Na Dončovej je ukrytá kvetinová oáza

Kým sa v meste nadobro usídli jeseň, ešte sa môžeme pokochať kvetinovými záhonmi pred niektorými bytovkami. Jedna záhrada je aj v starostlivých rukách na Dončovej ulici, pred zrakmi okoloidúcich je však ukrytá.

Kolegom z televízie môžu niekedy printoví novinári závidieť. Kamerou či mikrofónom sa akoby hneď legitimizujú a ľud ich vie automaticky priradiť k žurnalistickej profesii. Čo sa môže hodiť pri takom oslovovaní respondentov. Keď sme sa totiž chceli pozhovárať s pani, ktorá sa na Dončovej stará o záhradku, mali sme čo robiť, aby sme ju presvedčili, že nie sme podomoví predavači.

Napokon sme to zvládli a obozretná dáma nás voviedla do bytovky.

Kvetinový mix  

Prešli sme chodbou, k zadnému východu. Tak, ako deti v kultovom príbehu Narnia našli za šatníkom nový svet, aj za týmto domom sa rozlieha priestor, ktorý by človek nečakal. Po zdolaní pár schodíkov sme sa ocitli v záhradke.

V prostriedku záhrady. A to sa kvetiny nachádzajú v rovnako hojnom počte aj za naším chrbtom.

„Fuuha“ bola asi prvá veľavravná reakcia. Človek sa otáča po svojej osi a z každej strany ho obklopujú kvetiny. Ruže, muškáty, gladioly, pivónie i také, ktoré nevie pomenovať. Na tom však až tak nezáleží. Stačí sa zahľadieť.

„Najprv sme mali len pár kvetín. Neskôr sme robili plot, kvetov pribúdalo a záhrada sa postupne rozrástla. Môže to byť päť rokov,“ načiera do počiatkov mini oázy pani Anna Škodová, ktorá sa o ňu stará spolu so susedkou. Samy si zbierajú semiačka, na jar sadia, potom hnoja, kopkajú a polievajú. Akurát tento týždeň pozbierala semiačka, aby mali na jar čo sadiť.

Podobné aktivity nie sú činorodej dáme cudzie. „Vždy som sa rada babrila na poli, jedno som mala aj prenajaté. Pestovala som zemiaky, zeleninu,“ vysvetľuje pani Škodová, ktorú sme aj našou návštevou zastihli pri čistení cvikly.

Utužené susedské vzťahy

Pani Anna je už na dôchodku a prácou v záhradke si kráti dlhé chvíle.

„Robím tu, aby mi prešiel čas. A viete ako, keď si ideme posedieť, aby to bolo pekné a aby sme sa dobre cítili,“ odôvodňuje ďalej svoju záľubu. Zveľaďuje totiž spoločný priestor, kde sa stretávajú so zvyšnými susedmi. Zvyknú si opekať či dokonca premietať filmy.

Medziľudské vzťahy musíte mať teda naozaj dobré, nadhodíme. „Áno, áno. V bytovke som najstaršia a všetci sú ako moje deti,“ prezrádza.

Kvetmi je obsadené každé zákutie.
Pestrofarebnosť nechýba.
Aj tieto kvety nám zapózovali, samotná pani Anna sa však objektívu chcela vyhnúť.

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po stáži v sekcii zahraničného spravodajstva denníka SME ma viac zaujíma domáce dianie, aj v regióne, ktorý mi je už štvrtý rok prechodným domovom.