Napadnutý poľovník: Útok medveďa bol akceptovateľným správaním

Počas uplynulého týždňa sme priniesli informáciu o dvoch útokoch medveďa. Podarilo sa nám hovoriť aj s druhým napadnutým mužom, ktorý opísal samotné stretnutie. 

Medveď napadol poľovníka Radoslava Popraca z Liptovskej Štiavnice 18. marca v poľovnom revíri Salatín. V ten istý deň muž nahlásil útok hospodárovi, ktorý kontaktoval Štátnu ochranu prírody. O dva dni neskôr sa spolu s poľovníkom vybral na miesto útoku pracovník NAPANT-u Stanislav Ondruš na terénne šetrenie. Výsledkom stretnutia bol zápis napadnutia. O stanovisko sme preto požiadali Štátnu ochranu prírody. Podľa slov napadnutého poľovníka však neuviedli všetky informácie správne. A to aj napriek tomu, že priebeh udalosti rozpovedal terénnemu pracovníkovi. Teraz ich povedal aj nám.

Do lesa šiel bez zbrane

Poľovník sa do Komorníckej doliny vybral okolo tretej poobede. „Bol som bez zbrane. V jarnom období nechodíme ozbrojení. Chodíme buď po chodníkoch hľadať zhody jelenej zveri alebo kontrolovať soliská po zime,“ vysvetľuje 45-ročný Radoslav Poprac.

Štátna ochrana prírody uviedla, že muž sa nachádzal v druhom ochrannom pásme Národného parku, kde je prirodzený výskyt medveďa hnedého.

„Muž bol pri výkone práva poľovníctva, takže z hľadiska zákona o ochrane prírody a krajiny nič neporušil,“ potvrdil pracovník NAPANT-u Stanislav Ondruš.

„Tvrdenie ochranárov nebolo myslené zle, ale navonok to evokuje, že som šiel do hory s puškou, aby som počkal, kým vyjde zver a mohol ju zastreliť. Mysleli to tak, že ak ide poľovník mimo chodníka, má na to právo,“ zdôrazňuje napadnutý poľovník.

Do hory sa muž vybral so psom. Prechádzal po chodníkoch jelenej zveri a po 16. hodine sa rozhodol, že z bočného chodníka prejde cez skalný terén na hrebeň, aby si skrátil cestu. Keď prechádzal cez skaly, pes sa oddelil a šiel dole na dolinu.

„Informácia o tom, že pes môže v biotope medveďa vyprovokovať šelmu, nie je reálna. Pes nebol v kontakte s medveďom, navyše fúkalo od hrebeňa a dolu dolinou, zviera ho nemohlo ani len zacítiť,“ komentuje poľovník.

Keď prechádzal cez skalné útvary, dostal sa na prvú úroveň kaskád. V tom v skalách uvidel nos medveďa, ktorý zafučal. Medveď už o poľovníkovi vedel.

„Snažil som sa cez skalné útvary vydať preč od brlohu. To, že ide o brloh bolo zistené až neskôr. V správe je uvedené, že som postupoval rýchlo, ale vzhľadom na povahu terénu sa nedalo ani chodiť a už vonkoncom nie bežať,“ hovorí o blízkom strete so zvieraťom poľovník.

V lesoch pri Ludrovej a Štiavnici útočili medvede. Muži skončili so zraneniami

Medveď muža pohrýzol do lakťa

Medveď v tej chvíli vystrčil celú hlavu a výstražne zaručal. „Stále som sa snažil postupovať preč. Bol som otočený chrbtom, no počul som ako medveď vybehol za mnou. Keď som už počul ako zaručal dva metre za mnou, vtedy som inštinktívne vyrazil do rýchlosti, ale to sa nedalo. Po prvom kroku sa mi pošmykla noha.“

Poľovník spadol na ľavý bok, medveď ho zachytil za ruku a ťahal po skalách. „Bola to mela. Chvíľu som bol na zemi, chvíľu vo vzduchu a chvíľu na medveďovi. Na chvíľu akoby prestali platiť zákony gravitácie,“ hovorí o nešťastnom stretnutí so zvieraťom poľovník.

Po chvíli sa ocitol na okraji skaly. Medveď už nebol zahryznutý v poľovníkovom lakti, no s mužom bol stále v kontakte.

„Skočil som zo skaly aj napriek tomu, že som nevidel, čo sa nachádza pod okrajom. Našťastie, pod zrazom bol len prudký svah. Možno som sa ešte raz odrazil nohou, ale potom to boli už len saltá a kotrmelce. Dokotúľal som sa do lístia, asi 20 metrov nižšie od okraju skaly,“ spomína na riskantné rozhodnutie Radoslav Poprac.

Lokalita napadnutia. Foto: (Radoslav Poprac )

Medveď však muža prenasledoval aj naďalej. Rozhodnutie skočiť dolu svahom mu však napokon pomohlo, pretože mohutné šelmy majú problém pri behu dolu prudkým svahom. „Neplánoval som to, bol to inštinkt a ten mi napokon aj pomohol, pretože medveď ma už ďalej neatakoval. Keď som dopadol do lístia, videl som ako preletelo aj zviera, a bežalo smerom na dolinu,“ hovorí o chvíli, kedy poslednýkrát uvidel medveďa.

Muža však bolela ruka a cítil, že ma rozbité koleno. Postavil sa a vybral sa smerom do doliny, kde už našiel aj svojho psa.

„Volal som na pomoc kolegovi poľovníkovi, ktorý v tom čase robil kontrolu prikrmovacích zariadení. Pri aute sme neskôr zistili, že mi medveď prehrýzol ruku. Až na jednu to neboli hlboké rany. Očným zubom mi prehrýzol lakeť do štvorcentimetrovej hĺbky,“ hovorí o zraneniach člen Poľovníckeho združenia Salatín.

Poľovníci teda ihneď smerovali do vojenskej nemocnice. Ranu mužovi drenážovali a na preväzy chodil najskôr každý a potom každý druhý deň. Po dvoch týždňoch už mohol ruku používať naplno.

„V správe bola informácia, že ma medveď pohrýzol aj do nohy, no koleno som si pri skoku poranil sám,“ hovorí Radoslav Poprac.

Zraz zoskoku. (Foto: Radoslav Poprac )

Medzi oboma prípadmi zatiaľ nie je potvrdená spojitosť

Útok nahlásili na Štátnu ochranu prírody aj na Okresný úrad, Odbor životného prostredia v Ružomberku. O dva dni neskôr sa na miesto činu vybral poľovník v spoločnosti kolegov poľovníkov a pracovníka Štátnej ochrany prírody. „Mal som tam dôvod ísť, pretože počas skoku som stratil ďalekohľad aj palicu. Všetko sme našli. Pri šetrení sme zistili, že sa v skalách nachádza pravdepodobný brloh,“ hovorí o mieste útoku poľovník.

Blízko lokality nainštalovali po útoku zariadenie, ktoré robilo fotozáznamy a v širokom okolí robili poľovníci aj kontrolu prechodu zveri. „Prítomnosť medveďa zatiaľ nepotvrdili. Boli teórie, že by to mohla byť medvedica s mladými. Podľa útoku to aj tak vyzerá, že sa bránila, no podľa toho, čo som videl, zviera vyzeralo ako samec. Po útoku navyše medveď bežal na dolinu. Keby to bola samica, tak by si chránila mladé, ale opäť sme len pri domnienkach,“ zamýšľa sa nad medveďom poľovník.

Priznáva si však chybu, že v tom čase sa na mieste nemal nachádzať. „Bola to vzdialenosť 15 metrov. Pre niektorého medveďa je to akceptovateľná vzdialenosť, pre iného nie. Bola to hraničná situácia, ktorú môže medveď vyhodnotiť tak, že urobí buď falošný alebo nedokončený útok, či výpad alebo prejaví pózu dominancie. Medveď sa rozhodol pre útok, a bolo to akceptovateľné správanie medveďa,“ hodnotí celú situáciu Radoslav Poprac.

Primátor požaduje odstrel medveďov, ministerstvo ani ochranári s ním nesúhlasia

Pred dvomi týždňami zaútočil medveď aj na 35-ročného Ludrovčana.

„Medzi oboma prípadmi zatiaľ nie je potvrdená akákoľvek spojitosť,“ povedala pre Ružomberský magazín manažérka pre komunikáciu Štátnej ochrany prírody Anna Weissová.

„Nevieme, či ide o rovnakého medveďa alebo nie. Ak by však išlo, tak máme problém. Bol by to medveď, ktorý si dvakrát vyskúšal útok na človeka a môže ho opakovať. Jedná sa o vzdialenosť medzi lokalitami 1,5 km vzdušnou čiarou, takže to mohli byť aj dva medvede,“ hovorí napadnutý poľovník.

Najlepší ochranár je dobrý poľovník

Radoslav Poprac je poľovníkom osem rokov, no do lesa chodil ešte ako malý chlapec. Počas poľovačiek či sedení na posede už videl toľkokrát medveďa, že keby to zrátal, vyšlo by mu trojciferné číslo.

„Stretol som medveďa aj na poľovačke, keď sme sa takmer zrazili. Medveď reagoval prirodzene placho, mal priestor odbehnúť. Toto bolo po prvýkrát, keď na mňa zaútočil. Terén bol veľmi náročný a medveď mal len dve možnosti. Buď odísť jedným prechodom alebo zaútočiť. Vybral si druhú možnosť,“ hovorí o stretoch s medveďmi poľovník.

Záber medveďa z vlaňajšieho videa, ktoré sa podarilo natočiť poľovníkovi. (Foto: Radoslav Poprac)

Prácu ochranárov si 45-ročný muž váži aj keď tvrdí, že najlepší ochranár je dobrý poľovník, pretože zver pozná a aj ju chráni. „Práca poľovníkov a ochranárov musí spolu hrať. Rovnako ako aj oni, aj my musíme robiť kompromisy, inak nenájdeme spoločnú reč,“ zdôrazňuje poľovník. Priznáva však, že často stretáva ľudí, ktorí sa poľovníkov pýtajú, prečo medvede nestrieľajú.

„Nemôžeme ich strieľať. Sú na to len špeciálne výnimky z ministerstva životného prostredia, kedy môže byť realizovaný odstrel. Na druhej strane, sú zase zástancovia medveďov, ktorí si predstavujú, že po ničom inom netúžime. Nikoho odstrel medveďov neláka. Nie je to ani poľovnícky zážitok, ani žiadna výzva. Medveď je ľahko dostupný. Stačí, že vysypete vrece jabĺčok a medveď sa naučí chodiť s takou pravidelnosťou, že si podľa neho môžete nastaviť hodinky,“ vysvetľuje Radoslav Poprac.

Medvede sú pre poľovníkov rovnako dôležité zvieratá ako všetky ostatné. „Chceme ich mať v revíri, ale tiež nechceme vidieť dokaličeného kamaráta alebo mať strach, keď niekto z rodiny či známych pôjde do lesa. Keď je medveďov veľa, tak slabšie jedince môžu podliehať deviácii a môžu sa zmeniť na zviera so zmeneným správaním. Strácajú plachosť, rešpekt pred človekom či ľudskými obydliami, a to je už reálne problém,“ tvrdí poľovník.

Medvedica s mladými zachytená poľovníkom v roku 2018. (Foto: Radoslav Poprac)

Zároveň by uvítal, keby prišiel program na odchyt medveďov, no zamýšľa sa aj nad tým, kam by potom medvede smerovali. „Zoologické záhrady sú preplnené. Krajiny, kde sa medveď nevyskytuje alebo vyskytuje v menšej miere ich nechcú. Sme krajina s najvyššou hustotou medveďa na územie. Ak by sme brali do úvahy len lokality, kde sa vyskytuje, teda severné Slovensko, tak sme suverénne rekordérmi. Navyše, máme aj vysoké percento útokov a stretov. Túto otázku treba riešiť, ale nie je to úloha poľovníkov, ale kompetentných.“

Poľovný revír Salatín má 30 členov. V Liptovskej Štiavnici ho tvoria Zemianska a Komornícka dolina. V Ludrovskej doline je hranicou potok a revír siaha až po Salatín. Ide o lokality, ktoré sú pre medveďov atraktívne a podľa slov poľovníka ich tam v revíri majú dosť.

Titulná fotografia: Poľovník Radoslav Poprac. Foto: autorka

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.