Mestská vojna transparentov skončila a futbal im nikto nezobral

No nebola len mestská, predchádzalo jej niekoľko udalostí. Historický gól Erika Daniela z voleja na kopci v Podbrezovej ešte v máji toho roku predznamenal, že Ruža bude po dlhých rokoch pôstu hrať opäť v Európskej lige.

Slnečný deň, piatok 9. júna 2017, bežný ako iný ružomberský deň, s problémom kde zaparkovať, každodennými starosťami občanov mesta a pre niektorých i s eufóriou futbalu a hádankou UEFA, koho do prvého predkola európskej futbalovej ligy dostane jedenástka MFK.  

No na Námestí A. Hlinku sa odpoludnia zhromažďujú dva tábory občanov, kde nechýba ani bývalý podpredseda mečiarovej vlády (ZRS) Ján Ľupták – protagonista referenda 1994 o preukazovaní pôvodu nadobudnutého majetku a finančných prostriedkov pred privatizáciou, hovoriaci pre redaktorku čosi do mikrofónu. Miestny a nezainteresovaný Ružomberčan či cudzí človek, nachádzajúci sa práve v okolí mestského úradu, čo s výrobou papiera nemá nič spoločné, však v túto chvíľu ešte ničomu nerozumie. Kdesi v dave počuť aj vyslovené meno bývalého predsedu Fondu národného majetku Štefana Gavorníka.

Asi viac ako dvestočlenný dav krátko po druhej hodine odpoludnia začína zaplňovať okolitý priestor. Jeden pri buste Scota Viatora s transparentom: „Kde sú slovenské miliardy“ pri ktorom vehementne kričí do tlampača občan v bačovskom kroji s krpcami na nohách. Ďalej vedľa neho na dlažbe pohodený: „Bolo dosť zastrašovania a vlády oligarchov – podviedli ste 3948 robotníkov“. Iný: „Všetko privatizérom a robotníkom guláš“.

Druhý dav odporcov stojaci poniže s ligovými futbalistami už pripravený vyraziť dolu Veľkým závozom smerom ku Hýrošovmu parku, kde neskôr bude rečniť aj poslanec slovenského parlamentu Jozef Viskupič s pripravenými transparentmi: „Futbal si nedáme“, „Chceme výstavbu papierní a pokoj na prácu“ a „Neberte nám futbal“ .

Čo teda bolo predtým, než tento neobvyklejší deň dolného Liptova spôsobil v tomto malom meste ani nie dvojhodinový rozruch.

Koniec roku 2016 zaplnil v meste niekoľko poštových a novinových schránok vydaním letákov a dvojhárkov pamfletov Ružomberský strach. V ňom grupujúci sa aktivisti OZ Papier požadovali vrátiť 15 percent akcii robotníkom a zamestnancom z bývalej privatizácie Severoslovenských celulózok a papierní. Privatizér však tvrdil, že ho už nič k zmluve s FNM nezaväzuje, a že všetky požiadavky voči pracujúcim splnil. Neskôr v prvej polovici roka však došlo k medializácii a malej mestskej vojne tlačovín. Ružomberský hlas a taktiež aj Spoločník vydávali vyhlásenia a stanoviská ružomberských primátorov k pôsobeniu Mondi SCP. Tie boli kladné aj voči privatizérovi a osobe Milana Fiľa, jednoznačne potvrdzujúce nastúpený trend podpory nadnárodnej spoločnosti Mondi SCP mestu, jeho službám, životnému prostrediu, kultúre a taktiež  vrcholovému športu.

Čas sa naplnil a konflikt záujmov (ak to tak možno nazvať) privolal v meste rozruch. Plánované zhromaždenie na dvoch barikádach neobišlo ani najpopulárnejší ružomberský šport – futbal. Mal byť tento v ňom akýmsi rukojemníkom? Kto by im ho teda bral? A aj keby nebol vrchový a nedosiahol to, čo v roku 2006, futbal by stále v Ružomberku existoval.

Po atypickom ružomberskom 9. júni 2017 zostali v pamäti skalných, už len staré transparenty. O dva roky neskôr doba futbalu skoro na vlas podobná len s rozdielom jedného dňa. Jediný trojbodový gól Erika Daniela v Podbrezovej 19. mája 2017 rovnako ako ten posledný rozhodujúci doma 18. mája 2019 s Dunajskou Stredou o ktorý sa postaral Zinedin Mustedanagić, priviedli ružomberský futbal MFK opäť pred bránu Európskej futbalovej ligy.

A tak aj po dvoch rokoch zostáva konštatovanie: Futbal si skutočne nedali a nikto im ho dodnes nezobral a už ani nezoberie.

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.