V dave dožadujúcom sa občianskych a náboženských práv, ktorý 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave rozháňali poriadkové sily, bol aj Ružomberčan Adam Mlynček.
Prišli, aby so sviecami v rukách vyjadrili svoje požiadavky – obsadenie uprázdnených biskupských stolcov a rešpektovanie občianskych a náboženských práv.
Dvadsiateho piateho marca 1988 o 18. hodine sa ich však na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave dostalo len asi 3 500. Ďalších šesťtisíc ľudí už bezpečnostné sily na námestie nevpustili.
Napriek tomu, že bol daždivý deň, pomedzi ľudí brázdili polievacie autá a vodou zo striekačiek sa snažili uhasiť svetlo sviec. Keď to nestačilo, nastúpili vodné delá.
„Kropiť, kropiť, kropiť.“ „Nedajú sa vytlačiť.“ „Prichádzajú ďalší.“ Výkriky riadiacich dôstojníkov zachytené na filmových záberoch ŠtB pôsobia omnoho vystrašenejšie a zmätenejšie ako dav spievajúci štátnu a pápežskú hymnu, náboženské piesne a modliaci sa ruženec.
Tí, ktorých nezadržali – v policajných celách sa ich ocitlo viac ako 140 – sa neskôr spoznávali v bratislavských uliciach podľa premočeného oblečenia s voskovými machuľami.
Na tieto udalosti, ktoré vošli do histórie pod názvom Sviečková manifestácia alebo Bratislavský Veľký piatok, si v sobotu podvečer v ružomberskej synagóge zaspomínalo približne 70 ľudí. Najprv sledovaním dokumentárneho filmu Sviečková manifestácia z dielne Ústavu pamäti národa (ÚPN) a potom aj spoločnou diskusiou.
„Žena mi účasť na manifestácii schválila,“ zaspomínal si na udalosti spred tridsiatich rokoch Ružomberčan Adam Mlynček, ktorý sa o tichom proteste organizovanom disidentom Františkom Mikloškom dozvedel z Hlasu Ameriky.
„V 80. rokoch sa disent osmelil. Paradoxne, mohli za to vraždy niekoľkých kňazov, ktoré veriacich pobúrili, ale odvahu im vliala aj púť na Velehrade v roku 1985, kde dav vypískal komunistických pohlavárov,“ povedal počas diskusie historik ÚPN Marián Gula, ktorý Sviečkovú manifestáciu zažil na vlastnej koži.
Ružomberský historik Peter Dvorský pripomenul, že Sviečkovej manifestácii predchádzala rozsiahla podpisová akcia za obsadenie biskupských stolcov. „Stála za ňou aj známa rehoľná sestra Bernadeta Pánčiová, ktorá pôsobila aj v Ružomberku,“ uviedol Dvorský, podľa ktorého sa pod petíciu podpísalo približne dvetisíc Ružomberčanov.
Spomienkový večer s názvom Spolu za slobodu zorganizoval ÚPN a miestni poslanci za KDH.
Foto – autor
