusu. „Nemáme ešte k dispozícii presnú štatistiku, ale predpokladáme, že zvýšený počet žiadostí súvisí s ochorením Covid-19 a prijatými opatreniami nielen na Slovensku ale aj vo svete,“ dopĺňa riaditeľ.

Ružomberská nezamestnanosť sa dlhodobejšie pohybuje pod celoslovenským priemerom, ktorý je na úrovni 5,19 percenta. Aj nárast nezamestnanosti, ktorý bol doposiaľ zaznamenaný, je nižší, ako slovenský priemer.

Zatiaľ bez hromadného prepúšťania

Dobrou správou je, že úrad doposiaľ nezaznamenal žiadosť o hromadné prepúšťanie v okrese, čo znamená viac ako 20 ľudí naraz.

„Dostali sme niekoľko otázok od zamestnávateľov, ktorí sa informovali ohľadom postupu pri hromadnom prepúšťaní, nejednalo sa však o veľkých zamestnávateľov. Pripomíname, že zamestnávateľ je povinný pri hromadnom prepúšťaní najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu a súčasne informovať o tejto skutočnosti úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,“ hovorí o legislatívnej povinnosti zamestnávateľov Roman Camber z ružomberského úradu práce.

Osobne pre Ružomberský magazín vyjadril nádej, že vládne opatrenia pomôžu predísť hromadným prepúšťaniam v našom regióne.

„Žiaľ, o Dolnom Kubíne sa to povedať nedá, ale po telefonáte s riaditeľom z úradu práce v Dolnom Kubíne sme zatiaľ relatívne pokojní. Veľká firma, ktorá tam prepúšťanie spúšťa, pracuje mimo okres Dolný Kubín. „Len“ 35 zamestnancov je z hornej Oravy, Mikuláša aj Martina,“ naznačil Camber, ako a kde až sa môže kríza dotknúť aj Ružomberčanov. V Dolnom Kubíne ich pracujú desiatky. Písali sme o tom pred časom.

Žijú v Ružomberku, no prácu tu nenašli

Nezamestnané zdravotné sestry

Ružomberkom sa šíria informácie, že úrad práce eviduje aj nezamestnané zdravotné sestry. Práve po tomto povolaní, a zdravotníckom personáli vôbec, je teraz dopyt.

„ÚPSVaR Ružomberok má vo svojej evidencii uchádzačov, ktorí predtým pracovali ako zdravotnícky personál, čo je však široké zameranie a nejedná sa výhradne o zdravotné sestry,“ spresňuje Roman Camber. „Väčšinou ide o dlhodobo evidovaných uchádzačov, ktorí nie sú atraktívni pre zamestnávateľov, nakoľko stratili pracovné návyky, prípadne majú zdravotné problémy, a preto už nemôžu pracovať na daných pracovných pozíciách,“ doplnil riaditeľ úradu práce.

Hovorí tiež, že voľné pozície v oblasti zdravotníctva nie sú rečou medicíny tie akútne, ale chronické, teda ich majú problém obsadiť dlhodobo.

„Čo je spôsobené aj špecifickými požiadavkami, ako sú vzdelanie, prípadne prax a aj pracovné podmienky – viaczmenné prevádzky, práca v noci a podobne. Ku každému evidovanému uchádzačovi sa snažíme pristupovať individuálne a zohľadňujeme teda aj vyššie uvedené špecifiká.“

Podľa sprievodcu trhom práce je v okrese aktuálne voľných viac ako 400 pracovných pozícií. Okrem zdravotníckeho personálu v odbore ošetrovateľstvo sú žiadaní najmä kuchári, čašníci, rôzne pomocné pracovné sily, ale aj lektori, vodiči, pracovníci v živočíšnej a poľnohospodárskej výrobe, strojníci či predajcovia rôznych ekonomických a bankových produktov. Hľadaní sú aj ďalší špecializovaní a odborní pracovníci na pozície riaditeľov a zamestnancov v pedagogicko-sociálnych centrách, elektrikári, tesári či automechanici.

Zmenené hodina aj špeciálne weby

ÚPSVaR upozorňuje, že informácie k žiadostiam o prácu či zamestnanca treba hľadať na špecializovaných portáloch pomahameludom.sk a neprepustaj.sk. K dispozícii je tiež celoslovenské call centrum na čísle +421 2 2211 5656. Dokopy sa tam strieda 70 operátorov 16 hodín denne.

Ružomberský úrad práce a sociálnych vecí má v súčasnosti skrátené hodiny. Denne sú pracovníci pre osobné stretnutie k dispozícii od 8:00 do 11:00. V stredu od 13:00 do 16:00.

„Zamestnanci úradu sú v práci aj po úradných hodinách, to znamená, že sú zastihnuteľní na telefónnych číslach, ktoré sú prístupné klientom na webovej stránke úradu. Žiadame klientov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, aby dôkladne zvážili osobnú návštevu úradu a na komunikáciu využívali email, telefonický kontakt a poštové služby,“ informoval riaditeľ ÚPSVaR Ružomberok Roman Camber.

Titulná fotografia – ilustračná, Zdroj – slovenka.zenskyweb.sk

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.