Na brehu jazera

Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.

Tento príbeh sa ozaj stal, dokonca viackrát mi ho vyrozprávali. Isté kúpeľné mestečko sa pýšilo aj dvoma väčšími jazierkami na svojom okraji, celkom slušne zarybnenými. Na lovenie v chránenej vode bolo treba zvláštne povolenie, ale pre miestnych a cudzích zbohatlíkov to nepredstavovalo žiadnu prekážku.

Koncom jari jeden z takýchto rybárov podvečer mával udicou na brehu jedného z nich. Bolo pod mrakom, trochu dusno, tesne nad hladinou poletovali mušky, občas sa vyhodili nejaké pstruhy. Rybárovo vodu bičujúce pokušenie ignorovali, nepomáhala drahá výstroj a sofistikované návnady.

Miestni, ako je žiaľ, zvykom, do jazera tajne nahádzali všeličo, takže, keď sa rybárovi návnada ponorila pod hladinu, háčik niečo zachytilo a vytiahnuť späť ho nešlo. Darmo sa krúžilo prútom a ťahalo. Chlapík nechcel prísť o súčasť svojho výstroja, a preto vošiel do jazera. Poobzeral sa najprv, na okolí žiadna živá duša. Dal teda dolu gate a vyzliekol sa donaha.

Vo vode, hlbokej po prsia, sa musel dlhšie mocovať, kým lanko z nejakých ponorených drôtov vyslobodil. Konečne sa podarilo a mohol ísť na breh. Medzitým sa ale z blízkeho parku vynorili pacientky, bolo ich dosť veľa, skoro až dav. Napospol dôchodkyne, využívajúce poslednú zľavu pred začiatkom sezóny v kúpeľoch, zameraných na liečenie ženských chorôb.

Na breh rybár nemohol iba tak. Posúval sa len pomaličky dopredu, voda našťastie nebola studená. Nohami šmátral po dne, či nenaďabí na vhodný predmet, aby sa mohol zakryť, keď sa bude vynárať niže pása.

Pravá noha natrafila na niečo okrúhle – nahmatala hladké okraje vyhodeného lavóra. Chlap sa chytro zohol, a tak v jednej ruke lanko, v druhej nádobu, ktorú si pridŕžal vpredu, smelo vystupoval z vody. V duchu velebil neporiadníkov znečisťujúcich naše jazerá a rieky.

Keď už bol celý na brehu, u dvoch dôchodkýň vyvolalo náhle vzrušenie skrytú padúcnicu, niektorým od údivu vypadol umelý chrup. Tie ostatné uprene hľadeli, pričom si naprávali okuliare, pampersky a parochne. Lavór nemal dno.

Uverejnené v zbierke Antona Laučeka Iba tak, výber plus. 

Titulná fotografi, Zdroj – Pixabay.com

Známy ružomberský spisovateľ a vysokoškolský predagóg, pochádza z Černovej. Je autorom desiatok románov, poviedok a noviel, ako aj divadelných a rozhlasových scenárov.