Mišo

Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.

V detstve ho postihla obrna. Už dospelý chodiť mohol iba pomocou jednej alebo dvoch bariel, pre nás, deti, smiešne čaptavo. Ale z posmechu sme chytro vyrástli, lebo postihnutý všetkým dokázal, že hoci vládne menej svojím telom, zato vie hýbať rozumom a písať slušne do novín.

Štylizoval zručne, často s vtipom a ľahkou iróniou. Poľahky skladal aj humorne znejúce rýmovačky, trefne charakterizujúce spoluobčanov. Napríklad: Dežko Moško, kráľ manéže, pre zverinec sečku reže. Mnohí ho kvôli tomu nemali radi.

Často si bez strachu robil posmech aj z komunistov a ich totalitnej ideológie. V krčme, keď mal trochu vypité, tvrdil, že doma v chlieviku chová prasa a dal mu meno po „vodcovi“ svetového proletariátu Leninovi. Pri stole nahlas na celú miestnosť rozprával, že „dnes Vladimír Iľjič ešte nežral“ a ani nič nedostane, lebo včera polovicu švábky nechal vo válove. A že teraz „tá sviňa, Vladimír Iľjič, opiera predné paprče o vrátka a kvičí“.

Nejaký „dobrák“ ho udal, Miša vyšetrovali a od okresného súdu vyfasoval rok väzenia. Kvôli slušnému správaniu ho prepustili skôr, bolo to zjari. Mišo býval na dolnom konci obce sám v studenom poldome, v ktorom bolo treba v zime dobre kúriť, mať kopu dreva a uhlia, aby jeho obyvateľ nezamrzol.

Možno aj preto si pobyt vo väzení chválil. Teplo, čisto, slušná strava, žiadne starosti. Telesne postihnutého bachari nejako preháňať nemohli. Osožný bol aj spoluväzňom, jeho pričinením z „basy“ odchádzali listy kvetnaté, sľubujúce i vážne, prosiace i žiadacie. Kto ako chcel.

Cez leto si zas „uhol“ niekde v mestskom bufete, tam zhodil zo steny na zem zarámovanú fotografiu Brežneva, poskákal po nej a rozmlátenú šmaril do koša.

V jeseni bol súd. Na otázku, prečo zničil obraz sovietskeho politika, tvrdil, vraj ho rozčúlila nenormálnosť a nedomyslenosť fotografovho nápadu. Predsa v horúcom lete, keď je v tieni skoro tridsať stupňov, nemôže mať generálny tajomník na sebe kožuch! A na hlave baranicu! Veď je to výsmech a zneváženie veľkého štátnika!

Tvrdil to s dokonale vážnym výrazom tváre, akože plný rozhorčenia nad dehonestáciou súdruha.

Sudca iba mávol rukou a Mišo dostal pol roka s tým, že nastúpi ihneď. Šesť mesiacov, akurát do jari.

Vyšlo v zbierke Iba tak výber (2010).

Ilustračná fotografia – Pixabay

Známy ružomberský spisovateľ a vysokoškolský predagóg, pochádza z Černovej. Je autorom desiatok románov, poviedok a noviel, ako aj divadelných a rozhlasových scenárov.