Našich 10 dolnoliptovských naj

Čo by mal – nielen počas tohto leta – okúsiť každý obyvateľ či návštevník Ružomberka a jeho okolia?

  1. Dať si rande so svojím mestom

Zakrpatená kondička dostane mierne zabrať, pľúca zaťažia trhané nádychy a výdychy. Návšteva jednej z ružomberských dominánt je spätá s vynaložením značnej fyzickej námahy. No pridŕžanie sa mohutného bieleho zábradlia zaistí ako-takú stabilitu a človek výstup po Školskom schodišti nebanuje. Výhľad zhora vykompenzuje tých 155 schodov v nohách.

Na Námestie Andreja Hlinku ich vedie šiestimi schodiskami dokopy 579. Ak by mal mať Ružomberok svoj soundtrack, navrhujeme Müllerovu skladbu Po schodoch.

Stačí spraviť 180-stupňový obrat a môžeme sa zrakom vpiť do viac než storočnej budovy radnice: ďalšej mestskej stavby s dobovým vzhľadom, z ktorej sála história. Aj keď interiér niekedy prináša zdvihnutý tlak v podobe rozhodnutí funkcionárov, srdce pookreje aspoň pri šate budovy.

Pár krokov je vzdialené mauzóleum Andreja Hlinku. Telesné ostatky černovského rodáka by však návštevníci hľadali márne. V obave z Červenej armády ich na konci druhej svetovej vojny odviezli. Dodnes sa nevie kam.

V meste prebýva aj najstarší Andrej na Liptove. V úctyhodnom veku 512 rokov vyzváňa z veže farského kostola sv. Andreja. Terajší katolícky chrám slúžil počas svojej histórie aj evanjelikom. Tí majú v súčasnosti vlastný kostol. Svoju modlitebňu mali i židia – ich synagóga (spolu s mauzóleom „položka“ v zozname národných kultúrnych pamiatok) sa po rekonštrukcii transformovala na priestor pre rozmanité kultúrne podujatia.

Dva na sebe uložené kvádre – Galéria Ľudovíta Fullu – sú vďaka výstavám nielen miestom estetického potešenia, ale i nadobúdania či prehlbovania zručností v pravidelných tvorivých dielňach. A oplatí sa odbehnúť aj k susedom v Liptovskom múzeu.

  1. Podať si ruku s umelcom

Mesto netvoria budovy, ale predovšetkým ľudia. A Ružomberok bol vždy miestom kultúry a umenia. Výpočet osobností, ktorí sa tu narodili a pôsobili, počnúc majstrom Ľudovítom Fullom, by mnohonásobne presiahol rozsah nasledujúcich riadkov.

Spomeňme preto aspoň (niektorých) žijúcich. Stálicami literárnej brandže sú Jozef Karika, Jaroslav Rezník starší či Anton Lauček. Široké rady Literárneho klubu ružomberských spisovateľov sú však dôkazom, že dolný Liptov kvalitnou literatúrou naozaj žije.

A nielen literatúrou. Ružomberský Cech architektov združuje viacero oceňovaných architektov. Viete napríklad o tom, že hlavným architektom nášho hlavného mesta bol Ružomberčan Štefan Šlachta?

V hereckej brandži kroky hollywoodského velikána z Ružomberka Petra Lorreho nasledujú Peter Marcin, Igor Adamec či Silvia Šuvadová.

Neznámou, ale o to výraznejšou osobnosťou módneho návrhárstva je „miss crazy“ Lenka Sršňová. V hudobnej brandži zasa rezonuje meno skladateľa Petra Machajdíka.

  1. Zdolať Choč

Ružomberok je mesto v prírode, obkolesené Veľkou Fatrou, Nízkymi Tatrami a Chočskými vrchmi. Ponúka jednodňové túry aj viacdňové etapy. Či už je to Čebrať, Sidorovo, Choč, Smrekovica, Prašivá, Rakytov, hrebeň Veľkej Fatry, vodopády, Malinné Brdo, Matejkovo, Bystré, Ludrovská, Ľubochnianska či Čutkovská dolina alebo mnohé ďalšie lokality.

Čutkovská dolina.

„Odporučil by som jednoznačne Choč. Nemá blízko seba žiadny podobne vysoký vrch. A preto pri dobrej viditeľnosti vidíte Tatry, Malú aj Veľkú Fatru a cez Oravu až do Poľska. Na západe sa dá dovidieť až do Čiech. Výhľady, aké nezažijete len tak hocikde na Slovensku,“ odporúča zanietený turista a vedúci Informačného centra v Ružomberku Milan Kolčák.

A keď už budete v okolitej prírode, dobre sa obzerajte. Je celkom možné, že zbadáte medveďa či jeleňa, začujete hlucháňa alebo murárika, nájdete huby aj lesné ovocie a napijete sa z niektorého z množstva prírodných či minerálnych prameňov.

  1. Osviežiť sa minerálmi

Práve bohatstvo výdatných minerálnych prameňov zatraktívňuje prírodné bohatstvo dolného Liptova. Ťažia z neho aj v Bešeňovej. V jej chotári sa nachádza približne štrnásť prameňov. Podobne ako piešťanské či trenčianskoteplické patria medzi najvyhľadávanejšie.

V Lúčkach je liečivých minerálnych prameňov o viac ako polovicu menej, no obľúbenosti miestnych kúpeľov to neuberá. Mnohým sa toto miesto vryje do pamäti aj vďaka majestátnemu vodopádu, na ktorý natrafíte priamo v obci.

V neďalekej Kalamenskej doline vyviera menší termálny prameň s teplotou vody 33 stupňov. V prírodnom jazierku si tak môžete dopriať príjemné kúpanie aj v chladnejších mesiacoch. Počas leta je tiež veľmi využívané travertínové jazierko pri Rojkove.

Pramenitou vodou môžete uhasiť smäd v Korytnici či Ľubochni, niekdajších kúpeľných veľmociach. Liptovská Lúžna, Hrboltová, Liptovská Osada, Liptovské Sliače, Štiavnička či Ludrová – aj v týchto lokalitách sa predovšetkým s medokýšmi, čo je ľudový názov pre kyslú minerálnu vodu, roztrhlo vrece. Tak teda na zdravie!

  1. Opáčiť miestne dobroty

Návštevu liptovských končín by mal náležite pocítiť aj žalúdok. „Vcucnutie“ do tunajších salašov je niečo ako povinná jazda.

Niektorých etnológov by mohla pomedzi sústa bryndzových halušiek či pirôh mierne rozladiť skutočnosť, že tieto pochutiny titulujeme ako národné jedlá, hoci „prabryndza“ je dedičstvom rumunskej valašskej kolonizácie. Slaný ovčí syr si však domáci modifikovali natoľko, že táto výdatná dobrota sa oprávnene môže hrdiť prívlastkom slovenská.

Pri syroch ešte ostaneme. Ktoré iné jedlo by ste si na Liptove mohli zakúpiť ako suvenír? Dozaista by aj bôčik mal svoje čaro, no mnohoraké variácie liptovských syrov – údené, neúdené, parenice, oštiepky, korbáčiky či nite – charakteristicky obťažkávajú výklady suvenírových stánkov. A dlho sa tam neohrejú.

To pravé kapustové ponúka meteník. Koláč, ktorého hlavnú ingredienciu tvorí kyslá kapusta, kedysi miestni jedávali namiesto chleba. Sýtil ich doma, pri robote v lese, aj na poliach.

Kulinárska hádanka – sú to plnené bravčové črevá, ale nie sú to jaternice. Indícia – najnovší kandidát na európsku ochrannú známku. Správna odpoveď – liptovské droby. Presná receptúra je výrobným tajomstvom, no vytrénované chuťové receptory identifikujú zemiaky, cibuľu, škvarky, majorán či soľ. Skutoční gurmáni poznajú aj ich tenšiu verziu s príznačným názvom – šialence.

  1. Podľahnúť folklóru

Energiu vám na dolnom Liptove nedodajú len prírodné krásy, dobré jedlo a pitie, ale aj krása a šikovnosť miestnych obyvateľov. Nádherne vycifrované dievky a ešte vycifrovanejší mládenci, cimbalová muzika, šikovní remeselníci… Na dolnom Liptove sa na kultúrne dedičstvo nezabúda.

Načerpať ľudovú atmosféru môžete napríklad vo Vlkolínci. Letné prázdniny ponúkajú Remeslofest či tradičnú Nedeľu vo Vlkolínci.

A keď už tam budete, nakuknite aj do humna oproti galérii. Možno tam natrafíte na umeleckého rezbára Rastislava Sabuchu, ktorý sa usiluje zachytiť v dreve obraz pôvodného vzhľadu podhorskej osady, ktorej obyvatelia zasvätili život tvrdej práci.

Takmer v každej dolnoliptovskej obci nájdete folklórne zoskupenie, ktoré sa svojich tradícií nehodlá vzdať a obvykle umelecky doladí každú dedinskú akciu. Husia koža vám nabehne aj z vystúpení ružomberského Folklórneho súboru Liptov.

Vďaka desiatkam zanietených folkloristov si dolný Liptov pripomína fašiangové bursy, pochovávanie basy pred pôstom, vynášanie Moreny, stavanie mája, pálenie jánskych ohňov či iné pradávne zvyky našich predkov.

  1. Okúsiť černovské genius loci

Černová, to nie je len pár riadkov v učebniciach dejepisu o Andrejovi Hlinkovi a černovskej masakre. Aj keď práve táto osobnosť a s ňou spätá tragická udalosť je to, čo najviac poznačuje ducha tejto ružomberskej mestskej časti.

Práve počas týchto mesiacoch sa o Černovej hovorí o čosi viac. Aj keď stále menej, ako by si to zaslúžila. V októbri sme si pripomenuli 110. výročie černovskej masakry a v auguste 80. výročie smrti Andreja Hlinku.

Hlinkov rodný dom, ním postavený kostol Ružencovej Panny Márie, aj pamätník obetiam černovskej tragédie vám ochotne ukáže nielen skúsená sprievodkyňa Mária Hatalová, ale ktorýkoľvek z právom hrdých obyvateľov historickej Černovej.

  1. Nadýchnuť sa histórie

Aj keď Vlkolínec a Černová neodmysliteľne patria k ružomberským dejinám, netreba zabúdať ani na neprehliadnuteľný hrad Likava, nad Kalamenmi ukryté ruiny Liptovského hradu, archeoskanzen Havránok s jedinečnými keltskými nálezmi či Kaštieľ sv. Žofie v Ružomberku. Teda, pardon, v najstaršom objekte v meste už len nakúpite.

Kostol všetkých svätých v Ludrovej-Kúte.

Či už ste veriaci alebo nie, obísť by ste nemali ani trojicu fascinujúcich kostolíkov. Najznámejší je legendami o templároch opradený gotický Kostol Všetkých svätých v Ludrovej-Kúte. Menej známym, ale nemenej tajomným je románsko-gotický Kostol sv. Martina v Martinčeku s nádherne reštaurovanými nástennými maľbami. A, áno, aj s týmto kostolom sú späté archeologickými výskumami nepotvrdené legendy o templároch.

Trojicu gotických skvostov uzatvára Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Hrboltovej. Ten bol síce postavený až v 19. storočí, ale obsahuje zachované presbytérium z 13. storočia. V roku 2011 reštaurátori odkryli pôvodné konsekračné kríže a dokonca aj nezvyčajnú vizitku majstra, ktorý sa v pôvodnej gotickej svätyni pod svoje dielo podpísal vlastnou dlaňou.

  1. Prebehnúť sa ulicami

Nohy vás na dolnom Liptove môžu bolieť nielen z návštevy početných pamiatok, ale aj z behu ulicami Ružomberka. Nebojte sa, niet pred kým utekať, nikto vás odtiaľ nebude vyháňať. Práve naopak. Miestne bežecké podujatia priťahujú športovú verejnosť z blízka aj z ďaleka. Množstvo bežeckých pretekov práve v tomto roku, vďaka jedinečnej Ružomberskej bežeckej lige, explodovalo do neuveriteľnej početnosti.

Rozmohla sa tiež horská cyklistika na všetky spôsoby, a ak by sme do kokteilu pridali ďalšie jednorazové podujatia a turnaje, ktoré sú otvorené verejnosti – plážový volejbal, nohejbal, nočný skialpinizmus, tenisové, florbalové, biliardové a mnohé iné – konštatovanie o meste športu je namieste.

A to sme ešte nespomenuli športy, v ktorých konkurujeme najlepším  – futbal, basketbal, ale aj stolný tenis.

  1. Zdvihnúť si adrenalín

Komu tradičné športové disciplíny príliš nevoňajú, môže sa zapotiť aj pri čoraz populárnejších adrenalínových aktivitách.

Ski & bike family park Malinô Brdo ponúka jazdu na horských kolobežkách či kárach. Pre milovníkov zjazdového bicyklovania je pripravených desať trás, ktoré sú odstupňované podľa náročnosti.

V Hrabovskej doline sa nachádza Tarzánia, najväčší lanový park na Slovensku. Jeho súčasťou je lanový labyrint, ale aj 300-metrová lanová dráha, ktorá ponúka jazdu s výhľadom na Hrabovskú priehradu.

V Čutkovskej doline sa zabavíte v parku Obrovo. Jeho návštevou potešíte najmä deti, pre ktoré je pripravené množstvo atrakcií vrátane trampolíny, lukostreľby či veľkého 3D šachu. Najväčším lákadlom parku je zjazd lanovou dráhou ponad dolinu.

V Ružomberku sa dá vyblázniť pod holým nebom aj so zbraňou v ruke. Paintball je určený nielen pre mužov, ale pre všetkých, ktorí sa neboja vyzvať súpera na adrenalínový súboj.

Pre milovníkov výšok je zasa k dispozícií tandemový voľný či motorový paragliding z letiska Lisková. Okrem toho letisko ponúka aj vyhliadkové lety s Liptovom ako na dlani.

A niet pochýb, že po okúsení našich 10 naj, budete mať Liptov navždy v srdci!

Anna Šenkeríková, Nikola Marhefková, Anna Zábojníková, Imrich Gazda, Peter Kravčák

Zoznam 10 liptovských naj je výsledkom subjektívneho uvažovania členov redakcie Ružomberského magazínu a zďaleka nevyčerpáva všetko, čo dolný Liptov ponúka.

Titulná fotografia – Anna Šenkeríková

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 7/2018.