V máji roku 1995 bol adresovaný aj redakcii Ružomberského hlasu aby ho uverejnila. Ako príloha, nevedno ako, sa dostal do prerokovávaných uznesení materiálov poslancov vtedajšieho Mestského zastupiteľstva. Mal byť aj akýmsi odrazovým mostíkom a návodom ako ovplyvniť a upriamiť pozornosť poslancov pri hlasovaní?
V minulosti, keď v meste neexistovali elektronické pošty, weby a podobné miestne zdeľovacie prostriedky a úrady hodlali šetriť poštové náklady, potom tým najlacnejším doručovacím prostriedkom sa stávali mestskí policajti. Tí v nejakom období 90-tych rokov minulého storočia roznášali písomnosti Mestského úradu priamo do ich poštových schránok. Po vhodení obálok formátu A4 do schránok, a tam, kde to pre malý otvor nešlo, poslancom zdola zo suterénu zazvonili do bytu s odkazom: „máte poštu, materiály pre schôdzu mestského zastupiteľstva.“
Takmer s časovým odstupom štvrťstoročia sa čitateľ tohto blogu a zvláštneho druhu príspevku dozvie, čo v ňom písal Ľudovít Horváth – vnútropodnikový ekonóm, bojovník a mestu oddaný známy Ružomberčan, bývalý vodca prvého skautského oddielu z roku 1968, ktorého rady na Slovensku a v Ružomberku formoval Václav Rubeš.
Nájdený a založený písomný (pre uverejňujúci príspevok) fotografický artefakt s nadpisom „Nebojte sa otvoriť dvere spravodlivosti“ má však obsahove i v tejto dobe istú výpovednú hodnotu.
Určite upozorňujúci už vtedy na procesné zádrhely, a dnes po tom všetkom, čo sa v štáte za posledné štvrťstoročie odohralo v oných časoch tzv. malej či veľkej privatizácie. Nehospodárneho bačovania vlád rozpredávajúcich podniky, tzv. vlajkové lode priemyslu a neskôr i niektoré podniky za korunu. Nemenej i obsah tak podobný (a vtedy netušiac) dnes zahryznutý do obchodnej politiky súčasných veľkých obchodných reťazcov kritizovaných predsedom NR SR či slovenskou vládou; bžánových vysúdených gabčíkovských miliónov eur; zle využitých a zdefraudovaných eurofonov; štátnej hanby desaťročia a nekonajúcej sa zimnej deaflympiády vo Vysokých Tatrách 2011, keď „organizátor“ Jaromír Ruda spreneveril 1,7 milióna eur, čo bolo daňou za nečinnosť kontroly a vlády SR. V časoch premávajúcich vlakov zadarmo, stále sa zadlžujúcich nemocníc, dvoch kvalít potravín, chátrajúcich mostov na cestách prvej triedy a nedostavaných diaľnic.
Nuž posúďte sami, či nižšie uverejnený text Horváthom napísaného 60 riadkového obsahu formátu A4 spĺňal vtedajšie kritéria pre jeho uverejnenie v Ružomberskom hlase. V dobe, keď tento Ružomberčan nemohol vedieť, že raz bude Slovensko členom Európskej únie.
——————————————————————————————————-
NEBOJTE SA OTVORIŤ DVERE SPRAVODLIVOSTI
(napísané pre uverejnenie v dvojtýždenníku RUŽOMBERSKÝ HLAS)
Je dokázané, že úroková ekonomika orientovaná trhovo teraz u nás, neprináša hospodársky úspech všetkým obyvateľom Slovenska. Odčerpáva obeživo (peniaze) bez produkcie, čo štátu chybuje, a tak často počuť, nemáme peniaze. Kde sú vlastne tie peniaze, čo chybujú aj občanom a nielen štátu.
Ku príkladu, keď banka požičia 40 miliónov na podnikanie, už za rok sa odčerpá 20 % úrokov, to je 8,000.000.- Sk bez nejakej výrobnej produkcie a podnikateľ už má o to menej obežných prostriedkov. Pri získaní pôžičky sa dnes tu bežne nadpláca nad úroky a to i 10 % z požičanej čiastky. To už nie je ani tajomstvom, že „vybavovateľ“ dostáva v takomto prípade 4 milióny v hotovosti na ruku vopred. Znovu sa znižuje podnikateľovi obeživo bez produkcie v neprospech hospodárskej prosperity a ožobračuje sa spoločnosť na úkor niekoho nestatočného.
Zobuďme sa a postavme hrádzu zvlášť proti korupčnému odčerpávaniu peňazí zo sféry podnikania, čo je zdroj zárobku občanov. Tu je potrebná obrana za pomoci občanov, a to sledovaním dodržiavania pravidiel statočnosti. Treba si všímať „snaživých vybavovateľov“, a hlavne priamo tých, komu bola daná plná dôvera a právomoc rozhodovania s konečnou platnosťou.
Nebojte sa kontrolovať v okruhu svojej pôsobnosti aj riadiacich pracovníkov, lebo pod lampou býva tma. Veď každý spravodlivý a statočný pracovník, a vedúci i riaditeľ sa na kontrolu teší a kontrolu priam očakáva, lebo len kontrola môže potvrdiť, že on skutočne statočne pracuje.
Kontrolovanie občanmi sa aj vyžaduje, ku príkladu v obchode, správne váženie, výpočet ceny a po. Ale kontrolu v miliónoch akoby občan už nemal rád, on milión nemá a tým to hasne. Tu je práve kameň úrazu, treba sa hlavne tam skúmavým okom pozrieť, kde sa v tichosti tratia milióny. Neochudobňujme sa vlastnou nepozornosťou v podniku, obci, meste i v celom štáte. Štát je náš, sme bohatí, máme vlastný štát (výrok premiéra Mečiara). Toto naše bohatstvo občanov musia sami strážiť a využívať vo svoj prospech a majú sa zaujímať a sledovať i hospodárenie spoločnosti, obce, mesta i celoštátne i keď je to v miliónoch a miliardách.
Dohľad a záujem o veci verejné a pravidelná kontrola za pochodu prinucuje každého statočne pracovať aj statočne rozhodovať i spravodlivo odmeňovať mzdou za prácu. Len kontrolou sa odstraňuje kamufláž a nedovoľuje sa chytračnie.
Ak sa všeobecne nebude skutočne statočne pracovať a rozhodovať, čo bez dobrej odbornej kontroly sa nedokáže, životná úroveň neporastie tak, ako by môhla. Budeme sa spoločne ochudobňovať, žiť stále v podpriemernej úrovni, a nakukávať do iného štátu, že oni sa dobre majú.
Občania, nebojte sa dohliadať a kontrolovať neustále okolo seba, kto vybočuje z plnenia pravidiel statočnosti. Nebojte sa i cez prekážky ísť cestou statočnosti a strhnúť aj tých váhavých a obávajúcich. Nebojte sa , keď ste spravodliví, nie je v našom štáte toľko kriminálnikov, podvodníkov a porušovateľov pravidiel statočnosti, že by sme museli ustupovať. Nebojte sa hájiť svoje práva, svoj majetok i mravné a morálne hodnoty aj hodnoty majetkového spoločenstva, majetok obce, mesta a štátu, čo má slúžiť a zabezpečovať slušný život vo svojej vlasti každému, nielen informovaným.
Občania majú sledovať aj finančné toky v miliónoch, pohyb a vlastnícke prevody majetku spoločenstva, či sa s obecným a mestským majetkom dobre hospodári v mantineloch pravidiel statočnosti. Pri každej nestatočnosti občianska kontrola a dohľad môže čo najviac obmedziť napĺňanie si vrecká tringeltami chamťošov. Občania sledujte statočné konanie vyvolených, aby sme sa nedožili sklamania, či sa múdro postupuje a nepáchajú sa závažné nedostatky a chyby.
Hospodárenie treba sledovať práve teraz, keď sa veľké hodnoty majetku, podnik, budovy, pozemky prepisujú, predávajú „bakčišovým rýchlopredajom“ do súkromného vlastníctva v tichosti pod rúškom obchodného či bankového tajomstva.
Privatizátori napred umŕtvovali a znehodnocovali priemysel, aby potom oni podnik kúpili za bagateľ, za smiešnu cenu.
Investičné fondy a banky nevytvárajú hodnoty pracovných rúk, nedajte si nasadiť na seba finančnú zvieraciu kazajku úrokovou ekonomikou a kontrolou pravidiel statočnosti sa zabrzdí zhrabávanie peňazí úrokovou ekonomikou a finančnými fígľami na úkor národa.
Napísal do novín vnútropodnikový ekonóm: Ľudovít Horvát, J. Jančeka, Ružomberok
