V Hýrošovom parku postavili máj a otvorili Dni mesta Ružomberok (+ video a foto).
Približne tristo až štyristo ľudí prišlo v stredu predpoludním do Parku Štefana Nikolaja Hýroša, aby si pozreli tradičné stavanie mája a vystúpenia v podaní Folklórneho súboru (FS) Liptov.
Pre slobodné dievčatá a dobrú úrodu
„Máje stavali už Rimania a aj oni to prevzali od Etruskov. Zeleň je symbol ochrany pred, takže zelené stromčeky alebo vetvy sa dávajú aj na nedostavané domy a krovy. Má to chrániť pred zlými silami, aby sa tam nedostali, kým je dom otvorený,“ priblížil históriu i súčasnosť tradície Igor Littva z FS Liptov.
„Mládenec svojím vyjadrením, že má dievčinu rád a stavia jej máj, tak zároveň dáva najavo, že ju chce chrániť,“ dodal aj tú najtradičnejšiu verziu, akú poznáme v našich končinách už desiatky rokov.
„Dievča zase na oplátku darovalo svojmu vyvolenému košeľu, Mládenci potom išli s muzikou do každého domu, kde bol máj, a tam vykrútili pri tradičných piesňach každú ženu v domácnosti. Spievali sa piesne ako Máj, máj zelený, pod oblôčkom sadený alebo Staviame my máje, čo nám dáte za ne,“ spomínala na nie tak dávnu minulosť rozšírenú najmä na slovenskom vidieku Miroslava Demková z FS Liptov.
Okrem májov sa v minulosti zdobili aj mosty či domy, najmä lipovými vetvičkami, čo malo symbolizovať ochranu pred búrkou. Zároveň je symbolom sily a veľkosti úrody pre poľnohospodárov.
Neodmysliteľnou súčasťou tradície býval aj alkohol. „Tanečnice ponúkali tanečníkov a prizerajúcich sa pálenkou a vyberali za máj peniaze,“ hovorí Miroslava Demková.
Máj mal aj ďalšie svoje alternatívy. Ak ho stavali krčmárovi, zavesili naň aj fľašu. Richtárovi zase dali na vrcholec veniec.
Neexistuje, aby ho nepostavili
Máj v Hýrošovom parku tradične stavajú mládenci z FS Liptov, zdobia ho ich kolegyne zo súboru. Strom na máj im poskytnú Mestské lesy.
V parku sa s ním partia chalanov poriadne natrápila a pri stavaní im raz aj spadol.
„Dostali sme ho len tri dni predtým. Lata je čerstvá, klzká, nedalo sa chlapcom oprieť, sú zalepení od smoly. Samozrejme, čerstvý strom je aj poriadne ťažký. V minulosti sa strom na máj zoťal už vo februári a potom sa dvakrát lúpal, aby preschol. Musíme si dať pozor o rok, aby tá lata nebola úplne čerstvá, ale aby bola staršia, už trochu preschnutá,“ vysvetľoval Igor Littva, prečo ten tohtoročný máj narobil chlapcom toľko starostí.
„Ideme znovu, musíme ho postaviť. Neexistuje, aby sme ho nepostavili,“ odvetil, čo mu napadlo, keď máj spadol. Len kúsok od nebezpečne blízko stojaceho hlúčika ľudí i lampy mestského osvetlenia. Pád bol, našťastie, kontrolovaný.
K druhému pokusu pribehli aj niekoľkí chlapi z radov divákov. V Hýrošovom parku tak máj ochraňuje ružomberské devy i úrodu poľnohospodárov.
Sviatok práce
„Spojili sa všetky politické inštitúcie, vrátane strany Smer-SD a oslavujeme všetci spoločne tento sviatok, čo je dobre, že držíme spolu,“ uviedol primátor mesta Igor Čombor pri privítaní Ružomberčanov v parku. Vo svojom príhovore sa zameral najmä na pripomenutie významu 1. mája ako sviatku práce.
Vyzdvihol účasť prítomných ľudí na oslave a zároveň si povzdychol, že je škoda, že ich neprišlo viacej.
Primátor hovoril štrajkoch v USA na konci 19. storočia, z ktorých dnešný sviatok vzišiel. Medzi robotníkmi, ktorí sa domáhali svojich sociálnych práv boli vtedy aj zahraniční Slováci. Neskoršími udalosťami ako Clevelendskou a Pittsburghskou dohodou sa aj oni pričinili o to, že dnes máme slobodu a demokraciu, hovoríme po slovensky a slávime prvý máj.
„Dnes treba hovoriť vážne lebo je doba, keď mnohí chcú rozbiť ľudí na Slovensku, aby sa postavili proti sebe. Robia to, čo už hovoril kráľ Svätopluk, že sa nesmú dať tri prúty jeho synov od seba, lebo ich poľahky zlomia, a to sa dnes robí,“ hovoril primátor vo svojom prejave.
Prvý máj prepojil aj s Vavrom Šrobárom a Andrejom Hlinkom, ktorí tiež ukázali, že treba držať spolu.
„Liptovský Mikuláš nemusím, máme medzi sebou súperenie, ale bolo to v tomto meste, kde v Ružomberku pôsobiaci Vavro Šrobár 1. mája 1918 vystúpil a povedal, že slovenský národ chce byť slobodný a chce mať sebaurčenie. Vavro Šrobár a Andrej Hlinka spoločne bojovali za slobodu Slovákov. Dokázali to už v roku 1906, keď Hlinka podporoval Šrobára v kandidatúre do Uhorského snemu a obaja boli potom za to vo väzení,“ priniesol historickú vsuvku prítomným Ružomberčanom primátor Igor Čombor.
Podľa neho sú práve takéto sviatky a tradície príležitosťou, ktorá by mala ľudí spájať.
Divákom sa prihovoril aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Ján Podmanický zo Smeru-SD, ktorý vyzdvihol názory, ktoré nie sú v hlavnom prúde masovokomunikačných prostriedkov a pripomenul, že práve pred sto rokmi bol spáchaný pokus o atentát na Andreja Hlinku.
„História je učiteľkou života, mali by sme si to uvedomiť a poučiť sa z dejín,“ vravel Podmanický.
Podľa neho, ak by neexistoval zásluhový zákon z dielne NR SR, o Hlinkovi by sme dnes vďaka nemenovaným neprajníkom hovorili takmer ako o fašistovi.
Fotografie a video – autor.
