Nemôžeme byť solitérmi

Environmentalista, ekológ, vedec, manažér, pedagóg. Nový rektor Katolíckej univerzity Jaroslav Demko je nositeľom viacerých prívlastkov.


Demko pôsobil na viacerých profesijných frontoch. V akademickom prostredí sa pohybuje nepretržite, v podnikateľskej sfére naberal skúsenosti 14 rokov, environmentalistika ho sprevádza odmalička.

„Vždy ma bavili prírodné vedy. Biologické, čiastočne aj technické,“ približuje Demko prvopočiatky svojho vzťahu k prírode, ktorý časom prerástol do profesie.

Na poli životného prostredia sa začal výraznejšie profilovať počas štúdia na Technickej univerzite vo Zvolene. „Moja dizertačná práca mala už environmentálny charakter, zaoberal som sa v nej poškodzovaním vôd,“ pokračuje v opise svojho ďalšieho smerovania.

Demkove neskoršie aktivity ukazujú, že voda sa stala jeho „pracovným živlom“.

Lokálpatriot

Rodený Ružomberčan si vo Zvolene vybudoval zázemie. Doštudoval, pôsobil na tamojšej univerzite ako odborný asistent, založil si tam rodinu. Návrat do rodného mesta neplánoval.

Človek mieni a ekologická strasť Ružomberka mení.

Začiatkom 90. rokov mal ružomberský závod problém s hodnocovaním a likvidáciou čistiarenských kalov – odpadové vody bolo potrebné zbaviť niektorých nebezpečných, nehygienických vlastností. Oslovili práve Demka. „Samozrejme, súhlasil som. Stále vo mne tlel lokálpatriotický pocit voči Ružomberku,“ spomína si Demko.

Požiadavka o pomoc nebola jednorazová. Postupne silneli hlasy navrhujúce jeho návrat. Učinil tak. Začal pracovať v Mondi SCP ako manažér životného prostredia.

Po siedmich rokoch obsadil riadiacu stoličku vo Vodárenskej spoločnosti Ružomberok, kde zúročil skúsenosti z predchádzajúceho pôsobiska. Zaviedol environmentálny manažérsky systém, priestor dostalo spoločensky zodpovedné podnikanie.

„Podnikanie nie je len o zisku, ale aj o benefitoch pre spoločnosť,“ domnieva sa Demko, ktorý bol v tom čase už docentom environmentálneho inžinierstva.

Benefity pocítili (doslova) obyvatelia niekoľkých obcí v okrese. Na základe vodárenských projektov sa budovali siete kanalizácií. „Tie technické projekty mám v škatuliach, ktoré sú väčšie ako ruské televízory,“ úsmevne poznamenáva Demko.

Prvý patent na pôde univerzity

Výraz vedec či výskumník môže evokovať predstavu čohosi „sterilného“, vzdialeného reálnemu životu. Demkova činnosť však presahuje výskumné laboratóriá. Príkladom je patent, vôbec prvý na Katolíckej univerzite.

Zameral sa v ňom na obnoviteľné zdroje energie, v ústrednom záujme mal biomasu. „Dva kilogramy suchého dreva nahradia liter nafty, čo nie je až také zlé,“ hovorí Demko na adresu potenciálneho zdroja energia. Chcel však z neho vyťažiť ešte viac.

Jeho myseľ sa upínala k otázke, ako by sa dala biomasa energeticky vylepšiť. Po bádaní a experimentovaní sa mu cieľ podaril. Jeho spôsobom upravená biomasa má väčšiu výhrevnosť.

Upozorňuje, že ide o zložitý proces. Vysvetľuje ho však bez terminologického jazyka, aby mu porozumeli aj laici. „Zelená hmota vzniká fotosyntézou. A fotosyntéza je veľký dar. Máme slnečné žiarenie, ktoré nahreje rastliny, vznikne z toho molekula cukru a to vás môže šatiť, nakŕmiť, hriať,“ zjednodušene podáva podstatu procesu, ktorý sme memorovali ešte na prvom stupni základnej školy.

Nový kurz

Riadil útvar v Mondi SCP aj vodárenskú spoločnosť. Teraz sa stane hlavou univerzity. Vo voľbách nového rektora bol jediným nominantom, začiatkom mája ho akademický senát aj zvolil. V auguste nastúpil do funkcie.

Univerzita by mala pod jeho vedením nabrať nový kurz. Už počas prezentácie svojej vízie spomenul niekoľko plánov.

„Absolútna priorita je ukotvenie KU ako univerzity. Má robiť kvalitný výskum, má mať tretí stupeň vysokoškolského štúdia – doktorandov,“ objasňuje rektor.

„Za posledné dva roky sme nemali ani jednu inauguráciu či habilitáciu. To vnímam ako slabšie miesto,“ pomenúva Demko jednu zo slabín univerzity. Chce, aby z kľúčových vedných odborov vychádzali docenti aj profesori.

Do svojich plánov zahrnul i riešenie celoplošného problému, ktorým je zastavenie poklesu počtu študentov. Cestou by popri budovaní humanitných odborov mohlo byť otvorenie technických smerov.

Skloňoval i prepojenie univerzity s mestom, ktoré sú podľa neho „spojenými nádobami“. Docielil by to založením tradície akademického festivalu v Ružomberku. „Dôverne to poznám vo Zvolene, kde Akademický Zvolen fungoval úžasne. Sprievody a aktivity sa uskutočňujú v celom meste. Nedávno vznikol na KU aj divadelný súbor, určite môže účinkovať aj na verejnosti,“ konkretizuje.

Ďalší presah medzi mestom a univerzitou vidí v basketbale, tradičnom športe vysokoškolákov, ktorý má v meste silné korene.

„Veľmi si prajem, aby to tu žilo,“ delí sa o svoju túžbu. Zároveň prezrádza i receptúru. „Nemôže byť každý solitér,“ tvrdí a dodáva, že oživenie mesta, ako aj univerzity predpokladá najmä angažovanosť ľudí.

Ilustračná fotografia – Anna Zábojníková 

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po stáži v sekcii zahraničného spravodajstva denníka SME ma viac zaujíma domáce dianie, aj v regióne, ktorý mi je už štvrtý rok prechodným domovom.