Slnko nám približne o 12. hodine naobed, pokiaľ nebude zamračené, nasmeruje náš tieň na najpribližnejší sever.
Práve koncom októbra každoročne nastolená pertraktovaná téma všetkých tém. Dokedy ešte dva časy v priebehu jedného 365 či 366 dňového roka. Niektorí sa už ozvali. Argumentovali rôzne, politici, herci, celebrity , lekári, učitelia, lesní a poľnohospodárski pracovníci, astronómovia, ekonómovia a iní analytici.
Pozrieť sa do retrospektívy Československa a Slovenska v ňom za posledných 39 rokov, hľadať odborné zdôvodnenia, čo prinieslo len to, že koncom marca a septembra od roku 1979 do roku 1986 sme posúvali hodinové ručičky raz o hodinu dopredu a potom o 6 mesiacov o jednu hodinu naspäť, či od roku 1987 až koncom októbra o hodinu späť, je už na prahu štvrtej priemyselnej revolúcie smiešne. Počiatkom osemdesiatych rokov mnohí povedali, že len zmätky v železničnej doprave, keď cestujúci dorazili na perón o hodinu neskôr, lebo si zabudli posunúť hodinky a svoj nočný vlak omeškali. Niektorí, utekajúci do rannej nedeľnej smeny, čakali hodinu pred neotvorenou vrátnicou fabriky, lebo zabudli, že je o hodinu menej.
Očakávané úspory elektrického prúdu v gigawatoch v jednej priemyselnej krajine neboli až také veľké a ani zníženie spotreby iných médií (hlavne palív a pohonných hmôt) čo mal ovplyvniť skorší východ slnka sa nejako zvlásť na ročnom zúčtovaní úspor neprejavilo. Do polí sa malo vychádzať o hodinu skôr, aby sa vraj viac práce do mrku zapadajúceho slnka stihlo urobiť. Čítať staré noviny znamená uznať, že len jedno jediné percento a niektorý rok až 1,5 percenta v spotrebe elektrickej energie sa ušetrilo. Dočítali sme sa aj to, že ročná spotreba elektrického prúdu určená na osvetlenie nočných slovenských ulíc dedín a miest predstavovala 1,5 až 1,8 percenta spotreby z celkovej ročnej spotreby Slovenska. Len vtedajšie Závody SNP v Žiari nad Hronom (dnes SLOVALCO) dokázali pri výrobe hliníka elektrolýzou spotrebovať 32 až 34 percent všetkej slovenskej elektriny za rok. Teda žiadne ťažké debaty o pozitívach, čísla sú jasné a tu jedna letná či zimná hodina nemôže v prípade takého žráča ovplyvňovať iné úspory pre ktoré sa letný a zimný čas v Československu zavádzal.
Ktovie, ako je to dnes, keď časť pracovne činného obyvateľstva robí od svitu do mrku, nehľadiac na zamestnávateľom zaplatený pracovný čas, ktorý často i o viac ako hodinu prešvihne bez toho, aby bola finančne odmenená. Ako potom táto využije prospešne pre nutné zabezpečenie občianskych potrieb, pre čas strávený v rodine a osobné záujmy viac letného času, teda večerného svetla o jednu jedinkú hodinu viac, než tomu bolo do roku 1979? A to nehľadiac na dnešné preplnené cesty, diaľnice a zabité dopravné spojnice v okolí nášho hlavného mesta, kvôli ktorým treba v dedinách o dobrú hodinu a pol ráno skôr vstávať a podvečer o ten istý čas prichádzať k odpočinku po práci domov neskôr.
Zmeneným časom nič neposúrime. Všetko bude rásť ako by rástlo aj predtým, flóra a fauna zostanú nezmenené a Zem sa bude otáčať rovnako ako za Galilea Galileiho. Nakoniec, nemusíme rešpektovať ani priestupný rok a na planéte za 4 roky, tým že bude o jeden deň v roku menej, to ani nepocítime. Veď za jeden priemerný ľudský život to bude len dajakých 20 dní. Len svet ľudských bytostí a ich život na zelenej planéte sa po páde dvojičiek na newyorskom Manhatane od 11. septembra roku 2001 od 8 hodiny a 25 minúty po teroristickom útoku na obchodné centrum podstatne zmenil.
Najnovšie sa však začína v týchto dňoch hovoriť len o jednom jedinom čase a nevedno, ktorý bude prijatý tak, aby sme už nikdy hodinové ručičky našich hodín na stene neposúvali. Snáď len vtedy keď nám odíde batéria. Majme na mysli skôr ten čas, ktorý nás navráti do času normálneho, do pásmového času, platného pre poludníky, do času, ktorý tu panoval do 31. marca 1979. (Aj keď pravdou je, že za českého protektorátu začiatkom 40-tych rokov existoval v Čechách a na Morave letný a zimný čas ustanovený na príkaz nemeckého fuhrera, dokonca niekedy posunutý až o dve hodiny).
Tešme sa, že na pravé poludnie každý deň, bude náš tieň smerovať na zemepisný sever. Len s malou odchýlkou v stupňoch sa tak nestane lebo poludník určený pre náš čas, prechádza niekde okolo českého Nymburku, a tak v Záhorskej Vsi, v Ružomberku a v Novej Sedlici to bude trochu inak.
Dôležitým sa stane ale rozhodnutie Bruselu, Štrasburgu, a europoslancov, ktorí naložia s konečným jedným časom tak, ako a za ktorý budú hlasovať. Ak sa čas vráti zo soboty 27. októbra na nedeľu 28. októbra 2018 o jednu hodinu späť, a tento už zostane niekoľko rokov nezmenený, potom to bude víťazstvo zdravého rozumu, návratu k normálnosti a k prírode. Ktovie, či sa tak stane a pán eurokomisár Jean Claude Juncker niečo iné nevymyslí. Možno sa nič zase v Bruseli a Štrasburgu nerozhodne a zase budú Európu ovládať dva časy. Nechajme sa teda hlavne bruselskými dobre platenými úradníkmi s ich argumentmi za jeden, či za dva časy príjemne prekvapiť.
