Slávne časy ovenčené titulom majstra republiky aj Bohušom Golianom – svetovým i európskym šampiónom a dvojnásobným olympijským medailistom – vystriedala mizéria a zánik na klubovej úrovni.
Informácie o ružomberskom „wolley-balle“ siahajú do školského roku 1924/25. Tak vtedy o ňom písala výročná správa ružomberského gymnázia. Ako prvú zmienku o volejbale v meste ju takto datuje aj František Dian, ktorý sa venuje histórii športu v meste.
Obľúbený ako futbal
Pred takmer storočím v Ružomberku vznikali mužské aj ženské družstvá. Bolo tu toľko hráčov a tímov, že sa každoročne hrávali majstrovstvá Ružomberka. „Do roku 1938 sa popularitou vyrovnal futbalu,“ píše Dian v článkoch venujúcich sa histórii volejbalu.
Klenotom bol Bohuš Golian. Chlapec, ktorý prišiel do Ružomberka študovať. Preslávil sa však ako volejbalista. Člen Siene slávy ružomberského športu vyhral v roku 1956 s československou reprezentáciou titul majstra sveta a v 60. rokoch striebro aj bronz na olympiádach.
V Ružomberku podľa Diana chodilo na 2. národnú ligu do 500 divákov. Keď tu v roku 1978 vyhlásili anketu o najlepších volejbalistov roka, a pri tej príležitosti odohrali reprezentačné zápasy muži aj ženy ČSSR, v telocvični na SOU papierenskom – nad plavárňou – sa tiesnilo 700 divákov. Kto pozná tie priestory, asi tomu neuverí.
Po zmene režimu v roku 1989 prišiel strmý pád. Klub pod novým vedením odmietol pomoc od SCP, nedokázal sa stabilizovať a došlo k „narušeniu medziľudských vzťahov“. Volejbal nezachytil trend nástupu ženského basketbalu, upadal, až z mesta na organizovanej úrovni úplne zmizol.
Lopta je opäť vo vzduchu
Ružomberský volejbal prežíval len v školských telocvičniach či pri večerných partiách zanietených športovcov. Tento rok v lete ale uzrel svetlo sveta Volejbalový klub (VK) One Ružomberok.
„VK One ako jednotka, ako prvý, ako najlepší. Taká bola myšlienka. Chceme robiť volejbal poriadne, hrať na celoslovenskej úrovni a vytvoriť niečo neobyčajné,“ hovorí predseda nového klubu Tomáš Varga.
Počas leta urobil spolu s ďalšími nadšencami a členmi nábor, aby do klubu dotiahli deti. Boli úspešnejší, ako si na začiatku mysleli. V piatich kategóriách majú takmer 90 detí.
„Vidieť, že tu bola nejaká diera a my sme ju týmto športom vyplnili. Vidieť to aj na tom, že keď sa niekto prihlási na nejaký šport, tak po čase prehodnocuje ako mu to ide, či ho to baví a podobne. Rátali sme s tým, že po mesiaci-dvoch sa počty budú znižovať. Ale opak je pravdou a počty sa stále zvyšujú,“ teší sa Varga štatistike, ktorou by sa chceli pochváliť v každom mládežníckom športovom odvetví.
Po troch mesiacoch rozbehli kategórie mladších žiakov a žiačok, starších žiačok, kadetov a kadetiek. V žiackych kategóriách majú pritom toľko hráčov, že vedia vytvoriť aj B-tímy.
„Sme naplnení na maximum, čo vieme odtrénovať v takej kvalite, aby to bolo naozaj na úrovni a nepripomínalo to len záujmový krúžok. Keď som klub zakladal, rátal som so štyrmi trénermi. Teraz sme siedmi a nie je nás dosť,“ argumentuje ďalším číslom Varga.
Cieľ je úspech
Bez ohľadu na počty, nových neodmietajú. Najmä v mladších kategóriách nie. „Musíme začať od tých najmenších. Vidíme, že tí, ktorí sú starší, tak vedia hrať, majú nejaké skúsenosti, poznajú pravidlá, ale technika nie je dobrá. Rozumieme, že v školách nie je pre volejbal dostatočný priestor, ale práve preto sme založili klub, aby sme učili deti hrať technicky a výkonnostne,“ dodáva Varga s tým, že zo starších záujemcov si už asi budú musieť vyberať.
„Chceme sa do troch-štyroch rokov dostať na najvyššie méty. Porovnávať sa v detských kategóriách so zabehnutými klubmi, kde už výchovu majú za sebou. Postupne tak chceme dostať volejbal v meste na čo najvyššiu úroveň,“ opisuje zámery predseda nového športového klubu VK One.
Sebakriticky ale priznáva, že v súčasnosti je vidieť rozdiel medzi začínajúcimi ružomberskými deťmi-volejbalistami. Ak prídu hrať do Žiliny, Martina či Banskej Bystrice, zatiaľ v pravidelnom meraní síl na nich nestačia.
„My tréneri urobíme všetko, aby sme dali deťom tú najlepšiu kvalitu. Keď to budeme robiť poriadne, výsledky určite prídu,“ uisťuje tréner a predseda klubu v jednom.
Úžasný šport
Dlhodobým problémom mesta je neexistencia poriadnej športovej haly. Aktuálne pripravovaná rekonštrukcia haly T-18 na Plavisku situáciu len umocňuje. Ako problém to vnímajú aj volejbalisti, no nerobia si z toho ťažkú hlavu.
„Určite by sme radi trénovali na jednom mieste a mali hodiny so všetkými vekovými skupinami vkuse za sebou. Takto musíme lietať medzi Klačnom, Zarevúcou a Likavkou, kde máme k dispozícii telocvične. Ale začíname, aj my sa musíme zlepšiť, prejsť nejakým vývojom a uvidíme, či sa nepodarí aj u nás postaviť halu, akú majú v niektorých menších mestách,“ bez náznaku skepsy reaguje Tomáš Varga.
Na tréningu mladších žiakov a žiačok na Klačne je v čase nášho rozhovoru plná telocvičňa. Venujú sa im traja tréneri. Pri stene čakajú nejakí rodičia. Niektorí v rozhovore, iní s pohľadom upretým do mobilu, viacerí však nový šport v meste pozorne sledujú.
„V lete som sa dopočula o volejbale. Dovtedy som ho nikdy nehrala, tak som si povedala, že by mohlo byť fajn zapojiť sa. Mala som pravdu, je to úžasné,“ smelo hovorí 13-ročná Soňa Cabanová.
„Určite je to profesionálnejšie a náročnejšie ako v škole. Doteraz som tancovala, ale chcela som nejaký akčnejší šport, a volejbal to spĺňa,“ pridáva sa spoluhráčka Barbora Betíková.
Na tréningu ich lopta ešte nie vždy poslúcha. No entuziazmus im naozaj nechýba. „Nebudeme si klamať, pri podaní mám problém prehodiť cez sieť, ale myslím si, že som sa od leta dosť zlepšila,“ odvetí Soňa a na otázku, či sa teší, keď dostane príležitosť v prvom naozajstnom zápase, bez váhania odpovie: „Bude to iné hrať proti neznámym ľuďom, ako tu na tréningu, kde všetkých poznám. Ale verím, že to dáme, no nie?“
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 11/2019.
Titulná fotografia – volejbalový tréning VK One Ružomberok. Foto – autor.
