Mesto netvoria len budovy, ale najmä ľudia

S architektom – urbanistom Otom Nováčkom, ktorý pochádza z Ružomberka, sme sa rozprávali o skvalitnení urbanizmu v našom meste.

Kedy ste sa začali zaujímať o architektúru?

Otec ma od detstva viedol ku kresleniu. Architektúru študovala v Nemecku aj moja sestrenica. Takže to asi máme v rodine. Aj keď chvíľu som chcel byť kuchárom (smiech).

Špecializujete sa na urbanizmus. Čo to znamená?

Zjednodušene povedané, kým architektov zaujíma interiér a exteriér jednej budovy, urbanisti už pracujú so súborom budov, teda s koncepciou a vzhľadom ulíc a miest. Moderných urbanistov navyše zaujíma aj atmosféra konkrétneho prostredia a to, ako sa ľuďom na konkrétnej ulici, sídlisku či v meste žije.

To sú veci, ktoré v každom väčšom meste spadajú do kompetencie útvaru hlavného architekta.

Problém je v tom, že útvar hlavného architekta väčšinou tvorí len jeden – dvaja architekti. Napríklad v Prahe tento útvar nahradili inštitútom plánovania rozvoja, ktorý je obsadzovaný interdisciplinárne. Musíme si uvedomiť, že mesto netvoria len cesty a budovy, ale predovšetkým ľudia. Je to meniaci sa organizmus a tieto zmeny je potrebné neustále reflektovať.

V posledných mesiacoch sa v našom meste veľa hovorí o revitalizácii kalvárie. Čo si o tomto zámere myslíte?

Kalvária je dôležitou súčasťou mesta, o ktorú je potrebné starať sa lepšie ako doteraz. Ale návrh rozkopať a presunúť súčasnú cestu, ktorá je stále v dobrom stave, ma veľmi znepokojuje. Nielen kvôli tomu, že je to ekonomický nezmysel. Podľa mňa to naznačuje skrytý zámer časom zmeniť túto kultúrno-oddychovú zónu na obytnú.

Mesto v tomto roku plánovalo rozbehnúť aj rekonštrukciu Mariánskeho námestia či výstavbu cyklochodníka pozdĺž Makovického ulice. Aký je váš názor na tieto plány?

Mariánske námestie je malý, ale veľmi pekný kút mesta. Bolo by dobré, keby viac ožil. Mohli by sa tam konať divadelné predstavenia, letné kino či malý trh. A chcelo by to viac zelene. V zahraničí sa čoraz viac dostáva do popredia takzvaný taktický urbanizmus – najprv sa testuje, ako nezastavané priestory využívajú bežní ľudia, až následne sa uspôsobia ich potrebám. Preto si myslím, že by Mariánske námestie potrebovalo dostať väčší priestor pre programovanie aktivít.

Poďme k výstavbe cyklochodníka.

Je to dobrá myšlienka, ale podľa mňa nerealizovateľná v zamýšľanej podobe.

Prečo?

Lebo ak sa má vybudovať plnohodnotný cyklochodník, je nevyhnutné rozšíriť a pozmeniť cestný profil. Preto som mierne skeptický, či na to vyhradených 550-tisíc eur bude stačiť. Na začiatok by namiesto budovania cyklochodníkov stačilo vytvoriť ucelenú sieť cyklokoridorov a cielenou kampaňou podporiť mestskú cyklistiku.

Čo zahŕňa tvorba cyklokoridorov?

Na existujúcich cestách by boli zobrazené cyklistické piktogramy, aby si vodiči lepšie uvedomovali, že tadiaľ jazdia nielen oni, ale aj cyklisti. Výhodou Ružomberka je, že má dostatočné množstvo pokojných ciest, ktoré sú dobre poprepájané, takže na nich možno vytvoriť logisticky efektívne cyklokoridory. Taktiež by pomohla inštalácia bezpečných rámových cyklostojanov na významných bodoch, akými sú centrum mesta, firmy či rekreačné oblasti, ale aj na sídliskách.

Investičné zámery sú neraz realizované nárazovo a nekoncepčne. Vy však máte skúsenosť s mestom, ktoré na to išlo úplne ináč.

Príkladov uvedomelých miest je dnes už niekoľko. Trnava, Trenčín, Leopoldov či ďalšie menšie mestá ukazujú, čo všetko sa dá stihnúť za jedno volebné obdobie. V našom architektonickom štúdiu momentálne pracujeme na unikátnom projekte manuálu tvorby verejných priestranstiev pre mesto Prešov, ktorý je prvým takýmto dokumentom na Slovensku. Samotný materiál síce nebude záväzný, ale je prvým krokom mesta ku koncepčnej tvorbe verejných priestranstiev. Manuál vytvárame participatívne, teda s prizvaním širokej verejnosti.

Aj vaším pričinením sa do širšieho povedomia dostali takzvané pocitové mapy, ktoré môžu byť súčasťou takéhoto plánovania. O čo vlastne ide?

Pocitová mapa je nástroj, ktorý ponúka možnosť aktívneho zapojenia občanov do zberu informácií a názorov na verejné priestory. Má potenciál byť jedným z podporných podkladov pre plánovanie investičných akcií, vytváranie koncepcií dopravy či výsadby zelene. Pocitové mapy vznikli v rámci spomínanej tvorby manuálu verejných priestranstiev mesta Prešov. Cieľom bolo použiť nástroj, ktorý uľahčí participatívny zber dát na úrovni mesta, a napomôže skvalitniť výsledný materiál.

Pocitové mapy ste však spustili aj v iných mestách, vrátane Ružomberka. S akou odozvou ste sa tu stretli?

Ružomberok je na tom pomerne slabšie. Pocitovú mapu zatiaľ vyplnilo len 54 respondentov, ktorí zaniesli spolu 946 pocitov. Je to zapríčinené aj slabou propagáciou a možným nezáujmom, ktorý sme však očakávali. V tomto prípade je hlavnou snahou nie len zbierať dáta od samotných obyvateľov, ale predovšetkým naštartovať diskusiu o verejných priestranstvách v našom meste. To sa nám podarilo aj v rámci prezentácie, ktorá sa uskutočnila v Panoptiku. Napriek málopočetnosti sú však celkové reakcie pozitívne.

 

Kto je Oto Nováček

Narodil sa v roku 1991 v Ružomberku. Študoval na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a neskôr na HafenCity Universität v Nemecku. Absolvoval študijné a pracovné pobyty v Nemecku, Turecku, Belgicku, USA či Keni. Zaoberal sa svojpomocnou výstavbou v rómskych komunitách. V súčasnosti pracuje pre architektonické štúdio Atrium Architekti, kde má aktuálne na starosti prípravu manuálu tvorby verejných priestranstiev mesta Prešov.

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 8/2018.

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.