Ružomberských architekt Martin Bišťan bol predsedom poroty zloženej z viacerých slovenských architektov a mestských poslancov, ktorá v roku 2018 rozhodovala v architektonickej súťaži návrhov na ružomberskú plaváreň.
Poznáte aktuálny vývoj vo veci ružomberskej plavárne. Znamená to, že samotná súťaž, práca 31 architektonických tímov zo štyroch krajín a aj samotnej poroty bola zbytočná?
Som presvedčený, že konanie vedenia mesta vo veci mestskej plavárne je škandálom na viacerých úrovniach. V prvom rade vo vzťahu k občanom mesta. Tento zámer sa rodil dlho a odsúhlasilo ho mestské zastupiteľstvo. Z mestského rozpočtu sa minuli nemalé prostriedky na prípravu a realizáciu štandardnej architektonickej súťaže overenej Slovenskou komorou architektov.
Dobre, ale je tu argument, že vedenia mesta jednoducho zmenilo názor, a teraz chce aj wellness s relaxačným bazénom.
Lenže primátor je aj naďalej Igor Čombor, ktorý sa k súťaži vo volebnej kampani oficiálne hlásil. Teraz zmenil postoj?
No a argumenty, že treba zmeniť zadanie a k plavárni pridať wellness, pôsobia po zdĺhavých diskusiách a období priprav súťaže ako zlý vtip. Ak by s víťazmi súťaže alebo s niektorým z ďalších účastníkov niekto z mesta začal rokovať, prišiel by na to, že wellness alebo relaxačnú zónu mohli dostať aj do navrhnutých projektov. O tom hovorí v liste aj komora architektov.
Mesto píše vo svojom stanovisku, že ak by chcelo dostať wellness do niektorého z projektov, muselo by vypísať novú súťaž, lebo ide o zmenu podmienok súťaže. Aká je Vaša skúsenosť v podobných prípadoch?
Je bežnou praxou pri takýchto súťažiach, že ak chce mesto doplniť lokalitný program plavárne o časť wellnessu, osloví víťazov súťaže. Takto sa to robí v kultúrnom svete úplne bežne. Ak mesto súťaž odignoruje, potom sa automaticky otvorí priestor pre korupciu a nekontrolované postupné zvyšovanie nákladov s vopred dohodnutým realizátorom, ktoré sa občanom odprezentuje ako nevyhnutná realita spôsobom: ´veď sme museli vec urýchlene riešiť´.
Robili sme rozhovor aj s víťazmi architektonickej súťaže. Povedali, že mesto s nimi nikdy oficiálne nerokovalo a do súťaže organizovanej mestom Ružomberok už nepôjdu.
Je to škandál aj vo vzťahu k autorom víťazného návrhu architektom Petrovi Zibrinovi, Pavlovi Zibrinovi a Ľubomirovi Kruželovi. Už len tento fakt, že mesto s nimi nekomunikovalo svedčí o veľkej neprofesionalite a nedostatku kultúry.
Významná verejná stavba si zaslúži viac, ako len kúpiť a napasovať nejaký projekt
Slovenská komora architektov hovorí, že mesto utrpí na reputácii v odbornej architektonickej brandži. Prečo?
Pretože zatiaľ čo autori víťazného návrhu márne čakali na výzvu pracovať na projekte, vedenie mesta sa poza ich chrbát dohadovalo s inými projektantmi o úplne inom koncepte plavárne, ktorí ani neprešiel súťažou. To sa slušne ani nedá komentovať.
Čo môže znamenať zhoršenie reputácie medzi architektmi?
Je to škandál vo vzťahu ku komukoľvek, kto bude v budúcnosti reprezentovať mesto Ružomberok. Treba si uvedomiť, že súťaž bola sledovaná a reflektovaná veľkým počtom návrhov – zúčastnilo sa jej 31 autorských kolektívov zo Slovenska, Čiech a zastúpení boli aj fínski a španielski architekti. Dlho sme v meste volali po takejto štandardnej architektonickej súťaži, a keď sa po rokoch konečne uskutoční, reprezentanti mesta s ňou naložia spôsobom, že by bolo lepšie, keby sa neuskutočnila vôbec.
Ktokoľvek v budúcnosti bude chcieť do mesta priniesť kvalitnú architektúru, a zorganizuje súťaž, bude čeliť veľkej nedôvere celej architektonickej obce. A môže sa stať, že nepresvedčí kvalitných architektov, že to naozaj myslí vážne. Preto takýto prístup mesta považujem nielen za nekultúrny a pre budúcnosť mesta škodlivý, ale aj principiálne nemorálny.
Na poslednom zastupiteľstve zaznel názor, že mesto nenesie zodpovednosť len voči architektom, ale najmä voči obyvateľom, a tí chcú urýchlené vybudovanie plavárne.
Ak by mesto rešpektovalo súťaž, dnes by už bez problémov stala hrubá stavba plavárne. Neoslovením víťazov sme zbytočne stratili minimálne 15 mesiacov.
Neviem pochopiť konanie primátora Čombora. Pred štyrmi rokmi vyznamenal významného slovenského architekta, ružomberského rodáka, profesora Štefana Šlachtu, ktorý celý život bojoval proti nezákonným a nekultúrnym prístupom vo výstavbe a architektúre. No a na druhej strane urobí tento bezprecedentný krok, ktorý poškodzuje nielen povesť nášho mesta, ale škodí každému občanovi, čo tu žije. Takéto hulvátske ignorovanie súťaží si pamätáme z minulého režimu. Ten tiež všetko kultúrne pokladal za zbytočnosť.
Titulná fotografia – Porota, ktorá rozhodovala o výsledkoch architektonickej súťaže na ružomberskú plaváreň. Martin Bišťan je piaty zľava.
