Na spomienkovú slávnosť v Černovej najvyšší štátni predstavitelia neprišli

Celý víkend Ružomberčania, ale najmä obyvatelia Černovej spomínali na 110. výročie černovskej masakry. Slávnostnú omšu slúžil najvyššie postavený Slovák vo Vatikáne.

Oslavy 110. výročia černovskej masakry poznačilo nepriaznivé počasie. Na mieste tragédie v blízkosti kultúrneho domu sa v sobotu krátko popoludní za daždivého a veterného počasia zhromaždilo asi 250 ľudí.

Privítal ich primátor mesta Igor Čombor, s krátkymi pozdravmi vystúpila veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku Inge Magistad, spišský biskup Štefan Sečka a štátny tajomník ministerstva vnútra Rudolf Urbanovič.

Prezident, predseda parlamentu, ani premiér na spomienkovú slávnosť napriek pozvaniu zo strany mesta neprišli. Andrej Kiska a Robert Fico nad podujatím prevzali aspoň oficiálnu záštitu.

„Netreba sa pozerať na to, kto z pozvaných hostí prišiel, a kto nie. Dôležitejšie je, že odkaz tých pohnutých udalostí nesieme ďalej,“ povedal pre Ružomberský magazín miestny poslanec a jeden z hlavných organizátorov spomienky Patrik Habo. Zároveň ocenil príkladnú spoluprácu všetkých černovských spolkov a združení, cirkvi, ako aj vedenia mesta pri príprave slávnosti.

Z miesta masakry sa spomínajúci presunuli do kostola Ružencovej Panny Márie, ktorého násilná posviacka 27. októbra 1907 bola príčinou tragickej streľby uhorských žandárov, pri ktorej zahynulo 17 ľudí.

Svätú omšu slúžil arcibiskup Cyril Vasiľ, ktorý vo Vatikáne zastáva pozíciu sekretára Kongregácie pre východné cirkvi. Vo svojej homílii prepojil černovskú tragédiu s aktuálnym dianím.

„Černovskí mŕtvi majú mená vytesané do kameňa. Identitu ľudí, ktorých telá boli zmenené na putujúce exponáty, dodnes nepoznáme, aj keď je všeobecne rozšírené závažné a nevyvrátené podozrenie, že sú to pravdepodobne obete režimu, ktorý ich pripravil nielen o slobodu, o život a vlastné meno, ale aj o posmrtnú dôstojnosť,“ poukázal arcibiskup Vasiľ na výstavu Body Exhibition v bratislavskej Inchebe.

Poukázal tiež na to, že slovenská legislatíva už niekoľko rokov zaručuje právo na pohreb a zachovanie posmrtnej piety aj nenarodeným deťom. Rodičia však o to musia najprv oficiálne požiadať.

Po omši nasledovalo kladenie vencov na priľahlom cintoríne, kde sa nachádza mohutný pamätník černovských martýrov. Sobotný program uzavrela slávnostná akadémia v miestnom kultúrnom dome.

Už deň pred hlavnými oslavami sa v Kultúrnom dome Andreja Hlinku uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia, na ktorej slovenskí a českí historici diskutovali o rôznych aspektoch černovskej tragédie. Počas konferencie, ktorú mesto Ružomberok organizovalo v spolupráci s Katedrou histórie Katolíckej univerzity v Ružomberku, predstavili aj novú publikáciu Černová 1907. Odkaz Andreja Hlinku a černovskej tragédie, ako aj dokumentárny film Requiem za Černovú.

Víkendové oslavy vyvrcholili v nedeľu podvečer premiérou  divadelnej hry Masakra v Černovej, ktorú nacvičil ochotnícky súbor z Černovej a v miestnom kultúrnom dome si ho pozreli stovky divákov.

„Predstavenie sme s režisérom Martinom Papčom adresovali najmä mládeži, keďže v školách sa o tejto udalosti, žiaľ, veľa nedozvedia,“ uviedol pre Ružomberský magazín autor scenára a známy černovský spisovateľ Anton Lauček.

Foto – Ružomberský magazín