Lyžiarske vleky v okolí Ružomberka čakajú len na sneh

Výnimkou sú vleky v Stankovanoch a Liptovských Revúcach, kde už niekoľko rokov riešia majetkové, vlastnícke a technické nedostatky, ktoré bránia lyžovačke.

Nedávno sme vás informovali o tom, že Smrekovica tento rok otvára len jeden vlek. Druhý vlek patrí horskému hotelu Smrekovica. Vďaka jeho polohe patrí k najvyššie položeným ubytovacím zariadeniam na Slovensku. Svoje brány pre návštevníkov vlekov však neotvoril už viac ako rok.

Snežné delá spustili na Malinom Brde 5. decembra, no počasie dlho bránilo pozvať na svah prvých lyžiarov. Začiatkom roka stredisko ohlásilo, že spúšťa dva detské vleky a od 11. januára je v prevádzke aj hlavná zjazdovka.

Ale ak by ste chceli vyskúšať aj menšie vleky v okolí, lyže by ste pokojne mohli nechať doma. Ratraky zatiaľ nemajú čo upravovať.

 

Dolnoliptáci chcú na úspešnú letnú sezónu nadviazať aj v zime

Zasnežovacia technika je príliš drahá

„U nás lyžujeme len na prírodnom snehu. Momentálne sú podmienky nevyhovujúce, chýba sneh. Na spustenie vleku potrebujeme minimálne 40 centimetrov, aby ľudia nejazdili po zemi,“ vysvetľuje aktuálny stav na svahu v Liptovskej Lúžnej predseda neziskovej organizácie Lyžiari Lúžna Jozef Husarčík.

Situácia s nedostatkom snehu nie je tento rok ojedinelá. Od roku 1975, keď vlek spustil prvé kotvy, sa párkrát stalo, že prví lyžiari zavítali na svah až vo februári. Niektoré zimy dokonca lyžiarom nedopriali vôbec a o spustení vleku mohli milovníci lyžovania len snívať.

Na 450 metrovom úseku sa môžu lyžiari vyžiť len počas víkendov.

„Vlek je majetkom Telovýchovnej jednoty lyžiarskeho oddielu a my ho ako občianske združenie prevádzkujeme na dobrovoľníckej báze. Príjmy, ktoré z toho nebodaj máme, idú do údržby,“ vysvetľuje systém fungovania vlekov Jozef Husarčík.

Dospelý človek zaplatil minulý rok za celodenný lístok deväť eur a dieťa šesť. Tento rok by podľa predsedu organizácie mala byť suma nezmenená.

Okrem brázdenia svahu však Lúžňanci organizujú aj troje preteky. Prvý je obrovský slalom – Cena veľkej Chochule, druhý skialpový výstup na Čierny vrch a tretí je lyžiarsko-turistický prechod z Korytnice k vleku do Liptovskej Lúžnej. Do každej z akcií sa podľa Jozefa Husarčíka zapojí minimálne sto ľudí a aj preto by chceli v organizovaní všetkých pokračovať aj túto sezónu.

V Lúžnej si pripravili aj novinku. „Máme pripravenú šablónu na úpravu bežeckej stopy na ratrak. Cyklistický oddiel robí skútrom trať za dedinou a my, keď sú podmienky, robíme bežkársku trať smerom k vleku. Naposledy sme trať robili bez šablóny, len na korčuľovanie, ale teraz už bude aj so stopou,“ teší sa z pripravovanej novinky Jozef Husarčík.

Roboty veľa, lyžovačky málo

Aj vleky v mestskej časti Biely Potok fungujú vďaka snahe dobrovoľníkov, ktorých tiež trápi nedostatok snehu. „Nelyžujeme. Ak však napadne sneh, tak určite spustíme vleky,“ potvrdil  predseda miestneho lyžiarskeho klubu Jozef Macko.

V Bielom Potoku fungujú dva vleky s dĺžkou 450 a 350 metrov. Cena dospelého lístka je v porovnaní s ostatnými prevádzkami najnižšia. Dospelý lístok stojí päť a detský tri eurá. Na otvorenie lyžiarskej sezóny je však potrebných aspoň 15 centimetrov snehu. „Posledných osem rokov vítame lyžiarov až vo februári. Za uplynulých 20 rokov sme mali asi štyri sezóny, keď sme vôbec neotvorili,“ hovorí o uplynulých sezónach Jozef Macko.

Kvôli nedostatku snehu vymysleli vlekom aj familiárny názov Skipark u zúfalca. „Okolo vlekov robíme celé leto a potom príde takáto zima ako teraz a nelyžuje sa. Posledné roky mávame sezóny, že lyžujeme tri víkendy a dosť. Roboty je s prevádzkou veľa a lyžovačky zase málo,“ hovorí o slabých zimách bez mrazu a snehu Jozef Macko.

Rovnako ako v Liptovskej Lúžnej, ani v Bielom Potoku neuvažujú nad zasnežovacou technikou.

„Bolo by to pre nás finančne náročné a lístok pre dospelého by potom určite nestál päť eur. Navyše, prevádzka vlekov by musela byť celotýždňová. Keďže sa o vleky staráme na báze dobrovoľnosti, ako občianske združenie, tak fungujeme len počas víkendov,“ vysvetľuje Jozef Macko prečo je pre Belanov lepšie čakať na prírodný sneh.

Ideálne pre mamičky s deťmi

Na snehovú nádielku čakajú aj v Turíku. „Keby padlo ešte raz toľko, čo naposledy, tak by sme začali. No skôr to vyzerá na jarnú ako na zimnú lyžovačku,“ hovorí o vleku, ktorý tiež čaká na sneh Pavol Mojš, správca svahu v Turíku. Reprezentuje klub OŠK Lisková, ktorý zariadenie v neďalekej obci spravuje.

Na spustenie vleku je v Turíku ideálnych 30 centimetrov. „Za 33 rokov, čo existujeme, tak asi iba raz sme boli svedkami toho, že sme nemohli spustiť vleky. Ostatné roky nám bolo aspoň vo februári dopriate,“ hodnotí uplynulé roky Pavol Mojš.

Vlani svišťali lyže po svahu približne sto lyžiarom denne. Úspešnú sezónu v Turíku potvrdilo aj parkovisko, na ktoré sa nezmestili všetky autá. Nenáročný terén láka najmä mamičky s deťmi. Dospelý lístok na 350 metrov dlhú trať stojí osem eur a detský šesť.

Pavol Mojš priznáva, že kedysi snívali aj o umelom snehu. „Rokmi sa menili klimatické podmienky až začal chýbať sneh. Navyše, na ten umelý nie sú potrebné len delá. Museli by sme zaobstarať mašinu, ratrak a mať aj dostatok vody,“ hovorí o prekážkach Pavol Mojš a zároveň skromne konštatuje, že je rád, keď vleky fungujú aspoň tri víkendy.

Lyžiarsky vlek majú aj v Ľubochni. Ako sú na tom sa nám zatiaľ overiť nepodarilo.

Úplne iná situácia je v Rojkove, v časti obce Stankovany. Vlek je nepojazdný už štvrtú sezónu, no dôvodom nie je nedostatok snehu. „Máme pokazený vlek, nefunguje technika. O vleky sme sa starali na polovicu s Kraľovanmi, no na opätovnej spolupráci sme sa už spolu nedohodli,“ hovorí o nefungujúcom vleku starosta obce Vladimír Urban.

Druhé najväčšie stredisko v okrese je v Liptovských Revúcach. Naposledy tam však 1,5 kilometrový vlek spustili v sezóne 2014/2015. Skifun je odvtedy zatvorený.

Titulná fotografia: Vlek v Liptovskej Lúžnej. Foto: lyziariluzna.eu

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.