Ľubochňu skrášľujú ďalšie drevené sochy

Na deviatom ročníku Ľubochnianskych rezbárskych dní sa štvorica dolnoliptovských rezbárov pustila do stvárnenia zastavení Krížovej cesty. Vytvorené sochy budú súčasťou miestnej kalvárie.

Počas druhého augustového týždňa sa im podarilo zhotoviť prvé štyri zastavenia, zvyšných desať by radi dokončili už budúci rok. „Mohli by sme potiahnuť o jeden, dva dni dlhšie, prizvali by sme piateho rezbára a každý z nás by spravil dve zastavenia,“ približuje 28-ročný sochár Šimon Chyla, ktorý rezbárske sympózium spolu s obcou každoročne pripravuje.

Šimon Chyla.

Teší ho, že hoci má každé z doteraz vytvorených zastavení iného autora, ako celok pôsobia jednotným dojmom. „Každý máme svoj rukopis, no veľkosťou figúry aj inými prvkami diela zapadajú do série, sú vytvorené v podobnom štýle. Som rád, že sa to takto podarilo,“ zhodnotil mladý umelec. Rezbárstvo ho síce neživí, no veľmi aktívne sa mu venuje už viac ako desať rokov. Záľubu našiel najmä v lebkách.

Rozmanitá tvorba

Odsúdenie Ježiša na smrť, teda prvé zastavenie, vytvoril 57-ročný Pavol Lofaj z Likavky. Na rezbárske dni zavítal prvý raz. „Týždeň sme strávili v peknom prostredí, aj bolo o nás dobre postarané. Téma bola zaujímavá,“ pochvaľoval si kastelán likavského hradu, pre ktorého je rezbárstvo už viac ako tridsať rokov koníčkom.

Pavol Lofaj.

„Venujem sa mu už veľmi dlho, nedá sa s tým len tak prestať,“ objasňuje. Najčastejšie vyrezáva ľudské postavy, ale v tvorbe sa nevyhraňuje, vytvára rôzne objekty. So svojimi dielami sa zúčastňuje i výstav, zväčša na okresnej a krajskej úrovni.

Druhého zastavenia – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia – sa chopil Albert Šimrák z Bieleho Potoka. Ani on si podujatie nevedel vynachváliť. „Mali sme zabezpečené výborné jedlo, bolo o nás postarané aj po technickej stránke, vyšlo nám i počasie,“ vymenoval pozitíva, ktoré mu utkveli v pamäti.

Albert Šimrák.

K umeniu nikdy veľmi neinklinoval, rezbárstvo ho chytilo na salaši, kde trávil veľa času. Zo začiatku vytváral menšie sošky, dnes je jeho tvorba rôznorodejšia. „Keď som začal chodiť na rezbárske podujatia, zistil som, že veľkej obľube sa tešia motorové píly. Ľudia chcú veľké veci vytvorené rýchlo a precízne. Ide im o detail a presnosť, hoci sa nájdu i takí, ktorí inklinujú k ľudovému umeniu,“ podelil sa o svoje skúsenosti šikovný Ružomberčan, ktorého rezbárstvo živí už jedenásť rokov.

Málo ľudí

Rastislav Sabucha, 34-ročný vyučený rezbár, zamieril na ľubochniansky plenér druhý raz. Po minuloročnej netypickej vtáčej búdke sa pustil do vyrezávania tretieho zastavenia Krížovej cesty – Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom.

Rastislav Sabucha.

„Sadla mi vlaňajšia i tohtoročná téma. Vyrezať zastavenie síce bolo o čosi náročnejšie, no nebolo to také monumentálne, čiže sa to dalo stihnúť a s výsledkom som spokojný,“ zhrnul svoje pocity Sabucha.

Ľubochnianske sympózium hodnotí nadmieru pozitívne, poukazuje však na pomerne nízku návštevnosť. „Na piatkové uzavretie prišlo málo ľudí. Jeden pán nám povedal, že by bolo možno lepšie ukončiť to až v sobotu,“ pridal ďalší postreh.

Štvrté zastavenie – Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou – vyrezal organizátor Šimon Chyla.

Rezbári už tradične zužitkovali stromy, ktoré sa v obci museli vypíliť.

Vo Vlkolínci vzniká jedinečný betlehem

Zdroj fotografií – facebooková stránka gollem.sk

Som vyštudovaná žurnalistka, zaujíma ma kultúra a história dolného Liptova. Rada píšem o problémoch a záujmoch bežných ľudí, cez ich svedectvá sa snažím pripomínať hodnoty, na ktoré by spoločnosť nemala zabúdať. Zároveň pracujem v oblasti zabezpečenia bezpečnosti priemyselných inštalácií.