Nečakajme bohatého Ježiška. Taký neexistuje

Vianočné zamyslenie jezuitu Františka Kovaľa.  

Som si vedomý, že každý príhovor v tento dnešný deň bude nedostatočný. Udalosť, ktorú slávime, je podčiarknutá mnohými emóciami a zvýšenými očakávaniami nás všetkých.

Okrem toho, tajomstvo, o ktorom mám hovoriť, presahuje omnoho viac to, čo môže byť vložené do slov. Takže všetko tu povedané – čo ako slávnostne – oproti tomu, čo sa skutočne tejto noci stalo, je mizivé a všedné. No napriek tomu si táto udalosť zaslúži slovo. Preto hovorím. Slovo, ktoré chce byť zamerané nie len na rozum, ale aj na srdce.

Znamením Vianoc je „dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“. Znamením Vianoc sú chudoba, jasle, jednoduchosť, skromnosť…

Malé deti sú všetky rovnaké – pastieri ich môžu vidieť všelikde v domoch, v palácoch v bohatých podmienkach, ale ak uvidia niekoho v jasliach, to je on, to je ten očakávaný. Boh sám dáva znamenia – a podotýkam – sú len dve.

Cez Izaiáša hovorí „Panna porodí“ a ďalšie znamenie, to je znamenie jasieľ. Tu nie je nič ťažké na uvažovanie, na vysvetlenie. Jednoducho, spoznávate ho podľa jasieľ. Ak vaše Vianoce budú o chudobe, skromnosti, jednoduchosti, ak budú mať formu a podobu jasieľ, narodí sa Ježiš. Ale ak im vytvoríte inú podobu, tak možno budete sláviť nejaký sviatok, ale narodenie Ježiša to nebude.

Nehovorme „máme bohatého Ježiška“, lebo Ježiš prišiel chudobný, nemal kde hlavu skloniť. Bohatý Ježiško je len náš výmysel, alebo výmysel reklám, ktorým sme naivne uverili. Sväté písmo bohatého Ježiška nepozná. Ak sú Vianoce bohaté, tak len obsahovo – majú bohatý význam a posolstvo.

Máme sa teda vôbec tešiť vianočným darčekom? Samozrejme. Ale s vedomím, že najväčší dar sme už dostali – Ježiša. Popri ňom je každý iný dar malý. Venujme tak viac pozornosti tomuto základnému daru – dieťaťu Ježišovi.

Aj on sám dostal darčeky – od mudrcov. Ale tak, ako oni, aj my v prvom rade hľaďme na dieťa, nie na zlato, kadidlo a myrhu. Ak obrátime pozornosť na niečo iné, minuli sme sa cieľu Vianoc. Každý dar nesie v sebe symbol Božej štedrosti a dobroty. Dávame cez neho kúsok lásky, ktorá sa v nás narodila.

Tu nejde o to vynechať všetky záležitosti, ktoré vytvárajú dobrú atmosféru, spájajú rodinu, utužujú spoločenstvo. Je treba zachovať rodinné tradície, zvyky, darčeky, stromček. Len tomu všetkému treba dať nádych skromnosti a jednoduchosti, bez pýchy, arogancie, veľkých výdavkov.

Ak nás väčšinou udivuje to, čo je bohaté a vznešené, neočakávané a prekvapivé, tak práve počas Vianoc by mal byť v našich očiach iný údiv. Údiv, aké je všetko jednoduché, tiché, skromné… Údiv, aké je to všetko chudobné až neočakávané. Vianočný údiv je údiv nad skromnosťou. Boh túto noc prekvapil človeka chudobou a pokorou. Vianoce sú údivom, pri ktorom si človek položí ruku na ústa, zostáva bez slov, lebo takého Boha nečakal.

Neverím na Vianoce bohatých, slávnych, vplyvných a svätých – Ježiš nie je dvojtvárny. On je jednoduchý.

Sláviť Vianoce je umenie. Umenie tešiť sa z narodenia Syna Božieho. Lebo Vianoce bez Ježiša sú omyl. Vianoce sú o priateľstve Boha a človeka. Radujme sa, lebo dnes sa len všetko začína.

Radujme sa, lebo, hľa, už nie sme sami! Boh si postavil príbytok medzi nami!

Foto – Marek Hasák (ružomberský betlehem pri “vajci”)