Pochopiteľne, ako to vyplýva zo správ redaktora Ružomberského magazínu aj to, že lekár-gynekológ Karol Javorka zostane na akejsi pomyslenej lavičke náhradníkov – členov komisií.
Aj tak by sa to dalo prirovnať ku kontextu udalostí, ktoré sa odohrali na ostatnom poslednom mestskom zastupiteľstve v Ružomberku.
Nie je cieľom tohto príspevku obhajovať pána Javorku, ktorý nie je Ružomberčanom osobou neznámou, ale laxne (s kľudom Angličana) opomenúť tohto človeka, ktorý už v meste za sebou niečo má a nezabojovať za to, aby v jednej zo šiestich komisií mestského zastupiteľstva bol, je nepochopiteľné. Neobstojí ani fakt, že iní poslanci – takpovediac známi matadori MsZ – sa do komisií nedostali.
Akoby toto mesto stratilo štipku historickej pamäti a už nie v spojitosti s poslednými novembrovými komunálkami 2018 (či už so správami v mestských médiách, dokonca i Daňovým Youtube videom, nakrúteným pred voľbami v bydlisku Otca národa), aby som v mojom príspevku nepripomenul Karola Javorku aj ináč.
To by ale časť mladších poslancov MsZ musela čítať pred 16-timi rokmi mestský dvojtýždenník Spoločník, kde vtedy 25-ročný lekár Karol Javorka uverejňoval svoj príspevok ako dopisovateľ Spoločníka. Prečítať si dnes jeho fundované a odborné riadky z 29. novembra 2002 po skoro dvoch desaťročiach ťažkých prerodov mesta, kde pôsobil, znamená pre mnohých (a niektorých poslancov MsZ medzi nimi) priznať si hlbokú stratu pamäti a pokročilejšieho ružomberského Alzheimera.
Vo vtedajšom príspevku na str. 8 Spoločníka, k téme schválenia novely Zákona o verejnej službe sa Javorka v posledných dvoch vetách vyjadruje nasledovne: „Podľa nej by sa mali zdravotníckym zamestnancom znížiť platy o polovicu. Bojím sa tomu uveriť. Ak to bude naozaj tak, možno sa vám v budúcnosti budem prihovárať z inej rubriky… .”
Ako by sa teda už stalo, ale iným perom pamätníka v dnešnom Ružomberku (napr. pri pomyslení si na vek ružomberských stomatológov, či iných lekárskych služieb obyvateľstvu), že Javorka nie je ten, na ktorého by sa malo zabúdať a nedať mu miesto v žiadnej komisii, pokiaľ on sám o miesto existovať v nej (aj písomne) nepožiadal.
Mimochodom, vrátiť sa do posledného mestského zastupiteľstva z mediálnych správ len toľko: „Solitéri, ktorí sa vytesnili”, tak ako to komentoval v mestskej televízii primátor Igor Čombor, však možno ešte dostanú šancu a zloženie Mestskej rady (MR) sa v budúcnosti zmení. Veď nikde nie je napísané, že MR musí mať sedem členov.
A čo keby aj šesť alebo osem. Nič svetoborného a deštrukčného by sa Pod Čebraťom nestalo, keby kolegialita poslancov MR k solitérom viedla k rozhodnutiu, že jeden z poslancov konštituovanej trojice tímu, by prepustil jedno miesto Javorkovcom, teda tým z nezávislého tria poslancov Habo, Javorka, Zuberec.
A to aj preto, aby sa mestskému zastupiteľstvu nemusela pripomínať vedúca úloha KSS v spoločnosti, aká tu vládla do decembra 1989. Nepochybne, kvôli tomu, aby sa nemuseli umývať krvavé ruky väzníc gottwaldovského a zápotockého režimu. Aby po 30-tich slobodných ružomberských rokoch, už nikto nemusel súčasnému primátorovi z poslaneckých lavíc spomínať tzv. zle preslávené sa československé roky päťdesiate.
