Šéfredaktor Ružomberského magazínu Peter Kravčák hovorí o pozadí nového média, zložení redakcie, aj o spôsobe, akým chce garantovať objektivitu a nezávislosť.
Už dlhšie sa po meste šepkalo, že v Ružomberku vznikne nové médium. Informácia sa ukázala ako pravdivá a od dnešného dňa je na internete dostupná stránka Ružomberského magazínu. Čo je to za projekt?
Charakterizoval by som ho jedným slovom – odvážny. Ružomberčania sú zvyknutí sledovať miestnu televíziu a čítať miestne noviny, ale silný web, ktorý by prinášal aktuálne informácie na dennej báze, tu dlhodobo chýbal. Dnešný človek nechce čakať týždeň alebo dva, aby sa dozvedel, čo sa deje v meste a regióne, ale prostredníctvom mobilných zariadení chce byť v centre diania neustále.
Bude Ružomberský magazín dostupný len na internete?
Nie. Popri internetovej stránke, ktorá bude spĺňať informačnú funkciu, budeme raz mesačne vydávať plnofarebný magazín. Aj preto sme zvolili jednoduchý názov Ružomberský magazín. Čitatelia v ňom nájdu dlhšie texty, či už to budú rozhovory, reportáže, profily zaujímavých Ružomberčanov alebo analýzy, ktoré budú informácie ponúkať v širších kontextoch a súvislostiach. Obe platformy, webová, aj tlačená, by sa tak mali vhodne dopĺňať.
V bilbordovej kampani, ktorú si obyvatelia mesta všimli počas uplynulých dní, ste narážali na konkurenčné médiá. Myslíte, že to bol najvhodnejší spôsob zviditeľnenia novej značky?
O vhodnosti marketingovej kampane sa dá vždy polemizovať. Niekomu sa páči konfrontácia, inému vtip, ďalšiemu vysmiate tváre. Našou kampaňou sme chceli upozorniť na to, že tu v mediálnom priestore vzniká čosi nové, iné, ako doposiaľ ľudia poznali. Použili sme slogany, ktoré nútili zamyslieť sa, odporovať alebo súhlasiť… Každý mohol zaujať svoj názor. A o to nám išlo.
V čom sa chce Ružomberský magazín odlišovať od ostatných ružomberských médií?
Jeden zásadný rozdiel som už spomenul – spravodajský web a kvalitný magazín v Ružomberku doteraz chýbali. Ináč chceme pristupovať aj k výberu a spracovaniu tém. Popri informovaní, chceme aj komentovať, analyzovať, vytvárať priestor pre verejnú diskusiu, v ktorej dostanú priestor všetci demokraticky zmýšľajúci ľudia – či už ide o politikov, aktivistov alebo bežných obyvateľov. Aj oni majú neraz zaujímavé a inšpiratívne názory na život v meste, len ich nemajú kde prezentovať. Z tohto dôvodu sme na našej stránke vytvorili priestor pre blogovanie, ktorý tu doteraz chýbal. Ak to celé zhrniem do jednej vety, naším jediným cieľom je robiť kvalitnú regionálnu žurnalistiku.
Kto je súčasťou vášho tímu?
Redakcia Ružomberského magazínu síce nie je početná, ako to už v prípade regionálnych a lokálnych médií býva, ale ako šéfredaktor som naozaj rád, že sa nám podarilo prepojiť mladosť a dravosť s rozhľadom a skúsenosťou. Reportérkou, ktorá nebude vysedávať v kancelárii, ale takmer neustále sa bude pohybovať v teréne, je šikovná mladá novinárka Anna Šenkeríková. V teréne sa bude pohybovať aj ďalšia kolegyňa Lenka Halamová, ktorej úlohou však nie je zháňať informácie, ale reklamu a inzerciu. Štvrtým členom kolektívu, ktorého mnohí Ružomberčania poznajú z novín či z televíznych obrazoviek, je známy publicista, držiteľ Novinárskej ceny za najlepší komentár v slovenských médiách a cirkevný analytik Imrich Gazda.
A kto je vydavateľom nového média?
Spoločnosť R PRESS, ktorá ma troch spoločníkov. Sú nimi Róbert Kolár, Imrich Gazda a ja.
Spomínate Róberta Kolára, ktorý je popri svojej podnikateľskej činnosti aj poslancom mestského zastupiteľstva, a teda je verejne činnou osobou. Nevytvára to predpoklad pre ovplyvňovanie obsahu?
Každý z nás si dennodenne uvedomuje, že nežijeme v ideálnej dobe. Platí to aj pre oblasť médií. Takmer všetky významné mienkotvorné médiá na Slovensku vlastnia finančné skupiny alebo známi podnikatelia, ktorí majú priame prepojenie na politiku a biznis.
Ak to zjednodušíme, existujú v podstate len dva scenáre. Majiteľ vníma médium ako svoj majetok a usiluje sa cez neho presadzovať svoje politicko-ekonomické záujmy. Do veľkej miery to platí aj o médiách dotovaných zo štátneho, mestského alebo obecného rozpočtu. Druhou, lepšou možnosťou je, že majiteľ, pristupuje k médiu trhovo – vidí v jeho existencii spoločenský zmysel, preto ho zo začiatku dotuje, ale s tým, že na seba čo najskôr dokáže zarábať samo. To je aj náš prípad.
V tomto je tiež rozdiel medzi nami a ostatnými ružomberskými médiami, ktoré fungujú vďaka finančnej podpore mesta. My sme súkromné médium, ktoré si na seba bude musieť zarobiť. Bude nás to stáť viac úsilia, ale na druhej strane sa vo vzťahu k miestnym politickým štruktúram budeme môcť cítiť omnoho slobodnejšie a s takýmto postojom vnútornej slobody, ale aj spoločenskej zodpovednosti o nich informovať.
Kde je však záruka, že Ružomberský magazín nebude písať v niečí prospech? Napríklad v prospech svojho majiteľa?
Zárukou sú spoločníci spoločnosti R PRESS, zloženie redakcie, aj samotní čitatelia.
Ako to myslíte?
Spomenul som už, že za spoločnosťou R PRESS, ktorá je vydavateľom Ružomberského magazínu, stojí okrem Róberta Kolára, ktorý do projektu vložil finančné prostriedky potrebné na rozbeh, aj Imrich Gazda a ja, teda osoby, ktoré sú členmi redakcie. Vnútorné vzťahy máme nastavené tak, že nikto z nás nemôže postupovať svojvoľne alebo nakazovať iným, čo majú robiť. Róbert Kolár ako investor dal redakcii jasný a na pomery lokálnych médií ojedinelý prísľub garancie úplnej novinárskej slobody, ktorý je zakotvený aj vo verejne dostupnom Etickom kódexe vydavateľa.
Každému z nás troch je úplne jasné, že čitateľ nie je hlúpy a hravo zistí, ak niekto píše v niečí prospech. Čo by sme však tým dosiahli? Len by sme znehodnotili značku, ktorú chceme budovať, a čo je ešte horšie, natrvalo by sme pošramotili aj svoju osobnú povesť.
Ale predsa len nastanú situácie, kedy budete musieť informovať či už o podnikateľských alebo politických aktivitách Róberta Kolára.
V takom prípade bude vždy pod článkom uvedené, že Róbert Kolár, o ktorom sa píše, stojí za Ružomberským magazínom. Tým akoby sme našepkávali čitateľovi: „Čítaj tento článok o čosi kritickejšie, či ti autor článku čosi nepodsúva.“ Silnejšiu formu verejnej kontroly obsahu si už neviem predstaviť.
Skúste byť teraz trochu osobnejší. Dlhé roky ste pôsobili v Mestskej televízii Ružomberok. Ako sa vám odchádzalo?
Ťažšie, ako som si pôvodne myslel. Za desať rokov sme si v našom malom kolektíve vybudovali naozaj silné vzťahy, ktoré sa teraz pracovne pretrhli. Pre mňa to však určite neznamená pretrhnutie dlhoročných priateľských vzťahov.
Nebude vám kamera a televízna obrazovka chýbať?
Po desiatich rokoch som už pociťoval potrebu zmeny. Tento projekt je pre mňa veľká výzva, akú som v poslednom čase v televízií hľadal čoraz ťažšie. Navyše, na stránke Ružomberského magazínu chceme prinášať aj videoobsah, takže s obrazom budem sčasti pracovať aj naďalej.
Kde vidíte Ružomberský magazín o rok?
Verím, že magazín budem vídať v rukách Ružomberčanov, ktorí zároveň budú mať jeho internetovú stránku medzi záložkami vo svojich počítačoch a mobilných zariadeniach. Čo iné ako čítanosť a občasné slovo povzbudenia si môžeme priať?
