Lákala ju arabská kultúra. Nakoniec vsadila na šikovné ruky 

Radka Lajčiaková z Likavky nemá rada rýchly spôsob života. Aj preto sa rozhodla, že v konzumnom svete vytvorí priestor na oddych a spomalenie. A to priamo v Ružomberku.  

Už počas strednej školy si jej okolie myslelo, že v Ružomberku nezakotví a vyberie sa do zahraničia. Mala rada jazyky, no najviac jej ulahodil Blízky východ. Fascinovali ju arabská kultúra, architektúra, hudba aj literatúra. A tak sa rozhodla sa, že sa s ňou zblíži na Karlovej univerzite v Prahe. Na prijímacie skúšky sa svedomito pripravovala, čo potvrdil aj výsledok. Skončila na siedmom mieste, ktoré jej takmer zabezpečilo vstupenku na univerzitu.

„Krátko nato vytvorili dvojodbor a k arabistike pridali iranistiku. Na prípravu som mala len pár mesiacov, a tak mi to nevyšlo. Bola som veľmi nešťastná,“ hovorí dnes už 29-ročná Radka Lajčiaková.

Otvorili sa pred ňou iné dvere

Na svoje sny ale nezanevrela ani po neúspechu. Onedlho dostala od Slovenky žijúcej na Blízkom východe pozývací list do Libanonu. Dva mesiace spoznávala krajinu, učila sa po arabsky, ba dokonca navštívila aj miesta poznačené vojnou.

Po návrate vyštudovala vysokú školu a otvorila si obchod, kde ponúka vlastné handmade výrobky. „Som skôr človek, čo sa bojí ísť do nových vecí, no obchod sa zrodil vlastne zo dňa na deň. Vedela som, že chcem niečo vyrábať. Štrikovať a háčkovať som sa učila ako malé dieťa popri babke,“ hovorí o svojej záľube kreatívna dievčina.

Radkina babka bývala v Košiciach a tak spolu netrávili veľa času, len počas prázdnin. Babka bola vyučená krajčírka a pre svoju vnučku rada šila šaty či kostýmy na karneval. Často aj štrikovala a háčkovala a svoj koníček chcela naučiť aj malú Radku. Koho však v najkrajšom detskom období zaujímali ihlice?

„Teraz, keď už babku nemám, tak neľutujem, že som sa tomu nevenovala, ale uvedomujem si, že oveľa viac vecí by som sa dokázala naučiť priamo od nej,“ vysvetľuje Radka.

Macrame, výšivky i lapače snov  

Pri svojej tvorbe sa snaží byť autentická a nekopírovať prácu iných. Má rada recyklovaný materiál a nič netvorí z plastu. „Posledný rok je moderná macrame technika, teda viazanie uzlov, ktorú však ľudia poznali aj v minulosti. Uzle najskôr viazali námorníci, až neskôr sa táto technika dostala aj do bytového dizajnu. Dnes sa na výrobu macrame používajú hlavne recyklované materiály,“ opisuje svoju najčastejšiu tvorbu šikovná tvorkyňa.

Techniku macrame obľubuje najmä pri výrobe pierok, viazaní na fľašky, príveskov, náušníc, kabeliek, ale aj detských hryzátiek.

Rada vyrába aj lapače snov, ktoré podľa povier odháňajú zlé sny. „Stretávam sa s rôznymi názormi, pretože niektorí ľudia považujú lapače snov za mágiu. Ja si myslím, že je to skôr o tom, čomu človek verí. Dnes sú lapače určené skôr na dekoráciu,“ vysvetľuje Radka Lajčiaková.

Šikovné ruky mladej Likavčanky sa najviac zapotia pri ručnej výšivke. „Rovnako ako háčkovanie či štrikovanie, aj ručná výšivka patrí medzi zdĺhavú prácu. No keď niečo vyrobím sama, tak si to aj viac vážim. Handmade práca je krásna najmä preto, že ju robíme rukami a nie strojom, takže k nej patria aj malé nedokonalosti.“

Počas tvorby je trpezlivá a keď nájde nový nápad, nelení a hneď ho vyskúša. Nečudo, že má zákazníčky, ktoré ocenia jej prácu, ba dokonca povedia, že svoje výrobky predáva za nízku cenu.

„To sú tie, ktoré tiež vyrábajú, takže chápu, že za každým jedným výrobkom je príbeh a hodiny práce. Ľudia si viac vážia, keď vedia, odkiaľ majú produkt, kto im ho vyrobil a aký materiál použil. No nájdu sa aj takí, ktorí to nevedia oceniť,“ hodnotí rôznosť postojov.

Vlastné priestory aj eshop                                

Radka Lajčiaková sa pred štyrmi roky rozhodla, že svoju tvorbu posunie aj medzi ostatných. Oproti Hlinkovým schodom dnes stojí jej obchod, v ktorom sama predáva. Nazvala ho Bella Galleria. „Obchodík nesie názov podľa mena našej retríverky Belly. Keď k nám prišiel do rodiny pes, priniesol do našich životov pohodu a tak sa stal aj naším maskotom,“ vysvetľuje vznik pomenovania obchodu.

Šikovná Likavčanka podporuje aj program pre zvieracie útulky. Vo svojom obchode predáva motýliky pre psíky, z ktorých príspevok ide na zariadenia pre opustené tvory.

Umelecký priestor sa postupne zapĺňal nielen jej tvorbou, ale aj tovarom od iných dodávateľov. Dnes už pozná všetky zákazníčky a ich príbehy. Z mnohých sa dokonca stali jej dobré priateľky. Vysvetľuje si to tak, že obchod prilákal rovnako naladených ľudí ako je ona.

Priestory obchodu sa dokonca objavili aj v krátkej scéne vo filme Soňa má rada, Soňa nemá rada.

Na margo každým dňom aktuálnejších vianočných nákupov hovorí, že sa jej už neraz stalo, že do obchodu zavítali ľudia počas augusta a pýtali sa na vianočný tovar. „Nemám rada, keď sa predbieha. Vianoce sú najkrajším obdobím a treba si ich vychutnať. Aj preto u mňa nájdete vianočné výrobky až v novembri, no najmä v decembri. Vianoce by určite nemali predbehnúť Dušičky,“ hovorí mladá tvorkyňa, ktorá okrem vytvorenia stálych predajných priestorov spustila minulý rok aj eshop.

Svojim zručnostiam rada priučí aj iných. „Keď do obchodu začali chodiť zákazníčky, povedali mi, že by si tu najradšej sadli a popíjali čaj. Rozhodla som sa, že začnem robiť workshopy a ukážem im čaro handmade tvorby. Ako prvé sme vyrábali lapače snov,“ hovorí o stretnutiach so zákazníčkami.

V budúcnosti by rada pozvala na workshopy aj externých tvorcov. Do práce sa vždy teší a hovorí, že ak niekto verí svojmu snu, nesmie sa nechať odradiť.

Článok pôvodne vyšiel v novembrovom vydaní Ružomberského magazínu.

Titulná fotografia: Radka Lajčiaková vo svojom obchode Bella Galleria. Foto: Anna Zábojníková

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.