Ale mesto Ružomberok v nich aj inak.
Balzam na dušu z viet Kataríny Šarafínovej o údajoch z oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov v dnešom Hlase ružomberskom z 9.marca 2018. Horkýže len Izrael po tých známych, ktorí v jeho ubytovniach a hoteloch prespávajú. Bolo by treba pridať aj Japoncov, Ukrajincov, Rusov. Dobre a s uspokojením sa čítajú riadky tlačiarenskej černe štatitistík nárastu počtu turistov na Liptove. Určite, že k tomu prispela i súčasná bezpečnostná situácia vo svete, keď ťažko je dnes letieť a cestovať k južnejším moriam, kde občas neznámy terorista pustí paľbu do nahých tiel Európanov.
A tak sa štatistiky aj na Liptove zdvihli o 6,6 percenta s priemerným počtom prenocovaní a číslom 2,8 dňa v roku 2017. Kiežby čísla a priemery vystupovali vyššie. O meste Ružomberok sa však nepíše. Veď aj ono valcuje dlhoročnejšie štatistiky mlák a prachu v jeho strede pri neexistujúcom tzv. Auparku, rozbitú dlažbu pri Hoteli Kultúra, nedostavanú Badánikovu stavbu, nefunkčné verejné toalety, v sobotu a nedeľu zatvorené autobusové nádražie, hrôzostrašný stav zábradlí, nepokosených burín a nevyčistených ciest ktoré ním z východu na západ prechádzajú. Mesto už štatisticky nemá dlhodobejšie svojho gazdu. Nejakí turisti tu možno prespia a vyberú sa a do iných nadmorských výšok. Aj také je mesto turizmu – mesto Ružomberok. S nocľahmi však dominuje Bešeňová – až 577 357 hostí.
Časy Legerského, Vályho či Mišuru sú dávno preč. A s nimi aj časy jarných upratovaní, keď po Revúcej a Váhu plávala dolu vodou hustá priemyselná celulózovo-papierenská pena. A mesto Ružomberok sa občas zvykne pochváliť aj cudzím perím.
