Na dolnom Liptove o folkloristov nie je núdza

Činnosť dedinských zoskupení často zatieňuje pôsobenie ostrieľaných spevákov a tanečníkov z ružomberského Folklórneho súboru (FS) Liptov, ktorý má aj svoju detskú verziu Liptáčik.

Z vyššie spomenutého dôvodu sme sa rozhodli v tomto texte upriamiť pozornosť na kolektívy, ktorých mená sa toľko neskloňujú.

Doma i na cestách

Začnime v Stankovanoch, kde od roku 2010 pôsobí Folklórna skupina (FSk) Podšíp. Na stránke obce sa môžete dočítať, že má tanečnú, spevácku aj hudobnú zložku a v súčasnosti ju tvorí dvanásť členov. Aj oni sa starajú predovšetkým o kultúrne dianie v obci.

Ich vystúpenia si však môžete vychutnať aj mimo Stankovian. V minulosti sa ukázali napríklad na Veličianskom jarmoku či Ľanovej nedeli v Múzeu slovenskej dediny v Martine.

Svojimi folkloristami sa môžu popýšiť aj Likavčania. Počiatky FSk Likava siahajú do roku 1999. Početné zoskupenie sa zúčastňuje mnohých slovenských a zahraničných akcií, predviedli sa na festivaloch vo Východnej či Detve, vystupovali i v Rumunsku, Poľsku a Českej republike.

Obec reprezentujú aj súťažne. Medzi najväčšie úspechy patria postupy na celoštátnu prehliadku dedinských folklórnych skupín Nositelia tradícií.

V neďalekej Valaskej Dubovej pred pár rokmi obnovili pôsobenie FSk Choč, ktorá zatiaľ funguje len ako spevácky zbor. Momentálne má 35 členov vo vekovom rozmedzí päť až 75 rokov.

„Stretávame sa každý piatok, nácviky sa nesú v rodinnom duchu. Zatiaľ nemáme súťažné ašpirácie, zúčastňujeme sa poväčšine obecných akcií, chodíme však pravidelne vystupovať aj na vlkolínsku súťaž v ručnom kosení. Ošatenie si zaobstarávame sami, fungujeme svojpomocne. Myšlienka obnovenia súboru sa stretla s veľmi pozitívnou odozvou,“ zhrnul starosta a jeden z členov súboru Igor Tulinský.

Pri gymnáziu aj v kúpeľoch

V Ružomberku sa činí aj FS Salatín, pôsobiaci pri Gymnáziu svätého Andreja. Ten nadviazal na niekdajší FS Radosť spod Salatína, ktorého súčasťou boli aj známa speváčka ľudových piesní Anna Hulejová a jej manžel Miloslav Hulej, uznávaný očný lekár.

V Černovej sa organizácie folklórnych akcií ako bursa či stavanie májov ujíma Divadelný ochotnícky súbor Máj. V Bielom Potoku zase pôsobí Detský FS Belanček, ktorý vznikol v roku 2017.

Nemožno prehliadnuť ani rázovité Liptovské Sliače, v ktorých má korene FS Liptov. Pôsobí tu však aj FSk Sliačanka, ktorej ťahá na deväťdesiatku. Tú ste mohli zahliadnuť i v televíznej súťaži Zem spieva, kde ženská spevácka skupina postúpila do semifinále. V obci tiež pôsobí Detský folklórny súbor Sliačanček.

Lúčkam už takmer polstoročie robí pozitívnu reklamu FSk Lúčan, ktorá minimálne raz do mesiaca vystupuje v miestnych kúpeľoch.

Mimoriadne aktívna je však aj mimo obce. Spolupracuje s okolitými dedinami, zúčastňuje sa regionálnych prehliadok či festivalov. V roku 2013 natočili videoklip pre Slovenskú televíziu, pri príležitosti svojich štyridsiatin tiež nahrali a „pokrstili“ vlastné cédečko. Na súťaži Dedina roka 2015 získala obec práve ich zásluhou ocenenie v kategórii Dedina ako klenotnica.

Skupinu tvorí 35 členov vo veku od 15 do 80 rokov.

Keď sa folklór spojí s divadlom

V Liptovskej Osade založili vo februári minulého roka FS Osaďan, ktorý má momentálne tridsať členov. Najmladší má jeden rok, najstarší 77 rokov.

Od svojho vzniku sprevádza mladé zoskupenie každé podujatie v dedine. Vlani v októbri odohrali v miestnom kultúrnom dome dokonca aj divadelno-folklórne predstavenie z vlastnej dielne. Podobné podujatie plánujú zorganizovať aj tento rok.

„Tohtoročné divadlo sa bude volať Zelenô jablko, alebo ako sme sa vzali,“ prezradila Ľuba Filická, jedna z členiek a zakladateliek súboru, z ktorej pera vzchádzajú aj jeho divadelné prvotiny. Súčasťou pripravovaného predstavenia by tiež mala byť ukážka tradičnej osadskej svadby, a tak ho zrejme spestria aj tanečné prvky.

Za krátky čas si stihli vytvoriť bohatú rekvizitáreň, ruku k dielu priložili mnohí občania. „Starý kredenc nám podarovali Monika a Mariana Šimkové, za čo sme veľmi vďační, pretože bez neho by sme boli stratení,“ dodáva Filická.

Mnohí z členov sú pôvodom Lúžňania alebo Revúčania, preto sa nechcú obmedzovať len na prezentáciu osadských tradícií. Zvykoslovie troch susediacich dedín by radi prepájali.

V Liptovskej Lúžnej sa vlastnými folkloristami môžu pýšiť už štyridsať rokov. Dedinskú FSk Lúžňan tvorí 23 občanov, vedie ich Eva Valušiaková. Viackrát sa zúčastnili festivalov vo Východnej či v Detve, predstavili sa aj v Zuberci, Lúčkach či Martine.

Dolnoliptovskú ľudovú kultúru šíria aj iné, menšie zoskupenia, napríklad Heligonkári z Liptovských Revúc, Ľudová hudba Bobolec z Liptovskej Lúžnej či Konôpka, v ktorej účinkujú mladí ľudia z okolia Ružomberka.

Článok vyšiel v Ružomberskom magazíne 5/2019.

Titulná fotografia: Folkloristi z Liptovskej Lúžnej na ružomberských fašiangoch. Zdroj – autorka

Som vyštudovaná žurnalistka, zaujíma ma kultúra a história dolného Liptova. Rada píšem o problémoch a záujmoch bežných ľudí, cez ich svedectvá sa snažím pripomínať hodnoty, na ktoré by spoločnosť nemala zabúdať. Zároveň pracujem v oblasti zabezpečenia bezpečnosti priemyselných inštalácií.