Ružomberčan Peter Lengyel jazdí na lyžiach už od svojho detstva. Porozprával nám nielen o svojich úspechoch, ale aj o zraneniach.
Akrobatické lyžovanie je obľúbenou disciplínou nielen medzi lyžiarmi, ale aj medzi divákmi. Každý pretekár musí na trati predviesť saltá či skoky, ktoré hraničia s odvahou a šikovnosťou lyžiara. Svoje o tom vie aj 27-ročný Ružomberčan Peter Lengyel, ktorý sa akrobatickému lyžovaniu venuje už 14 rokov.
Zo začiatku ho mnohí odhovárali a rodičia sa na jeho akrobatické triky nechceli ani pozerať. Postupne sa vypracoval na trénera a dnes trénuje najšikovnejších zjazdových lyžiarov na Slovensku a príležitostne aj budúce akrobatické nádeje.
Jazdil aj na majstrovstvách sveta
Peter Lengyel vyrastal v lyžiarskej rodine. Keď mal 2,5 roka, rodičia ho vzali na Malinô Brdo a postavili ho prvýkrát na lyže. Odvtedy sa lyžiarska výstroj stala jeho súčasťou a sprevádzala ho nielen počas štúdia, ale predovšetkým na pretekoch.
„Odmalička som bol pohybovo nadaný. Keď som k obľúbenému zjazdovému lyžovaniu pridal aj gymnastiku, vznikla pre mňa okúzľujúca kombinácia. Ku koncu základnej školy som prestal so zjazdovým lyžovaním a dal som sa na skákanie. Po strednej škole som sa rozhodoval, či ísť na vysokú,“ opisuje svoj lyžiarsky príbeh Peter Lengyel.
Napokon si podal prihlášku na Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského do Bratislavy. Prvý rok mu chýbali hory, preto vždy, keď mohol, utekal domov, aby si zalyžoval. Napokon dostal SMS od trénera zjazdového lyžovania, či by nechcel trénovať deti na lyžiach v jeho klube. Ponuku prijal a stal sa súčasťou ASC Lyžiarskeho klubu.
„Neskôr si ma všimol jeden z rodičov detí a povedal, že by ma rád podporil. Vyslovene ma chcel dostať na olympiádu. Povedal som, že to nie je reálne, pretože v najdôležitejšom veku, keď som potreboval na sebe makať, som tú podporu nemal,“ hovorí o ponuke Peter Lengyel.
Mladý Ružomberčan nádejnému podporovateľovi rýchlo skresal predstavy. Povedal mu, že namiesto tisícok eur mu stačí toľko, aby si kúpil výstroj a mohol ísť na prvé zahraničné preteky. Napokon v zahraničí začal pretekať v Európskom pohári. Bol v Rakúsku, Taliansku a Českej republike, dokopy odjazdil štyri Európske poháre.
„Pomedzi preteky v zahraničí som chodil pretekať aj na Slovensko. V sezóne 2017 som vyhral Slovenský pohár a získal titul Majstra Slovenska v akrobatickom lyžovaní. Následne som bol nominovaný do reprezentácie. Vtedy sa mi začali otvárať dvere,“ hovorí o svojich úspechoch.
Titul Majstra Slovenska napokon obhájil ešte dvakrát v sezónach 2018 a 2019. Po úspechoch si mladý lyžiar všimol, že stagnuje. Pred sezónou 2019 si preto povedal, že buď sa v akrobatickom lyžovaní zlepší alebo svoju kariéru po sezóne zavesí na klinec. Opäť mu však nečakane zazvonil telefón.
„V októbri mi zavolali z lyžiarskej asociácie, či chcem ísť začiatkom februára na Majstrovstvá sveta do lyžiarskeho rezortu Park City v americkom štáte Utah. Túžil som po tejto príležitosti, takže odpoveď bola jasná,“ prezrádza Peter Lengyel.
Zranenie kľúčnej kosti
Majstrovstvá sveta však nedopadli podľa jeho predstáv. Počas posledného tréningového skoku v disciplíne Big Air pred kvalifikáciou si zranil kľúčnu kosť. „Vynechal som štyri dni tréningu a so zranením mi musela pomáhať švajčiarska fyzioterapeutka,“ hovorí o svojom zranení.
V ďalšej disciplíne Slopstyle mu tak neostávalo nič iné, len sa spustiť na lyžiach do cieľa bez akýchkoľvek trikov. „Bola to vystreľujúca bolesť, no potreboval som byť klasifikovaný vo výsledkovej listine na ktoromkoľvek mieste,“ spomína na nešťastný pád.
Z Ameriky si napriek tomu odniesol bohaté skúsenosti. „Tešil som sa aj na to, že keď niečo organizujú Američania alebo Číňania, tak je to vždy na vysokej úrovni. Tak to aj bolo. Všetko fungovalo, ľudia boli ochotní a bolo o nás postarané,“ hodnotí dni strávené v Amerike Peter Lengyel.
Majster Slovenska v akrobatickom lyžovaní má mnoho vzorov. Jedným z nich je Tom Wallisch. Známeho amerického lyžiara sleduje Peter Lengyel odmalička, dokonca sa mu s ním podarilo aj stretnúť.
„Bol som v Rakúsku, a keď som šiel na lanovku, vtedy som ho uvidel. Vedel som, aké má lyžiarky aj lyže, a keď som si ho preskenoval, rozhodol som sa, že idem za ním. Poprosil som ho o fotku. Súhlasil, no vzali mu lyže,“ rozpráva Peter Lengyel nevšedný zážitok.
Mladý pretekár ho túžil stretnúť aj na trati, aby si s ním zalyžoval. Tom Wallisch sa však na svahu neukázal. Neskôr zistil, že prišiel na stredisko inkognito, aby otestoval budúcoročný model lyží. Preto mu pri fotení zobrali lyže, aby ich nebolo vidieť na fotografii.
Akrobatických lyžiarov na Slovensku je podľa rodáka z Ružomberka málo a preto priznáva, že cíti na svojich pleciach veľkú zodpovednosť.
„Musí prísť tréner, ktorý má skúsenosti a vie ako dostať športovca na určitú úroveň skákania a pritom znížiť riziko zranenia na minimum. Musí ukázať, že aj extrémny a nebezpečný šport môže byť bezpečný. Keď som začal skákať, boli chalani, ktorí to brali ako zábavu, nie ako šport, ktorý by sa mohol dostať na olympiádu. Skákali bezhlavo a bez akýchkoľvek zásad, riziko zranenia bolo obrovské,“ hovorí o adrenalínovom lyžovaní.
Aj preto medzi hlavné ciele Petra Lengyela patrí vychovať aspoň jedného lepšieho športovca než bol on sám a dostať sa s ním na olympiádu.
Titulná fotografia: Akrobatický lyžiar Peter Lengyel. Foto: archív lyžiara
