Rodina Makovickovcov patrí bezpochyby medzi tie najznámejšie z Ružomberka. Viacero jej osobností sa vo svojich profesiách presadilo. Stali sa z nich úspešní bankári, lekári, no najvychýrenejšími sú moderní a úspešní obchodníci Peter a Daniel. Starší Peter, spoločne so synmi, v roku 1880 založil fungujúcu a prosperujúcu bryndziareň.
Založenie podniku na výrobu „slovenského bieleho zlata“ malo význam nielen pre rozvoj rodinného podniku, ale aj pre rozšírenie chovu oviec na Liptove. Súčasne sa tým podporili aj obyvatelia Liptova, pretože viacerí získali prácu práve v novej bryndziarni.
Petrovi Makovickému a jeho ľuďom v podniku sa podarilo z jednoduchého ovčieho syra vytvoriť veľmi úspešný a oceňovaný produkt. Avšak aj ten najlepší produkt, potrebuje adekvátnu reklamu. Tá sa už v polovici 19. storočia stále častejšie objavovala napríklad v rôznych dobových periodikách. A práve v týchto rokoch začína rozvíjať svoj obchod aj najznámejšia podnikateľská rodina z Ružomberka.
V roku 1861 začali vychádzať Pešťbudínske vedomosti a už po troch rokoch sa v nich objavuje jedna z prvých novinových reklám bratov Petra a Daniela Makovických. Slovenskej verejnosti oznamujú, že vo svojom obchode majú na predaj vtedy vychýrenú korytnickú vodu, ľanové semiačka, ale aj železo určené na ďalšie spracovávanie. Podobné inzeráty nájdeme aj v ďalších rokoch, takže dnes môžeme konštatovať, že reklamná kampaň bola úspešná. Veď aj ich obchodu sa darilo.
Inšpiratívna reklamná stratégia
Za úspechom liptovskej bryndze z podniku Petra Makovického je aj zaujímavá reklamná stratégia, prostredníctvom ktorej sa stala známou nielen v Uhorsku, ale aj v zámorí.
Peter Makovický ako úspešný obchodník a podnikateľ finančne podporoval aktivity slovenského národného hnutia, stotožnil sa s jeho ideami a tak ho možno zaradiť medzi slovenských národovcov. Avšak v biznise si uvedomoval, že ak chce uspieť na uhorskom trhu, ktorý možno považovať za medzinárodný, musí svoje výrobky propagovať aj v iných jazykoch. A tak reklamu na liptovskú bryndzu či na korytnickú vodu nájdeme aj vo viacerých maďarských i nemeckých novinách.
Podnik Makovických síce inzeroval aj v inojazyčnej tlači, avšak doma prejavovali ako lokálpatrioti. Svoju reklamu uverejňovali prevažne v kalendároch, ktoré sa vydávali a tlačili v Ružomberku. Takto obchádzali konkurenčné kalendáre a ich reklamu tak napríklad nenájdeme v Slovenskom obrázkovom kalendári, ktorý bol vydávaný v Martine.
Titulný list kuchárskej knihy Petra Makovického. Zdroj: Archív Liptovského múzea v Ružomberku
Na prelome 19. a 20. storočia sa secesia stala akýmsi celosvetovým trendom. Určovala smer v nielen v architektúre a umení, ale aj v bežnom živote. Secesia takto zásadne ovplyvnila aj reklamu i samotný vizuál produktov ružomberskej bryndziarne. Práve pod vplyvom tohto umeleckého smeru dal Peter Makovický na vinety svoje bryndze tri diela českého umelca Jaroslava Věšína, ktoré znázorňovali mladú pastierku v podhorskej, pravdepodobne tatranskej krajine, baču, taktiež v tatranskej krajine, a bačovku.
Motív obrazov českého umelca Peter Makovický použili aj na svoj nový reprezentatívny hlavičkový papier, viacjazyčné plagáty a secesné nálepky. Vskutku vydrený marketing.
Bryndza získala za svoju kvalitu aj viacero ocenení, na čo boli výrobcovia patrične hrdí a tak ocenenia premietli aj na jej obal. Mohli sa tak pred zákazníkmi veľmi jednoducho pochváliť s vyznamenaniami, ktoré ich produkt získal už na konci 80. rokov 19. storočia. Obal bryndze tak bol doplnený aj o veľmi dôležité informácie, pritom jeho estetike to vôbec neuškodilo.
Jednoduchý trik
Podporiť predaj bryndze sa Makovickým podarilo aj vďaka jednoduchému triku. Keďže išlo o potravinu, ktorú nie každý vedel v kuchyni využiť, pripravil Peter Makovický jednoduchú, útlu a finančne nenáročnú kuchársku knižku. Keďže bryndzu podnik neexportoval iba na slovenský trh, tak knižku vydali v troch jazykových variantoch – v slovenčine, nemčine a maďarčine.
Dielko začína aj na dnešnú dobu veľmi aktuálne – zdravou výživou. Peter Makovický priblížil, aké dôležité je pre ľudský organizmus pitie mlieka, najmä ovčieho, opísal aj históriu výroby syrov, no predovšetkým bryndze. Nezabudol vyzdvihnúť jej pozitívne účinky na ľudský organizmus a priblížil aj to, ako sa vyrába.
V druhej polovici knihy je dvadsaťtri receptov na jedlá, ktoré sa dajú pripraviť s použitím bryndze. Medzi polievkami nechýbal demikát, ani bryndzová polievka s prosom. Medzi múčnikmi zase bryndzové halušky, strapačky či pirohy. Ako chutia napríklad palacinky či puding s bryndzou, môžeme zistiť aj dnes. Aj tento jednoduchý trik napomohol k rozšíreniu predaja bryndze.
Nielen pre kvalitu, ale aj vďaka marketingu sa obchodu s bryndzou darilo a výroba napredovala. Na prelome storočí vyrábali vo firme Peter Makovický okolo 200 ton ročne, neskôr výroba aj vďaka modernizácii fabriky stúpla až na 700 ton. No ani to nebol limit podniku, naprojektovaná bola až na tisíc ton bryndze ročne. Len pre porovnanie, v súčasnosti sa jej na Slovensku vyprodukuje približne 4 000 ton ročne.
Je zaujímavé a zároveň trochu smutné, že úspešnému slovenskému podniku sa nepodarilo prežiť v novom štáte. Po roku 1918 stratil väčšinu odberateľov, nielen v zahraničí, ale aj na dovtedy domácom trhu, v dnešnom Maďarsku.
Titulná fotografia: Vineta na obale bryndze s motívom obrazu českého maliara Jaroslava Věšína. Zdroj: Archív Liptovského múzea v Ružomberku
Článok vyšiel v septembrovom vydaní Ružomberského magazínu.
