Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
V obci sa, ako býva dlhoročným zvykom, konal v poslednú sobotu pred pôstom fašiangový sprievod. Dievčatá a mládenci, poobliekaní v krojoch, so spevom a za sprievodu zručného harmonikára prechádzali dedinou, pričom účinkujúci zastali pred každým domom a pokiaľ sa dalo, vytancovali a povykrúcali jeho osadenstvo.
Pomedzi aktérov sa potulovali vyberači s veľkým príručným košíkom, oceľovým ražňom a pokladničkou a domáci ich obdarovali, čím kto mohol: peniazmi, slaninou, vajcami, klobásou, prípadne ovocí. Aby bolo z čoho na večernej zábave pripraviť občerstvenie.
V sprievode, a to pripomenuli všetky tetky viac ako osemdesiatročné, už roky nevidno turoňa, chlapa pookrúcaného povrieslami, preoblečeného za zviera, ktorému naši predkovia pripisovali vegetačno-magickú silu. Dospelí ním strašievali deti a verilo sa, že ak táto tajomná bytosť prejde po chotári, úroda vyjde navnivoč.
Užitočný pre hospodára mohol byť iba v posledné dni fašiangov – gazdovia ho kedysi ťahali do dvorov, aby sa pováľal po hnoji, lebo „kde sa turoň váľa, zemiaky sa dobre daria“. (Od chodenia s turoňom sú odvodené aj naše turíčne sviatky.)
Chýba aj tradičný bakus v obrátenom kožuchu, vypchatý slamou a s tvárou začiernenou sadzami. Týchto bývalo i viac, chodili po dedine rozháňajúci mládež a obveseľujúci aj tých divákov, ktorí sa nechystali na večernú zábavu.
Aj ostatných tradičných masiek bolo pomenej. Videl som kozu s klepotajúcim dreveným pyskom, cigánku s „kocnom“ na chrbte (do toho koša brala neposlušné deti), chlapa v medvedej koži, ktorého na reťazi vodil poblednutý mládenec.
Zato pribudli masky v regióne Dolného Liptova dosť neobvyklé: mních s kapucňou, netradične „evanjelizujúci“, lebo palicou symbolicky naháňal domnelých bezbožníkov, ruský partizán v baranici s červenou hviezdou, s dreveným samopalom a ukradnutých priveľkých čižmách, z ktorých trčali onuce, Tučniak z Madagaskaru, Harry Potter, Gandalf, Lord Voldemort, Darth Vader.
Mňa zaujala maska potácajúca sa za sprievodom mávajúca poloprázdnym demižónom pálenky – opretá o tyčky oplotenia záhrady zvracala na budúce hriadky. Parochňa s plešinou, prilepené ryšavé fúzy, pionierska šatka okolo krku, na predpotopnom saku našitý kosák a kladivo. Nohavice „vodcu proletariátu“, nad členkami nerovnomerne odstrihnuté smerovali nahor k nakreslenému holému zadku korunovanému nápisom „Posolstvo nekonečnej šťastnej budúcnosti“.
Vyšlo v zbierke Iba tak V. (2014).
Ilustračná fotografia – Pixabay
