Kto nás to klame?

Podivuhodné hodnoty ŽP v našom meste.

Kto nás klame?

Vždy ma zaujímal stav ovzdušia v našom meste. V dávnych časoch, keď som bol členom komisie ŽP som sa popri mnohých iných problémoch snažil presadiť umiestenie elektronickej informačnej tabule v centre mesta. Na tejto tabuli mali byť zobrazované aktuálne hodnoty koncentrácií škodlivých a zapáchajúcich látok – inšpiráciou mi bola podobná tabuľa pri Stephandome vo Viedni. To sa žiaľ, dodnes nepodarilo uskutočniť. Údaje na displeji stanice na Riadku si málokto všimne.

Začiatkom roka som bol upozornený na stránku Slovenského hydrometeorologického ústavu s takýmito údajmi. Nuž som si ikonu tejto stránky dal na monitor a začal som ju sledovať. Hneď na začiatku ma prekvapila skutočnosť, že Ružomberok (teda monitorovacia stanica na Riadku) nie je ani zďaleka tak zaťažený emisiami, ako to niekedy aktivisti tvrdia. V rebríčku všetkých monitorovacích staníc na Slovensku sa väčšinou pohybuje v dolnej, tej lepšej, čistejšej časti. Zaujímali ma hlavne čiastočky polietavého prachu označované ako PM 10 a PM 2,5 podľa veľkosti v mikrometroch.  Výskyt týchto čiastočiek sa v určitých hodinách mierne zvyšoval. Snažil som sa ho vysvetliť zmenou intenzity dopravy, či kúrením v rodinných domoch. Minimálny výskyt častíc PM2,5 bol medzi 12. a 16. hodinou. Maximum bývalo okolo polnoci, ale nikdy nedosiahlo nebezpečné hodnoty. Čiastočky PM10 sa počas celého dňa vyskytovali v nízkych koncentráciách. Zdroj tohoto  znečistenia sa mi ukazoval na dopravu, no nevedel som si vysvetliť, ako sa prach, zvírený autami pri Váhu dostane tak rýchlo na Riadok.

Zaujímal som sa aj o situáciu v iných lokalitách, v Martine, Žiline, Bystrici a na Chopku. V spomínaných mestách boli podobné výskyty, len v iných časoch, čo je logické.  Chopok, výška zhruba 2000 metrov nad morom, hory, zdravé prostredie. Keby som mal malé deti, kde by som ich poslal na regeneráciu z „hrozného“ ružomberského vzduchu – asi do Smokovca, Matliarov či na Chopok. Trochu ma vyrušilo, že na Chopku bolo podobné zvýšenie PM2,5 vo večerných hodinách, ktoré som v meste pripisoval doprave. Nuž ale v tejto lokalite som auto videl tak pred piatimi rokmi. A na hornej stanici lanoviek sa kúri elektrinou, jediný komín je na krbe v Kamienke. Prizriem sa lepšie na tabuľky z obidvoch lokalít – ale veď v Ružomberku máme  také isté čisté prostredie, ako na Chopku! Kde sú tie reči ekoaktivistov o katastrofálnom životnom prostredí? Záznam meraní za 48 hodín je totožný!

Ako túto nápadnú zhodu vysvetliť? Prvý nápad bol takýto: Žiadne kamióny, žiadne Mondi, prach do Ružomberka aj na Chopok prinášajú vetry kdesi od Ostravy či Katovíc. Preto sa koncentácie na oboch lokalitách menia nápadne rovnako. Nuž ale spomínaný vetrík rovnako duje aj ponad Martin a Žilinu. A tam sú koncentrácie odlišné, tak že som túto hypotézu zavrhol.

Študujem tabuľky ďalej. Aj žiak základnej školy vie, že tlak vzduchu s nadmorskou výškou klesá. No a Chopok s 2000 metrami oproti Ružomberku s 500 m je hodne vyššie. Ale – čuduj sa svete, tlak vzduchu je na Riadku rovnaký, ako pri vrcholovej stanici lanovky. Zrak mi padá o riadok nižšie, na teplotu vzduchu. Na Chopku je mínus jeden stupeň, na Riadku tak isto. Neveriacky sa idem pozrieť na môj okenný teplomer, vzdialený od meteostanice Riadok nejakých 500 metrov. Teplomer ukazuje 12 Celziových stupňov. Bims! A sme doma!

Prezerám znova a znova zaznamenané tabuľky SHMÚ z januára, februára, marca, apríla i mája, porovnávam s teplotou, zaznamenanou na stanici Mondi. Áno, grafické záznamy meraní prašnosti ale nielen tej, po hodinách sú na oboch miestach rovnaké, ako cez kopírák. Poznámku Ing. Šaravského na februárovom LEPe o nespoľahlivých meraniach štátneho úradu, ktorú som sa snažil nebrať do úvahy, som pochopil v plnej šírke. Strom poznania mi ponúkol svoje jablko, no bolo riadne kyslé.

Fakty vyzerajú tak, že ktosi zariadil, aby boli meteorologické údaje zo stanice EMEP Chopok jednoducho grobiansky kopírované namiesto skutočných dát z ružomberského životného prostredia. Hodnoty PM2,5 PM10, CO, Teplota, atmosférický tlak, vlhkosť a dokonca i dážď sú až komicky totožné. Výsledky meraní sa líšia iba v hodnotách NO2 a SO2. Parametre ŽP v meste sú takýmto spôsobom pred verejnosťou utajené. Celkom vtipné, však? Ako je možné dlhodobo uskutočňovať takýto podvod, to by mali vysvetliť zodpovední pracovníci SHMÚ či snáď aj niekto iný? Pozoruhodnosťou, ktorá isto stojí za reč je, že nikto z veľkej primátorskej komisie životného prostredia a prašnosti,  si nič nevšimol. Všimnú si to teraz?

Fedor Polóni

zaujímam sa o dianie v meste